Prevádzkové režimy pracovísk.doc

Nepretržitá prevádzka.xls

Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času.xls

Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času.xls

Upravená 2 zmenná prevádzka.xls

 
 Metodické usmernenie

Organizácia práce a uplatňovanie prevádzkových režimov
v zdravotníckych zariadeniach po nadobudnutí účinnosti zákona č. 348/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/20001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony



Prevádzkové režimy pracovísk zdravotníckych zariadení po nadobudnutí účinnosti zákona č. 348/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/20001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Národná rada SR schválila na júnovej schôdzi zákon č. 348/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Tento zákon nadobudne účinnosť 1. septembra 2007.
Najväčšie zmeny v chode zdravotníckych zariadení vyvolajú zmeny v oblasti pracovného času a pracovných pohotovostí.
Ministerstvo zdravotníctva SR preto pripravilo pomôcku, ktorej účelom je prispieť k správnemu nastaveniu prevádzkových režimov jednotlivých pracovísk zdravotníckych zariadení.
Uvádzame niektoré možnosti riešenia prevádzkových režimov tých pracovísk,
na ktorých bola nepretržitá dostupnosť zdravotnej starostlivosti doposiaľ zabezpečovaná režimom jednozmennej prevádzky a mimo pracovnej doby zabezpečením pracovnej pohotovosti na pracovisku. Výber konkrétnej formy prevádzkového režimu je na každom zamestnávateľovi, pričom hlavným kritériom musí byť dostatočný počet odborne spôsobilých zamestnancov príslušnej kategórie zdravotníckych pracovníkov
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti počas celých 24 hodín vo všetky dni v týždni.
Pri organizácii práce jednotlivých zdravotníckych pracovníkov v nepretržitej prevádzke je potrebné rešpektovať všetky ustanovenia novelizovaného Zákonníka práce (vrátane priemernej dĺžky pracovnej zmeny a ochrany zamestnancov pracujúcich v noci).
Pri stanovovaní počtu systemizovaných pracovných miest je potrebné vychádzať z pracovného času bez kalkulácie s nadčasovou prácou.

Poznámka:
V súčasnosti sa pripravuje nová vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa stanovia minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení. Jej súčasťou bude aj určenie minimálneho počtu zdravotníckych pracovníkov podľa jednotlivých kategórií v pracovných zmenách, resp. jednotlivých časových obdobiach denného cyklu, v závislosti od počtu obsadených lôžok na príslušnom pracovisku. V legislatívnom procese je taktiež návrh, aby sa všetci odborní ambulantní lekári zúčastňovali výkonu ústavných pohotovostných služieb. V prípade schválenia týchto zmien sa uľahčí spôsob organizácie práce a zabezpečovania prevádzkových režimov v zdravotníckych zariadeniach.




Základné pojmy

Prevádzkový režim
Pod týmto pojmom treba chápať spôsob organizácie činnosti (chodu) prevádzky zdravotníckeho zariadenia alebo jednotlivých zariadení pracovísk (útvarov a oddelení).

Nepretržitá prevádzka
Nepretržitú prevádzku možno definovať ako prevádzku, v ktorej činnosť prebieha po celý rok, prípadne počas uceleného časového obdobia (s výnimkou krátkodobých prestávok technického charakteru, slúžiacich spravidla na vykonávanie revízií alebo prehliadok a následných opráv).

Práca v nepretržitej prevádzke
Prácou v nepretržitej prevádzke sa rozumie práca v zmenovej prevádzke, vykonávanie práce v rámci 24 hodín každý deň, t. j. aj v dňoch pracovného pokoja
(dni nepretržitého odpočinku v týždni a sviatky) podľa vopred stanoveného rozvrhu zmien.

Pracovný režim
Pod týmto pojmom sa rozumie spôsob organizácie práce jednotlivých zamestnancov.

Nepretržitý pracovný režim
Nepretržitý pracovný režim je pracovný režim, v ktorom pracovná činnosť prebieha súvislo po všetky dni v týždni (§ 90 ods. 8 Zákonníka práce).


Prevádzkový režim pracovísk

Jednozmenná prevádzka
Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne (v kolektívnych zmluvách býva dohodnuté aj skrátenie na 37,5 hodiny týždenne, ak sú na takéto skrátenie u zamestnávateľa vytvorené predpoklady, t. j. personálne zabezpečenie prevádzky).

