Katalógy pracovných činností vo verejnej službe


Katalógy pracovných činností vo verejnej službe vznikli nariadením vlády Slovenskej republiky č.111 podľa § 46 ods.3 zákona č.313/2001 Z. z. o verejnej službe. Nariadenie určilo katalóg pracovných činností s prevahou duševnej práce vo verejnej službe a katalóg pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej práce vo verejnej službe.

Katalógy určujú pre jednotlivé pracovné činnosti kvalifikačné predpoklady (stupeň vzdelania, osobitný kvalifikačný predpoklad) a orientačnú dĺžku odbornej praxe. Základnou podmienka je, že zaradenie zamestnanca do platovej triedy musí byť v súlade s charakteristikou platovej triedy a katalógom.

Katalógy sú všeobecne použiteľné, a preto zamestnávateľ môže použiť ten z katalógov, v ktorom sa nachádza predmetná pracovná činnosť. Ak pracovná činnosť nie je uvedená v niektorom z katalógov, zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy dočasne, pri tomto zaradení musí porovnať najnáročnejšiu činnosť z hľadiska miery jej zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže s pracovnými činnosťami uvedenými v katalógoch. Pritom musí rešpektovať aj charakteristiky platových tried a určené kvalifikačné predpoklady. (Zdôrazňujeme, že podmienka „pracovná činnosť nie je uvedená v niektorom z katalógov“ musí byť splnená! Mnohé organizácie posielajú analytické listy s pracovnými činnosťami na doplnenie do katalógu, ktoré sa v katalógoch nachádzajú, ale sú v iných platových triedach, najmä vtedy, ak sú v nižších platových triedach, ako by si želali.)


Metodika analytického hodnotenia duševných činností a jej história.

Každá etapa vývoja spoločnosti prezentuje svoje predstavy o hodnote práce a o mzdovej diferenciácii. Vedúci zamestnanci a zamestnanci zaoberajúci sa ľudskými zdrojmi si uvedomujú význam objektívne stanoviť „spravodlivú“ hodnotu práce pre pracovnú klímu, pozitívny postoj k práci. Hľadajú sa spôsoby objektívneho, bezkonfliktného, kladne motivujúceho zdokonaľovania klasifikácie práce a tým aj jej odmeňovania. Vývoj vo svete práce smeruje k preferovaniu kvality obsahu práce a k vytváraniu nových požiadaviek kladených na zamestnanca, na výkon jeho pracovných činností. Meniace sa nároky a potreby zamestnancov vyvolávajú ustavičný tlak na optimalizáciu kritérií charakterizujúcich zložitosť a obťažnosť práce. Preto je skúmanie požiadaviek práce, zdokonaľovanie jej klasifikácie a odmeňovania vždy aktuálnou témou. Pojem „hodnotenie práce“ v širšom zmysle zahŕňa evidenciu a meranie množstva a kvality práce. V užšom význame predstavuje skúmanie a určenie objektívnych rozdielov v obťažnosti a zložitosti práce, vyvolané rozličnými požiadavkami konkrétnych pracovných činností na zamestnancov. Takéto chápanie pojmu hodnotenia práce je základom klasifikácie práce a tvorby tarifných tried.

Hodnotenie práce vzniklo v USA v rokoch 1908 až1913 v robotníckych a zamestnaneckých činnostiach. Odvtedy vzniklo mnoho rôznych metód hodnotenia práce a tým aj diferenciácie odmeňovania.

Hodnotenie práce sa naďalej používa a stále rozvíja a je dôležitou súčasťou kolektívneho vyjednávania. Jeho výsledky predstavujú významné informácie pre personálny informačný systém (napr. výber a rozmiestňovanie pracovníkov, plány zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie) pre návrh nových koncepcií riadenia (napr. modernizačné a racionalizačné projekty ) a pod..

V rokoch 1987 až 1992 bol zostavený Jednotný katalóg prác. Pri jeho zostavovaní sa použil systém kritérií a subkritérií analytickej metódy hodnotenia práce. Tento prístup k hodnoteniu práce bol v tých časoch prijatý vcelku pozitívne.

Pri príprave zákona o verejnej službe a zákona o štátnej službe vystupuje požiadavka na spracovanie analytického systému hodnotenia práce, ktorý by rešpektoval špecifiká najmä duševných činností. Spracovaním teoretických a metodických podkladov analytického systému hodnotenia práce bol poverený kolektív zamestnancov z Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Teoretické a metodické podklady analytického systému hodnotenia práce boli spracované ako metodika hodnotenia pracovných činností v rozpočtovej sfére, tvorba metodiky bola konzultovaná so zahraničnými expertmi v rámci programu PHARE.

