Kvalitná zdravotná starostlivosť o pacienta a dôstojné podmienky na prácu zdravotníkov na ktoromkoľvek území Slovenska sú pre ministerstvo zdravotníctva prioritou. Šéf rezortu zdravotníctva Tomáš Drucker spolu so svojím tímom absolvuje v týchto týždňoch po Slovensku stretnutia s novými vedeniami žúp, predstavuje im svoje konkrétne kroky spolu s víziami, ako plánuje situáciu v regiónoch riešiť. Šéf rezortu zdravotníctva rokoval v pondelok s predsedom Košického samosprávneho kraja Rastislavom Trnkom a jeho tímom, v utorok sa presunul do Prešova, kde za jeden stôl zasadol so šéfom prešovskej VÚC Milanom Majerským a kolegami.
Vyššie územné celky sú v systéme zdravotníctva dôležitým prvkom, sami spravujú nemocnice, rovnako majú regulačné právomoci v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a takisto zdravotnícke zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sa nachádzajú na území jednotlivých samospráv. Vzájomná korektná spolupráca je preto dôležitým pilierom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Prví lekári z Rezidentského programu sú už v regiónoch
Ministerstvo zdravotníctva postupnými krokmi rieši situáciu v krajoch. Cez Rezidentský program plánuje zvýšiť počet lekárov v regiónoch a znížiť ich vekový priemer. Jeho prví nedávni absolventi sú už v praxi - 58 všeobecných lekárov a 7 pediatrov.
„Rezidentský program pokračuje aj v tomto roku, naďalej sú doň zaradení všeobecní lekári a pediatri, v priebehu tohto roka pribudnú detskí psychiatri, odborníci na urgentnú medicínu a anestéziológovia,“ povedal minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Šéf rezortu zdravotníctva ubezpečil, že ministerstvo v pravidelných intervaloch vyhodnocuje nedostatok špecialistov v jednotlivých odboroch a na základe toho prehodnocuje ich doplnenie do programu.
Regiónom pomôže aj možnosť doplnkovej atestácie
Vláda v minulých týždňoch schválila nariadenie, ktoré uvádza možnosť takzvanej doplnkovej atestácie. „Umožní lekárom, ktorí už získali špecializáciu v inom špecializačnom odbore, získať v kratšom období špecializáciu v odbore všeobecné lekárstvo, čím sa umožní rýchlejšie doplnenie systému poskytovania zdravotnej starostlivosti všeobecnými lekármi,“ vysvetlil minister zdravotníctva. Znamená to, že ak by lekárovi škola započítala časť jeho predchádzajúceho štúdia, ktoré majú špecializačné odbory spoločné, nemusel by stráviť v štúdiu 3 roky, ale napr. iba 2 alebo 1 ½ rok.
Zameranie nielen na kraje, ale aj okresy
Ministerstvo zdravotníctva prehodnocuje aj nariadenie vlády o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov tak, aby reflektovala regionálne potreby obyvateľov. „Pri zmenách týkajúcich sa verejnej minimálnej siete je potrebná intenzívna spolupráca so samosprávnymi krajmi, zdravotnými poisťovňami, ako aj s profesijnými organizáciami,“ zdôraznil Tomáš Drucker.
Rezort zároveň plánuje podporu revitalizácie ambulantnej starostlivosti so zameraním nielen plošne na kraje, ale aj na okresy. Inštitút zdravotnej politiky MZ SR intenzívne pracuje na definovaní novej minimálnej siete tak všeobecných lekárov, ako aj špecialistov.
„Postupnými krokmi predpokladáme zvýšenie reálnej dostupnosti zdravotnej starostlivosti a zníženie čakacích lehôt v ambulantnej zdravotnej starostlivosti,“ povedal šéf rezortu zdravotníctva.
Centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti
Ministerstvo plánuje mimo okresných a krajských miest vybudovať v budúcnosti Centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti. Na jednom mieste by združovali všeobecných lekárov, pediatrov a špecialistov. „Cieľom je inovovať malé zdravotné ambulancie v regiónoch mimo okresných a krajských miest na územiach, kde je menej peňazí a náročnejšie získať aj lekárov,“ vysvetlil Tomáš Drucker.
Projekt bude financovaný z eurofondov. Oprávnenými žiadateľmi budú obce, VÚC v spolupráci s poskytovateľmi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, resp. neziskové organizácie zabezpečujúce integráciu služieb zdravotnej starostlivosti. Maximálna výška finančného príspevku na jeden projekt je 900 tis. eur. Predpokladáme, že bude podporených 134 centier. „Každé centrum musí mať vybudovaný minimálny štandard, v rámci ktorého budú pôsobiť dvaja všeobecní lekári pre dospelých, jeden všeobecný lekár pre deti a dorast a špecialista – gynekológ. V centre budú pôsobiť aj ďalší špecialisti, a to najmä v závislosti od intenzity výskytu chorôb v danom území,“ vysvetlil minister zdravotníctva.
Ambulantná pohotovosť a pohotovostná lekáreň v každom okrese
Ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo výberové konanie na prevádzkovanie ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby. Noví organizátori, ktorí by mali byť známi do konca júna, by následne mali zriadiť pevný bod ambulantnej pohotovostnej služby v každom okrese. Doplniť ju môžu následne aj inde tzv. doplnkovým bodom ambulantnej pohotovostnej služby.
V každom okrese by mala fungovať aj pohotovostná lekáreň. „Pacienti už tak nebudú musieť namáhavo hľadať lekáreň, ak sa im zhorší zdravotný stav v neskorších večerných hodinách. Chceme ľuďom situáciu uľahčiť a sprístupniť lekárne aj večer. Týmto krokom chceme vyriešiť problém, na ktorý občania dlhodobo upozorňujú – a to že vo večerných hodinách často nemajú možnosť získať liek predpísaný lekárom na pohotovosti, pretože lekárne sú v tom čase už zatvorené. Chceme, aby ľudia na celom Slovensku mali dostupnú komplexnú zdravotnú starostlivosť a v prípade zhoršenia zdravotného stavu vedeli problém riešiť v každom regióne,“ povedal šéf rezortu zdravotníctva Tomáš Drucker.
Ďalšie eurofondy pre slovenské nemocnice
Minister zdravotníctva s kolegami informoval aj o možnosti nemocníc uchádzať sa o peniaze z eurofondov. Rezort nedávno zverejnil 2. výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Celkovo môžu nemocnice žiadať v tejto výzve 40 mil. eur. Výzva bude rozdelená na tri hodnotiace kolá: prvé z nich sa uzavrie v marci, druhé v máji a tretie v septembri 2018. Financie môžu získať nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR, VÚC, obcí, neziskové organizácie či súkromné subjekty. Počas realizácie projektu musí prijímateľ dodržiavať všetky podmienky, napr. nebyť dlžníkom na zdravotnom a sociálnom poistení, ale aj nebyť podnikom v ťažkostiach.
„Nemocnice môžu peniaze z eurofondov využiť na výstavbu alebo modernizáciu priestorov, investovať do infraštruktúry, nakúpiť nové materiálno-technické vybavenie či prístrojovú techniku,“ povedal T. Drucker.
Minister zdravotníctva spolu so svojím tímom informoval predstaviteľov vyšších územných celkov aj o blížiacom sa oddlžení zdravotníckych zariadení.
