Neštátne zdravotnícke zariadenia

- ich právne postavenie v zmysle zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, zákona č. 277/1994 Z. z. a zákona č. 140/1998 Z. z.,

- práva a povinnosti podľa Obchodného zákonníka a osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich poskytovanie zdravotnej starostlivosti, distribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok, ktorými sú viazané
Stanovisko k vybraným problémom

I.


Zákon NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov je osobitným všeobecne záväzným právnym predpisom upravujúcim organizáciu, práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri zabezpečovaní tejto starostlivosti. Práva a povinnosti fyzických a právnických osôb, ktoré plnia osobitné úlohy pri zabezpečovaní tejto starostlivosti (výroba, distribúcia liekov a zdravotníckych pomôcok, služby verejných lekární) sú upravené osobitne v zákone NR SR č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v pl. znení.
II.
Sústava zdravotníckych zariadení SR je popisne definovaná v § 24 zákona o zdravotnej starostlivosti.

Právne postavenie zdravotníckych zariadení a zariadení, ktoré plnia osobitné úlohy v zdravotníctve, sú okrem iného členenia rozlíšené na základe formy založenia a vzniku.
1.
Zdravotnícke zariadenia, ktorých zakladateľom sú príslušné orgány štátnej správy SR, sú považované za organizácie štátu, ktorých právny základ je daný zákonom č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, ďalej § 18, ods. 2, písm. d) zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ).

Sú to právnické osoby so samostatnou právnou subjektivitou (napr. štátne rozpočtové a príspevkové organizácie a štátne podniky zriadené podľa zákona č. 111/1990 Zb. v znení neskorších predpisov).
2.
Zdravotnícke zariadenia, ktoré začali vznikať po prijatí zákona č. 277/1994 Z. z. v rámci všeobecného postupu procesu privatizácie a na ich založení a vzniku sa nezúčastnil štát v právnom postavení zakladateľa, sú charakterizované vo všeobecnosti ako neštátne zdravotnícke zariadenia. Okrem výnimiek, ktorých založenie a vznik upravuje zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách, sú neštátne zdravotnícke zariadenia podnikateľské subjekty, ktorých vznik, resp. založenie upravujú príslušné ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ObZ).
3.
Všetky subjekty zúčastňujúce sa svojou činnosťou v užšom alebo širšom význame slova na poskytovaní zdravotnej starostlivosti priamo alebo nepriamo, sú povinné riadiť sa režimom osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmet činnosti, a to bez výnimky na právne postavenie. Tieto normy plnia funkciu lex specialis, ktorých nedodržiavaním, obchádzaním alebo porušovaním nastávajú účinky zákonnej zodpovednosti (napr. občianskoprávnej, trestnoprávnej alebo pracovnoprávnej).

III.
V aplikačnej praxi pôsobnosti NZZ sa najčastejšie uplatňuje ObZ upravujúci podnikanie fyzických osôb (ďalej len FO) v zmysle § 2, ods. 2, písm. c) ObZ - osoby podnikajúce na základe iného než živnostenského oprávnenia, alebo vo forme právnických osôb (ďalej len PO) v zmysle § 2, ods. 2, písm. a) - osoby zapísané v obchodnom registri, najčastejšie ako spoločnosť s ručením obmedzeným (menej často ako verejná obchodná spoločnosť).

Vo všetkých prípadoch však ide o podnikanie, ktorým sa rozumie činnosť vykonávaná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť zisk (§ 2, ods. 1 ObZ). Na rozdiel od ŠZZ, ktoré nie sú podnikateľmi a zdravotnú starostlivosť poskytujú na platforme občianskoprávnych vzťahov v režime osobitných právnych predpisov. To znamená, že každá činnosť týchto subjektov, ktorá súvisí so záväzkovými právnymi vzťahmi podriadenými pod režim poskytovania zdravotnej starostlivosti (vrátane zabezpečovania liekov a zdravotníckych pomôcok pre pacientov) by mala byť podriadená režimu OZ. V praxi sa z nedostatku právnych vedomostí často vyskytujú zmluvy podľa ObZ, ktoré sú pre ŠZZ nevýhodné so zreteľom na všetky okolnosti súvisiace nielen s predmetom ich činnosti, ale aj ich financovaním a najmä inštitútom zodpovednosti.

