Poslanci dnes dali zelenú ďalším kľúčovým zmenám v zdravotníctve, parlament v stredu schválil novelu zákona o zdravotnej starostlivosti. V nemocniciach tak budú čoskoro kvalitné urgentné príjmy poskytujúce komplexnú zdravotnú starostlivosť, pacienti budú mať lieky na receptoch predpísané na 12-mesačnú viazanosť, zmeny nastávajú aj v ošetrovateľskej starostlivosti či v prehliadkach mŕtvych. Novela prináša aj novinku – doplnkové ordinačné hodiny, v ktorých bude môcť prísť pacient na vyšetrenie na konkrétny termín.
Doplnkové ordinačné hodiny
Lekári budú môcť od mája v ambulanciách zaviesť doplnkové ordinačné hodiny. Pacient však oproti súčasnosti, ak nebude chcieť, za nič viac platiť nebude. „Pre pacientov, ktorí sa nechcú ošetriť v rámci doplnkových ordinačných hodín, sa nič nemení. Rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia zostáva zachovaný,“ vysvetlil minister zdravotníctva Tomáš Drucker.
Stanovenie doplnkových ordinačných hodín zo strany lekárov bude dobrovoľné. Realizovať ich budú môcť po 13.00 h. Podmienkou je, aby boli k dispozícii pacientom bezplatne na základe verejného zdravotného poistenia v rozsahu, ako určuje zákon. „Doplnkové ordinačné hodiny majú tvoriť maximálne 30 percent z trvania ordinačných hodín. Lekári budú musieť pacienta prijať do 20 dní od objednania,“ povedal šéf rezortu zdravotníctva. Doplnkové ordinačné hodiny musia byť zároveň určené tak, aby počet osôb vyšetrených počas doplnkových ordinačných hodín v kalendárnom mesiaci nepresiahol 30% z celkového počtu osôb vyšetrených v predchádzajúcom mesiaci v rámci riadnych ordinačných hodín.
Pacient sa bude môcť u lekára objednať v rámci doplnkových ordinačných hodín na konkrétnu hodinu, za jednotlivé výkony si zaplatí. Ochranný limit je stanovený na maximálne 30 eur.
Niekoľko hlavných bodov podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera:
1. Doplnkové ordinačné hodiny neobmedzia žiadneho pacienta. Sú to hodiny naviac. Nemožno ich od lekára vyžadovať, ale je to voľba - možnosť pre lekárov robiť viac.
2. Pre všetkých pacientov, ktorí ich nechcú, to znamená, že nič sa nemení, prípadne budú menej čakať, lebo bude viac ordinačných hodín. Pre ekonomicky aktívnych je to možnosť objednať sa na konkrétny termín aj bez odporúčania všeobecného lekára.
3. Stransparentnenie a sprehľadnenie systému –> žiadne nelegálne poplatky a neprehľadná byrokracia. Poplatky bez pridanej hodnoty som kritizoval už veľakrát. Tak tu je možnosť za peniaze mať VIAC ordinačných hodín.
4. Žiadne 30 € poplatky. Kto sa chce objednať do doplnkových ordinačných hodín, platí (čas) výkony lekára a zdravotná poisťovňa hradí lieky a iné vyšetrenia. Úhrada osoby môže byť rôzna v závislosti od typu vyšetrenia (5 €,...,7 €,...11 €,...,21 €,...) iné je gastroenterologické vyšetrenie, iné urologické či neurologické. Istota je, že žiadne vyšetrenia spolu nemôžu prekročiť 30 €.
5. Áno, niektorí lekári to nevyužijú. Áno, mnohí pacienti to nevyužijú. Nie je na to nárok, ani povinnosť. Nechajme tomu, kto chce viac robiť a tomu, kto je ochotný si uhradiť, nech sa dohodnú. V konečnom dôsledku to znamená aj menej ľudí v čakárni a menej čakacích lehôt.
6. Podstatné je, že ten kto má zriadené doplnkové ordinačné hodiny, musí odpracovať aspoň 30 hodín týždenne bezplatne a musí byť schopný zabezpečiť aj pre neplatiacich pacientov, ktorí idú na prvovyšetrenie, do 20 dní poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
Dobudovanie siete a modernizácia urgentných príjmov
Schválená novela dala zelenú aj významnej modernizácii a vylepšeniu fungovania urgentných príjmov. Hlavným cieľom je dobudovanie siete urgentných príjmov, ktoré bude pre pacientov znamenať zvýšenie kapacitnej priepustnosti a dostupnosti neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Zámerom je, aby bola lepšie načasovaná urgentná zdravotná starostlivosť pre skutočne urgentných pacientov. „Súčasný rozsah poskytovanej urgentnej zdravotnej starostlivosti zostane zachovaný, túto zdravotnú starostlivosť chceme ešte skvalitniť vybudovaním urgentných príjmov typu 1 a urgentných príjmov typu 2, na ktoré môžu nadväzovať tzv. traumacentrá,“ povedal minister zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva podrobne analyzovalo situáciu a na základe toho definovalo, v ktorých mestách a aké druhy urgentov budú na tom ktorom mieste. Vychádzali sme z geografickej dostupnosti, dostupnosti z hľadiska cestnej infraštruktúry, počtu návštev centrálnych príjmov, resp. ústavnej pohotovostnej služby, obložnosti, počtu hospitalizácií, významnosti na úrovni kraja či primárnych a sekundárnych akútnych prívozov a sekundárnych odvozov. Samozrejme, akákoľvek nemocnica si môže vybudovať kapacity na úrovni urgentného príjmu typu 1 aj 2, nebude však platený paušálne, ale za zdravotné výkony tak, ako je tomu doteraz.
Lepšie podmienky sestier v zariadeniach sociálnych služieb
Cieľom ministerstva zdravotníctva je, aby v zariadeniach sociálnych služieb bola klientom zabezpečená komplexná ošetrovateľská starostlivosť so zameraním na prevenciu, aby sa ich zdravotný stav nezhoršoval a nebola potrebná následná hospitalizácia. Po novom nebudú určené výkony, ktoré sa preplácajú, ošetrovateľská starostlivosť sa bude hradiť paušálne. Očakávame, že vďaka zmenám v schválenej novele získajú domovy sociálnych služieb ročne približne 12 miliónov eur na ošetrovateľskú starostlivosť, čo je 93-násobne viac ako v roku 2016. „Takisto posilňujeme kompetencie sestier. Sestry v zdravotníckych zariadeniach budú môcť od budúceho roka na základe posúdenia potreby podávať pacientom lieky na tlmenie bolesti s výnimkou opoidných analgetík alebo lieky na zníženie teploty, samozrejme v rozmedzí ordinácie lekára. Sestry s pokročilou praxou budú môcť predpisovať aj niektoré zdravotnícke pomôcky, zoznam bude presne definovaný, pôjde napríklad o podložky, plienky či náplasti,“ uviedol minister Tomáš Drucker.
Od júla budúceho roka budú zároveň sestry s najmenej 5-ročnou praxou, vyšším vzdelaním a kompetenciami dostávať vyššie mzdy. Týkať sa to bude sestier s druhým stupňom vzdelania v odbore ošetrovateľstvo. Pôjde najmenej o 1,00-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v slovenskom hospodárstve spred dvoch rokov.