Metodika tvorila základné východisko a je naďalej podkladom činnosti Expertnej komisie na hodnotenie pracovných činností v rozpočtovej sfére, ktorá bola vytvorená ako poradný orgán ministra práce, sociálnych vecí a rodiny už roku 1993. Na ministerstve zdravotníctva vznikla rezortná pracovná skupina roku 1993. Jej členmi boli odborní pracovníci vybraných zdravotníckych zariadení, zástupca Slovenského odborového zväzu pracovníkov zdravotníctva a sociálnej starostlivosti a zástupca komory SZP, podľa potreby boli prizývaní zástupcovia príslušných sekcií MZ SR a príslušných stavovských organizácií.

Úloha rezortnej pracovnej skupiny :
  • overovať metódy hodnotenia pracovných činností so špecifickým zameraním na duševné práce v rezorte zdravotníctva a spolupracovať so zástupcami príslušných stavovských organizácií na tejto úlohe,
  • navrhovať vhodné príklady pracovných činností na hodnotenie podľa kritérií a gradačných stupňov prijatej analytickej metódy za rezort zdravotníctva,
  • prerokovať návrhy na zaradenie nových príkladov pracovných činností, resp. návrhy na doplnenie katalógov pracovných činností.



Metodika hodnotenia pracovných činností v rozpočtovej sfére a jej základná schéma:



Kritériá
(vyjadrujúce náročnosť vykonávanej práce)		Maximálny počet bodov
KritériumSubkritériumSubkritériáKritériá
A. Odborná príprava a praxA1. Základná odborná príprava
A2. Nadväzná odborná príprava
A3. Odborná prax		160
60
80		300
B. Zložitosť práceB1. Zložitosť pracovnej činnosti
B2. Zložitosť zariadenia alebo zložitosť požadovanej techniky
B3. Zložitosť pracovných vzťahov		200
40

60		300
C. ZodpovednosťC1. Zodpovednosť za výsledky
C2. Zodpovednosť za bezpčnú prácu
C3. Zodpovednosť vyplývajúca z možného rizika vzniku škody na hmotnom alebo nehmotnom majetku		150
40
20		210
D. ZáťažD1. Záťaž fyzická
D2 Záťaž psychická		50
140		190


Pracovné činnosti sa hodnotili podľa metodiky a rezorty ich predkladali expertnej komisii na hodnotenie pracovných činností v rozpočtovej sfére pri MPSVaR SR prostredníctvom analytických listov. (Považujeme za dôležité zdôrazniť, že analytickým listom sa hodnotí len jedna – najnáročnejšia pracovná činnosť, nie náplň práce zamestnanca. Náplň práce zamestnanca môže obsahovať popis požadovaného výkonu práce zložený z viacerých pracovných činností rôznej náročnosti.)

Analytický list sa bude i naďalej predkladať expertnej komisii na hodnotenie pracovných činností v rozpočtovej sfére pri MPSVaR SR na doplnenie chýbajúcich pracovných činností do katalógu pracovných činností s prevahou duševnej práce vo verejnej službe.


Vzor analytického listu:




ANALITICKÝ LIST
Rezort (odvetvie) :Poradové číslo

hodnotenia:

Číselný kód:

XXXXXXX99

Názov činnosti (funkcie) :
Bezprostredne nadriadená funkcia:Orientačná dĺžka odbornej praxe:
Bezprostredne podriadená funkcia:Kvalifikačný predpoklad stupňa vzdelania:
Ďalšia odborná príprava:
Obsah pracovnej činnosti:

Poznámka:
Dátum hodnotenia:Hodnotiteľ: Podpis:




A. odborná príprava a prax (základná odborná príprava, ďalšia odborná príprava, odborná prax)

B. zložitosť práce (zložitosť pracovnej činnosti, zložitosť zariadenia alebo zložitosť požadovanej techniky vlastnej činnosti, zložitosť pracovných vzťahov)
C. zodpovednosť (zodpovednosť za výsledky práce, zodpovednosť za bezpečnú prácu, zodpovednosť vyplývajúca z možného rizika vzniku škody)

D. Záťaž (záťaž fyzická, záťaž psychická)




Katalógy pracovných činností vo verejnej službe - verzia vo formáte PDF pre tlač -