IV.
Nakoľko podnikanie fyzických osôb v NZZ nie je predmetom konkrétneho záujmu, nezaujímam stanovisko.
1.
Spoločnosť s ručením obmedzeným je v zmysle právneho poriadku nášho štátu osobnou kapitálovou spoločnosťou, podnikateľom, zapísaným v obchodnom registri príslušného registrového súdu ( úprava v § 105 až § 153 ObZ).

Okrem predmetu činností, ktoré môže táto spoločnosť vykonávať na základe oprávnenia vydaného v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä zákona č. 455/1991 Zb., Živnostenský zákon, môže spoločnosť podnikať v oblastiach činnosti, ktoré môžu vykonávať iba fyzické osoby, len ak žiadateľ o zápis do obchodného registra preukáže, že tieto činnosti budú vykonávané pomocou fyzických osôb, ktoré sú na to oprávnené (§ 30, ods. 2 ObZ). Ide napr. o audítorskú činnosť, o právne poradenstvo pomocou advokátov a komerčných právnikov, o poskytovanie zdravotnej starostlivosti pomocou lekárov, lekárnikov, distributérov liekov a zdravotníckych pomôcok, a podobne.

Na preukázanie oprávnenia na tieto činnosti musí spoločnosť založiť do obchodného registra príslušného súdu, v ktorom je registrovaná podľa miesta svojho sídla, oprávnenie vydané podľa osobitných predpisov.

Napríklad v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti licenciu vydanú príslušným orgánom štátnej správy (MZ SR, KÚ) podľa zákona č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo oprávnenie MZ SR vydané v zmysle režimu zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach.
2.
Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov (§ 133 až § 136 ObZ). Zásadne len fyzická osoba. Ide o monokratický štatutárny orgán, na rozdiel od akciovej spoločnosti, kde je zásadne kolektívnym štatutárnym orgánom predstavenstvo (minimálne tri fyzické osoby). Počet konateľov určuje najvyšší orgán spoločnosti, ktorým je valné zhromaždenia.

Konateľ môže byť a nemusí byť zároveň aj spoločníkom (majiteľom, spolumajiteľom spoločnosti).

Konateľ môže, ale nemusí byť „odborným zástupcom“ spoločnosti podľa osobitného predpisu. Závisí to od odbornej spôsobilosti konkrétnej fyzickej osoby, počtu spoločníkov, a pod.

Za konateľa môže spoločnosť určiť fyzickú osobu, ktorá bude činnosť štatutárneho orgánu vykonávať na základe pracovnej zmluvy (alebo ak je podnikateľom FO, mandátnej zmluvy). Pre daňové účely sa právny vzťah konateľa k príslušnej spoločnosti posudzuje ako závislá práca. Pre svoju flexibilitu sa táto forma podnikateľskej činnosti v súčasných podmienkach SR najviac využíva.

3.

Spoločnosť môže založiť aj jedna fyzická osoba, ktorá je zároveň aj konateľom (štatutárnym orgánom) a plní aj úlohy zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločníkov. Ak spoločnosť zakladá jedna fyzická osoba, musí byť založená formou notárskej zápisnice, ktorej obsahom sú všetky zákonom určené náležitosti spoločenskej zmluvy (§ 132 ObZ). Jedna osoba môže založiť najviac tri spoločnosti.