V pracovné dni zamestnanci vykonávajú prácu na jednu zmenu (dĺžka pracovnej zmeny 8,5 hodiny, z toho 8 hodín výkon práce).

Mimo pracovnej zmeny bola nepretržitá dostupnosť zdravotnej starostlivosti doposiaľ zabezpečovaná spravidla pracovnou pohotovosťou na pracovisku (v pracovné dni v rozsahu cca 16 hodín a v sobotu, v nedeľu a vo sviatky v rozsahu 24 hodín). Tento prevádzkový režim sa doposiaľ najviac využíval na lôžkových oddeleniach a oddeleniach SVaLZ zdravotníckych zariadení u kategórie lekár.

Vzhľadom na nové ustanovenie § 96 ods. 2 Zákonníka práce, aj neaktívna časť pohotovosti (t. j. doba čakania) sa považuje za pracovný čas. V spojení s novým ustanovením § 85a Zákonníka práce (pracovný čas zdravotníckeho zamestnanca môže byť s jeho súhlasom najviac v priemere 56 hodín týždenne za obdobie najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich) je pri tomto prevádzkovom režime limitujúcim faktorom možnosť dohodnúť so zamestnancom (zdravotníckym pracovníkom) v priemere maximálne 16 hodín pohotovostnej služby týždenne.
V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ďalšie limitujúce faktory, ktoré predstavujú nasledovné ustanovenia Zákonníka práce:
· § 85 - priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín,
· § 85a – pri dohodnutí pracovného času dlhšieho ako 48 hodín týždenne je zamestnávateľ povinný o tejto skutočnosti upovedomiť príslušný inšpektorát práce alebo príslušný orgán dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o to požiadajú, ako aj viesť aktuálne záznamy o týchto zamestnancoch,
· § 87 – pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín,
· § 92 – ak zamestnávateľ skráti zamestnancovi odpočinok medzi dvoma zmenami na menej ako 12 hodín, je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi do 30 dní rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok,
· § 93 – ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas tak, aby mal zamestnanec:
o raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok alebo
o dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni v iných dňoch týždňa
zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo
(ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov) po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu s tým, že zamestnávateľ je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi náhradný nepretržitý odpočinok v týždni do ôsmich mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni,
· § 96 – za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti je možné so zamestnancom dohodnúť poskytnutie náhradného voľna,
· § 97 – v kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín, pričom nad tieto hodiny zamestnávateľ môže dohodnúť
so zamestnancom výkon práce nadčas najviac 250 hodín (t.j. dohromady najviac 400 hodín),
· § 98 – zamestnávateľ je povinný u zamestnanca pracujúceho v noci rozvrhnúť ustanovený týždenný pracovný čas tak, aby priemerná dĺžka pracovnej zmeny neprekročila osem hodín,
· § 98 – pracovný čas zamestnanca vykonávajúceho ťažkú telesnú alebo ťažkú duševnú prácu alebo prácu, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, nesmie presiahnuť osem hodín v priebehu 24 hodín,
· § 99 – zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.

Keďže pracovná pohotovosť sa stala súčasťou pracovného času, uplatňovaním prechádzajúceho režimu, t.j. spojením pracovnej zmeny a pracovnej pohotovosti, po ktorej nasleduje ďalšia pracovná zmena (t.j. 8 hodín pracovná zmena + 16 hodín pohotovosť na pracovisku + 8 hodín pracovná zmena), by došlo k niekoľko násobnému prekročeniu limitu maximálne možného pracovného času v priebehu 24 hodín.




Dvojzmenná prevádzka
Pracovný čas zamestnanca, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke je najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne (v kolektívnych zmluvách býva dohodnuté aj skrátenie na 36 a 1/4 hodiny týždenne, ak sú na takéto skrátenie u zamestnávateľa vytvorené predpoklady, t. j. personálne zabezpečenie prevádzky).

Upravená/rozšírená dvojzmenná prevádzka (vrátane dní pracovného pokoja)
Pri tomto režime sa práca vykonáva na dve zmeny po všetky dni v týždni. Ranná zmena: 6,00 hod. – 14,00 hod., odpoludňajšia zmena: 14,00 hod. – 22,00 hod., pracovná pohotovosť na pracovisku 22,00 hod. – 6,00 hod.

