Stanovisko k zákonu č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a ktorým sa dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

I.
Osobný rozsah zákona č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a ktorým sa dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 62/2012 Z. z.“)

Zákon č. 62/2012 Z. z. sa vzťahuje na tie sestry, ktoré
    - sú v pracovnom pomere k zamestnávateľovi, ktorý je
       - zdravotníckym zariadením alebo
       - zariadením sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a
    - samostatne vykonávajú odborné pracovné činnosti spojené s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré zodpovedajú rozsahu a obsahu získanej odbornej spôsobilosti.

Zákon č. 62/2012 Z. z. sa vzťahuje na tie pôrodné asistentky, ktoré
    - sú v pracovnom pomere k zamestnávateľovi, ktorý je zdravotníckym zariadením a
    - vykonávajú odborné pracovné činnosti spojené s poskytovaním pôrodnej asistencie vrátane ošetrovateľskej starostlivosti o ženu, ktoré zodpovedajú rozsahu a obsahu získanej odbornej spôsobilosti.

II.
Minimálne mzdové nároky podľa tabuľky v prílohe zákona č. 62/2012 Z. z. podľa počtu rokov praxe

Do tabuľky sadzieb minimálnych mzdových nárokov uvedenej v prílohe zákona č. 62/2012 Z. z. sa sestry a pôrodné asistentky zaraďujú podľa počtu rokov praxe.

Praxou sa na tieto účely rozumie odborná ošetrovateľská prax alebo odborná prax pôrodnej asistencie vykonaná v členskom štáte Európskej únie, v zmluvnom štáte Dohody o európskom hospodárskom priestore alebo vo Švajčiarskej konfederácii.

Zákonník práce, ani zákon č. 62/2012 Z. z. neobsahuje také ustanovenia, ktoré by upravovali odbornú spôsobilosť sestier a pôrodných asistentiek, alebo odbornú ošetrovateľskú prax. Preto je nevyhnutné zohľadniť aj ustanovenia iných právnych predpisov, predovšetkým:

  • § 2 ods. 14 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je ošetrovateľská prax praktické uskutočňovanie činnosti sestry a činnosti pôrodnej asistentky pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti a pôrodnej asistencii a pri riadení a poskytovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti a ústavnej zdravotnej starostlivosti metódou ošetrovateľského procesu;

  • § 34 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak dôjde k prerušeniu výkonu odborných pracovných činností, špecializovaných pracovných činností alebo certifikovaných pracovných činností v príslušnom odbore na území Slovenskej republiky v období dlhšom ako štyri roky v priebehu predchádzajúcich piatich rokov, zamestnávateľ zabezpečí obnovenie vedomostí a zručností zamestnanca, na ktorého sa prerušenie výkonu zdravotníckeho povolania vzťahuje;

  • § 2 ods. 12 vyhlášky MZ SR č. 366/2005 Z. z. o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého doba prerušenia výkonu odborných pracovných činností, špecializovaných pracovných činností alebo certifikovaných pracovných činností v príslušnom odbore v období dlhšom ako štyri roky v priebehu predchádzajúcich piatich rokov z dôvodu pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky a pracovného voľna bez náhrady mzdy sa nezapočítava do dĺžky pravidelného päťročného cyklu podľa odseku 1 a hodnotenie sa vykoná po uplynutí piatich rokov odo dňa vyhotovenia záznamu o preškolení podľa osobitného predpisu.

V nadväznosti na vyššie uvedenú platnú právnu úpravu pri započítaní praxe je potrebné postupovať aj podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce o prekážkach v práci. Zamestnanec nevykonáva odbornú ošetrovateľskú prax počas prerušenia výkonu odborných pracovných činností, špecializovaných pracovných činností alebo certifikovaných pracovných činností v príslušnom odbore z dôvodu niektorých prekážok v práci (napr. pracovná neschopnosť, materská dovolenka, rodičovská dovolenka, pracovné voľno bez náhrady mzdy). Spravidla pôjde o dobu, za ktorú podľa Zákonníka práce zamestnancovi nepatrí mzda ani náhrada mzdy (podmienky a rozsah finančného zabezpečenia zamestnanca počas trvania týchto prekážok v práci sú obsiahnuté v osobitných predpisoch ako napr. zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poznámka: Materská dovolenka, ďalšia materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka nie je a nebola považovaná za odbornú prax ani podľa iných predpisov upravujúcich odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Do odbornej praxe ju nie je a nebolo možné započítať napr. ani podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (účinného od 1.1.2004), zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov (účinného od 1.4.2002 do 31.12.2003), nariadenia vlády č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov (účinného od 10.6.1992 do 31.3.2002).