Spoločnosť môžu tvoriť spoločníci, ktorí sú fyzické alebo právnické osoby, najviac 50 spoločníkov (§ 105 ObZ). Spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť aj jedna právnická osoba. Pre postup platia podobné podmienky, ako pre zakladateľa, ktorým je fyzická osoba. Ak je však zakladateľom jedna PO, musí zvoliť svojho konateľa a zástupcu pre účely zastupovania na VZ.

4.

Konateľ koná za spoločnosť vo všetkých právnych úkonoch. Vo vnútorných predpisoch si môžu spoločníci dohodnúť obmedzenie konateľských oprávnení, ktoré však nie je účinné vo vzťahu k tretím osobám.

Platí princíp verejnej publicity, čo znamená, že obchodný register je verejný register a pre všetkých sú záväzné údaje v ňom zverejnené.

5.

Z aspektu platnosti zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, nič nebráni fyzickej osobe, byť jediným spoločníkom, konateľom a zároveň aj odborným zástupcom spoločnosti aj pre ten predmet podnikania, ktorý môže spoločnosť vykonávať len pomocou fyzických osôb, na činnosť oprávnených podľa osobitných predpisov. (Je to bežná prax, nie výnimka.)

Napríklad: lekár môže sám založiť obchodnú spoločnosť, pričom okrem predmetu činnosti podľa živnostenského zákona bude vykonávať aj lekárske povolanie ako „odborný zástupca“ na základe licencie vydanej tejto PO (s. r. o.)

V zdravotníckej praxi sa často vyskytujú prípady, že lekár NZZ sám založí s. r. o., sám je konateľom a na účely zápisu predmetu činnosti do obchodného registra príslušného súdu podľa § 28, ods. 1, písm. c) založí svoju licenciu vydanú príslušným orgánom štátnej správy ako FO. Registrový súd z neznalosti zapíše tento predmet činnosti príslušnej s. r. o. podľa § 30, ods. 2 ObZ v spojení s § 56, ods. 3 ObZ, hoci to odporuje § 33, ods. 3 zákona č. 277/1994 Z. z., nakoľko povolenie vydané FO nenahrádza príslušnému NZZ povolenie vydávané PO ako samostatnému subjektu, držiteľovi oprávnenia. Pozn.: Súd postupuje tak preto, že napr. právne služby sa zapisujú ako predmet činnosti s. r. o. na základe doloženia licencie vydanej právnikovi (FO) príslušnou advokátskou komorou.

6.

Z aspektu platnosti § 33 zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti platí, že príslušný orgán štátnej správy (MZ SR, KÚ) vydáva osobitné oprávnenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti NZZ:

fyzickou osobou (držiteľ oprávnenia) a

právnickou osobou (držiteľ oprávnenia) prostredníctvom „odborného zástupcu“.

Nakoľko zákon o zdravotnej starostlivosti je osobitným právnym predpisom vo vzťahu k obchodnému zákonníku, každý zdravotnícky pracovník, ktorý podniká v oblasti zdravotnej starostlivosti alebo v oblasti distribúcie liekov a zdravotníckych pomôcok, je povinný podrobiť sa režimu zákona č. 277/1994 Z. z. alebo režimu zákona č. 140/1998 Z. z.

V.


Aplikácia zákona č. 277/1994 Z. z.
a NZZ - právna forma spoločnosť s ručením obmedzeným
1.
Spoločnosť s. r. o. môže poskytovať služby zdravotnej starostlivosti podľa § 31, ods. 11 cit. zákona, ak má na túto činnosť „odborného zástupcu“.
2.
Povolenie vydáva príslušný orgán štátnej správy spoločnosti s. r. o. v postavení držiteľa licencie podľa § 33 ods. 3 zákona.
Pre jednu spoločnosť (PO) možno vydať aj viac povolení, pričom každé povolenie musí obsahovať iné miesto prevádzky a odborného zástupcu len pre jednu prevádzku. Na jednu miesto prevádzky možno určiť len jedného odborného zástupcu.

Neštátne zdravotnícke zariadenia - verzia vo formáte PDF pre tlač -