Delená zmena
Pracovný čas tej istej zmeny môže zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov rozdeliť na dve časti (tzv. delená zmena). Pracovný režim zamestnanca teda spočíva v tom, že zamestnanec svoju pracovnú zmenu odpracuje v dvoch, z časového hľadiska úplne samostatných častiach, t.j. v častiach prerušených úsekom osobného voľna.
Inštitút "osobné voľno" zásadne nemožno stotožňovať s pojmom "pracovné voľno", ktorého uplatnenie prichádza do úvahy výlučne v rámci pracovnej zmeny, teda toho časového úseku, v ktorom by zamestnanec bol inak povinný vykonávať prácu a ktoré by preto v prípade prerušenia práce bolo treba kvalifikovať ako prekážku v práci v zmysle ustanovení piatej časti Zákonníka práce (§ 136 a nasl.).
Obe časti delenej zmeny sa považujú za jeden celok, t. j. tvoria jednu, osobným voľnom prerušenú pracovnú zmenu.
Pri uplatnení tohto režimu by zamestnávateľ rozdelil pracovnú zmenu na dve časti, pričom v čase „osobného voľna“ by zamestnanec mohol mať nariadenú pracovnú pohotovosť. Delenie pracovnej zmeny by vychádzalo z dlhodobých poznatkov práce daného pracoviska (oddelenia) spočívajúcich jednak v množstve, druhu a trvaní pravidelne vykonávaných pracovných činností, ako aj časti dňa, v ktorej sa dané činnosti pravidelne vykonávajú. Napr. pravidelné vykonávanie vizít vo večerných hodinách (s ohľadom na charakter a pravidelnosť vizít táto činnosť nikdy nemala a nemá charakter prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce) ktoré je potrebné zabezpečiť vhodnou organizáciou práce, alebo ďalšie opakujúce sa pracovné činnosti (napr. niektoré druhy vyšetrení alebo výkonov, práca s chorobopismi, ...)


Trojzmenná a nepretržitá prevádzka
Pracovný čas zamestnanca, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo vo všetkých zmenách v trojzmennej alebo v nepretržitej prevádzke je najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne (v kolektívnych zmluvách býva dohodnuté aj skrátenie na 35 hodín týždenne, ak sú na takéto skrátenie u zamestnávateľa vytvorené predpoklady, t.j. personálne zabezpečenie prevádzky).
Hoci tak trojzmenná, ako aj nepretržitá prevádzka zahŕňajú všetky tri zmeny denného cyklu (ranná, odpoludňajšia a nočná zmena), rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že kým trojzmenný pracovný režim sa uplatňuje iba v určených pracovných dňoch, výkon pracovnej činnosti v nepretržitom režime prebieha po všetky dni v týždni a neprerušuje sa dňami nepretržitého odpočinku v týždni ani sviatkami (podľa § 94 ods. 1 dňami pracovného pokoja).

Účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch

Pracovný poriadok
V súlade s § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov zamestnávateľ vydá pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.

Kolektívna zmluva
Odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania.

Kontrolná činnosť
Zamestnanci sa zúčastňujú prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok spolurozhodovaním, prerokovaním, právom
na informácie a kontrolnou činnosťou.

Zástupcovia zamestnancov kontrolujú dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov vrátane mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy. Sú oprávnení:
· vyžadovať od vedúcich zamestnancov potrebné informácie a podklady,
· podávať návrhy na zlepšovanie pracovných podmienok,
· vyžadovať od zamestnávateľa, aby dal pokyn na odstránenie zistených nedostatkov,
· navrhovať zamestnávateľovi alebo inému orgánu poverenému kontrolou dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, aby uplatnil vhodné opatrenia voči vedúcim zamestnancom, ktorí porušujú pracovnoprávne predpisy alebo povinnosti vyplývajúce pre nich z kolektívnych zmlúv,
· vyžadovať od zamestnávateľa informácie o tom, aké opatrenia boli vykonané
na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly.


Vedúci zamestnanci
Vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa, sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
Základné povinnosti zamestnancov a vedúcich zamestnancov upravuje § 81 a § 82 Zákonníka práce a § 8 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
Vo väzbe na platnú právnu úpravu, ako aj na potrebu zohľadniť odlišnosti a špecifiká jednotlivých oddelení, zodpovednosť za dodržiavanie príslušných ustanovení Zákonníka práce na príslušných pracoviskách, vrátane správneho rozpisu zmien, nesú vedúci jednotlivých pracovísk (kliník, oddelení, odborov a pod.).