III.
Zvýšenia minimálnych mzdových nárokov

    a) Sestra
Sadzby minimálnych mzdových nárokov podľa prílohy sa zvyšujú o 66 eur sestre, ktorá
        - získala odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností a
        -samostatne vykonáva špecializované pracovné činnosti podľa akreditovaného špecializačného študijného programu príslušného špecializačného odboru.

Sadzby minimálnych mzdových nárokov podľa prílohy sa zvyšujú o 33 eur sestre, ktorá
        - získala odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností a
        - samostatne vykonáva certifikované pracovné činnosti ošetrovateľskej starostlivosti podľa akreditovaného certifikačného študijného programu príslušnej certifikovanej pracovnej činnosti.

Pri súčasnom výkone špecializovaných aj certifikovaných činností patrí sestre len zvýšenie za výkon špecializovaných pracovných činností.

Sadzby minimálnych mzdových nárokov uvedené v prílohe sa zvyšujú koeficientom 1,15 sestre, ktorá vykonáva riadenie a organizáciu ošetrovateľskej praxe. Zvýšenie sadzieb minimálnych mzdových nárokov za výkon špecializovaných pracovných činností alebo certifikovaných pracovných činností takej sestre nepatrí.

    b) Pôrodná asistentka
Sadzby minimálnych mzdových nárokov podľa prílohy sa zvyšujú o 66 eur pôrodnej asistentke, ktorá
        - získala odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností a
        - samostatne vykonáva špecializované pracovné činnosti v pôrodnej asistencii vrátane ošetrovateľskej starostlivosti o ženu.

Sadzby minimálnych mzdových nárokov podľa prílohy sa zvyšujú o 33 eur pôrodnej asistentke, ktorá
získala odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností a
samostatne vykonáva certifikované pracovné činnosti pôrodnej asistencie.

Pri súčasnom výkone špecializovaných aj certifikovaných činností patrí pôrodnej asistentke len zvýšenie za výkon špecializovaných pracovných činností.

Sadzby minimálnych mzdových nárokov uvedené v prílohe sa zvyšujú koeficientom 1,15 pôrodnej asistentke, ktorá vykonáva riadenie a organizáciu pôrodnej asistencie. Zvýšenie sadzieb minimálnych mzdových nárokov za výkon špecializovaných pracovných činností alebo certifikovaných pracovných činností takej pôrodnej asistentke nepatrí.

Poznámka: Zvýšenie minimálneho mzdového nároku nie je príplatkom za špecializáciu alebo certifikát. Získanie špecializácie alebo certifikátu je len predpokladom možnosti výkonu špecializovaných alebo certifikovaných pracovných činností, t. j. činností zodpovedajúcich vyššiemu (piatemu) stupňu náročnosti práce, za výkon ktorých je stanovený vyšší minimálny mzdový nárok. Získanie odbornej spôsobilosti na výkon špecializovaných a certifikovaných pracovných činností je predpokladom na to, aby zamestnávateľ mohol so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodnúť výkon týchto (vyššie hodnotených) činností.

IV.
Často kladené otázky a odpovede

1. Otázka: Sestra pracujúca v zariadení sociálnych služieb alebo v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na pracovnej pozícii sestra a nepretržite tam vykonávala pracovné činnosti sestry. Zarátava sa jej prax počas celého výkonu povolania?

Odpoveď: Za odbornú ošetrovateľskú prax v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je možné považovať len tú dobu, počas ktorej sestry vykonávali povolanie sestry a poskytovali odbornú ošetrovateľskú prax v rozsahu a za podmienok, ako im ako aj zariadeniam sociálnych služieb a zariadeniam sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately umožňovali osobitné predpisy [§ 22 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 109/2009 Z. z., ktorou sa ustanovuje výber zdravotných výkonov z katalógu zdravotných výkonov, ktoré v zariadeniach sociálnych služieb vykonávajú zamestnanci zariadenia sociálnych služieb, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 159/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú zdravotné výkony z katalógu zdravotných výkonov, ktoré v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávajú zamestnanci zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj príslušné právne predpisy platné pred účinnosťou uvedených predpisov, ktoré v týchto zariadeniach umožňovali poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti].

Pokiaľ zariadenia sociálnych služieb a zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately neposkytovali alebo nemohli poskytovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, nemohlo v týchto zariadeniach ani dochádzať k výkonu zdravotníckeho povolania a ani k výkonu odbornej ošetrovateľskej praxe.

2. Otázka: Akým spôsobom sa preukazuje dĺžka odbornej ošetrovateľskej praxe, pokiaľ sestra pracovala u iného zamestnávateľa?

Odpoveď: Dĺžka odbornej praxe sa preukazuje v prvom rade potvrdením predchádzajúceho zamestnávateľa (poskytovateľa zdravotnej starostlivosti) o dĺžke odbornej ošetrovateľskej praxe. V potvrdení by mal predchádzajúci zamestnávateľ vyznačiť, aké pracovné činnosti a na ktorom organizačnom útvare u nej zamestnanec vykonával (pracovné zaradenie), rozsah pracovného úväzku, ako aj celkovú dĺžku doby, počas ktorej došlo k prerušeniu výkonu odbornej ošetrovateľskej praxe.
Ďalej čestným prehlásením najmä v prípade, že došlo k zániku predchádzajúceho zamestnávateľa bez toho, aby práva a povinnosti zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov prešli na nového zamestnávateľa. Súčasťou čestného prehlásenia bude označenie pracovného zaradenia (zdravotnícke povolanie, oddelenie, na ktorom pracoval, ...), druhu pracovných činností, ktoré podľa pracovnej zmluvy u tohto zamestnávateľa vykonával, rozsah pracovného úväzku, ako aj celkovú dĺžku doby, počas ktorej u neho došlo k prerušeniu výkonu odbornej ošetrovateľskej praxe. Rozhodnutie o podobe čestného prehlásenia a spôsobe vyznačenia jednotlivých údajov (vytvorenie vzorového formuláru) je v kompetencii príslušného zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže požadovať, aby zamestnanci súčasne predložili aj kópie pracovných zmlúv a jej dodatkov, resp. niektoré iné doklady.
V prípade, že pre zamestnancov ako aj zamestnávateľa by bolo z rôznych dôvodov veľmi problematické či už celkovo, alebo len v niektorých prípadoch (resp. za obdobie niektorých predchádzajúcich rokov) pravdivo preukázať skutočný rozsah odbornej ošetrovateľskej praxe (a jej prerušenia), je možné, aby zamestnávateľ započítal túto prax v rozsahu, v ktorom bola zamestnancom započítaná v minulosti, t. j. podľa:
    - § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
    - predtým § 18 ods. 2 písm. a) zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.
T. j. odbornú ošetrovateľskú prax započíta v rozsahu odbornej praxe, ktorú vykonával zdravotnícky pracovník v pracovnom zaradení sestry (nie prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré mali iný charakter, nakoľko boli vykonávané v inom zdravotníckom alebo nezdravotníckom povolaní).

Do odbornej ošetrovateľskej praxe nebudú započítané doby:
    - podľa § 6 ods. 2 písm. b) a § 6 ods. 4 zákona č. zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
    - predtým podľa § 18 ods. 2 písm. b) a § 18 ods. 4 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov,
    - niektoré ďalšie doby (prekážky v práci), ako napr. pracovná neschopnosť, pracovné voľno bez náhrady mzdy. Spravidla je to doba, za ktorú podľa Zákonníka práce zamestnancovi nepatrila mzda ani náhrada mzdy.

3. Otázka: V zdravotníckom zariadení sestrám započítajú odbornú prax len od roku fungovania a existencie spoločnosti t.j. od roku 2004. Sestra s 33 ročnou praxou tak má vlastne podľa ich úpravy odpracované len napr. 4 roky.

Odpoveď: Prax na účely určenia počtu rokov praxe podľa prílohy k zákonu č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a ktorým sa dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie je obmedzená výkonom odbornej ošetrovateľskej praxe alebo odbornej praxe pôrodnej asistencie len u jedného (prípadne toho istého) zamestnávateľa.

4. Otázka: Ako preukázať prax zo zahraničia – čo je regulačným orgánom?

Odpoveď: Regulačným orgánom štátu (ide o členské štáty Európskej únie, zmluvné štáty Dohody o európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarsku konfederáciu) je v prevažnej väčšine príslušné ministerstvo zdravotníctva daného štátu.

5. Otázka: Po skončení Strednej zdravotníckej školy som rokoch 1982 - 1988 pracovala vo Fakultnej nemocnici v Brne, teda v Českej republike. Rada by som zistila, kto takéto potvrdenie v Českej republike vydáva, respektíve, či je dostatočným potvrdením potvrdenie bývalého zamestnávateľa, prípadne zápočtový list, ktorý mi bývalý zamestnávateľ v minulosti vydal.

Odpoveď: Vykonanie praxe v inom členskom štáte Európskej únie ako v Slovenskej republike, v zmluvnom štáte Dohody o európskom hospodárskom priestore alebo vo Švajčiarskej konfederácii sa preukazuje potvrdením od regulačného orgánu štátu, v ktorom bola prax vykonaná. Teda aj vykonanie praxe v Českej republike sa preukazuje potvrdením od regulačného orgánu, ktorým je Ministerstvo zdravotníctva Českej republiky.

6. Otázka: Neexistuje definícia funkčného platu. Ustanovenie o funkčnom plate bolo z Článku II zákona presunuté počas legislatívneho procesu do Článku I. V Zákonníku práce však neexistuje definícia funkčného platu a definícia v zmysle zákona č. 553/2003 Z. z. sa vzťahuje len na tento zákon (je to v ňom vyslovene uvedené).

Odpoveď: V prechodnom ustanovení k zákonu č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a ktorým sa dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa uvádza „mzda“ a „funkčný plat“ z dôvodu rozdielnej terminológie používanej v Zákonníku práce a v zákone č. 553/2003 Z. z. Podľa Zákonníka práce majú zamestnanci právo na mzdu a podľa zákona č. 553/2003 Z. z. patrí zamestnancom plat. Ide teda o funkčný plat, ktorý prináleží sestre alebo pôrodnej asistentke odmeňovanej podľa zákona č. 553/2003 Z. z. do účinnosti zákona č. 62/2012 Z. z.

7. Otázka: Ako má zamestnávateľ postupovať v prípade, ak je jeho funkčný plat vyšší ako minimálny mzdový nárok – je zamestnávateľ povinný zvýšiť základnú mzdu?

Odpoveď: V súvislosti s funkčným platom je zamestnávateľ povinný od 1. apríla 2012 vyrovnať mzdu najmenej do minimálneho mzdového nároku podľa zákona č. 62/2012 Z. z. u takej sestry alebo pôrodnej asistentky, ktorej doterajší funkčný plat podľa zákona č. 553/2003 Z. z. je ku dňu účinnosti zákona č. 62/2012 Z. z. nižší než minimálny mzdový nárok podľa zákona č. 62/2012 Z. z.
Minimálny mzdový nárok upravený zákonom o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek nie je možné stotožňovať s výškou základnej (tarifnej) mzdy.

8. Otázka: Je možné, aby ADOS zabezpečila 1 miesto sestry viacerými sestrami s nižšími úväzkami?

Odpoveď: Takáto možnosť sa nevylučuje.

9. Otázka: Sestry v reedukačných zariadeniach v pôsobnosti ministerstva školstva SR. Vzťahuje sa na nich zákon č. 62/2012 Z. z.?

Odpoveď: Zákon č. 62/2012 Z. z. sa vzťahuje na minimálne mzdové nároky sestier odmeňovaných mzdou v pracovnom pomere, ktoré samostatne vykonávajú odborné pracovné činnosti spojené s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach alebo v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré zodpovedajú rozsahu a obsahu získanej odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania. Sestry v reedukačných zariadenia vyššie uvedené podmienky nespĺňajú.

10. Otázka: Som zdravotná sestra v ambulancii telovýchovného lekárstva, táto ambulancia je však zaradená pod Ministerstvo školstva, nakoľko tu robíme iba preventívne prehliadky športovcom a šport patrí pod ministerstvo školstva.

Odpoveď: Ak ide o ambulanciu prevádzkovanú na základe povolenia podľa príslušných ustanovení zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (teda o zdravotnícke zariadenie) aj na minimálne mzdové nároky sestry pracujúcej v takejto ambulancii sa zákon č. 62/2012 Z. z. vzťahuje.

11. Otázka: Sestra so špecializáciou z urgentnej starostlivosti vykonávajúca povolanie v záchrannej zdravotnej službe alebo RZP, alebo sestra na operačnom stredisku – vzťahuje sa na ňu zákon č. 62/2012 Z. z.?

Odpoveď: V zmysle výnosu MZ SR z 11. marca 2009 č. 10548/2009-OL, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe v znení výnosu z 9. júla 2010 č. 14016/2010-OL môže sestra v ambulancii záchrannej zdravotnej služby/operačnom stredisku vykonávať činnosti zdravotníckeho záchranára/operátora. Preto sa zákon č. 62/2012 Z. z. na vyššie uvedené sestry nevzťahuje. (Samotné operačné stredisko nespĺňa ani podmienku zdravotníckeho zariadenia.)

12. Otázka: Ako sa zohľadňuje, pokiaľ sestra nepracovala na plný pracovný úväzok?

Odpoveď: Vo všeobecnosti možno povedať, že v takýchto prípadoch je potrebné dobu odbornej ošetrovateľskej praxe (výkon odborných alebo špecializovaných zdravotníckych pracovných činností) vynásobiť výškou úväzku v posudzovanom období.

13. Otázka: Je možné preradenie sestry na pracovnú pozíciu zdravotníckeho asistenta?

Odpoveď: Podľa nariadenia vlády 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností sa výkon odborných pracovných činností viaže na odbornú spôsobilosť. Nadobudnutie odbornej spôsobilosti na výkon pracovných činností v zdravotníckom povolaní sestra neoprávňuje v zmysle citovaného nariadenia vlády na výkon odborných pracovných činností zdravotníckeho asistenta. Na výkon odborných pracovných činností sestry nie je zdravotnícky asistent odborne spôsobilý. Pokiaľ pre personálne zabezpečenie určitého zdravotníckeho zariadenia sa v zmysle príslušných právnych predpisov vyžaduje sestra, zdravotnícky asistent alebo sanitár nemá odbornú spôsobilosť na výkon odborných činností sestry. Rovnako ak sa pre personálne zabezpečenie určitého zdravotníckeho zariadenia v zmysle príslušných právnych predpisov vyžaduje zdravotnícky asistent alebo sanitár, sestra nemá odbornú spôsobilosť na výkon takýchto činností. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť aj povinnosť poskytovateľov prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v súlade s požiadavkami na jeho personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie.

14. Otázka: Vzťahuje sa zákon č. 62/2012 Z. z. aj na sestry, ktoré majú len úplné stredné vzdelanie na SZŠ v odbore všeobecná zdravotná sestra (rok ukončenia 1994)?

Odpoveď: Podľa § 11 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností sa odborná spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností v zdravotníckom povolaní sestra získava nadobudnutím
a) vyššieho odborného vzdelania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra,
b) vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v bakalárskom študijnom programe v študijnom odbore ošetrovateľstvo alebo
c) vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v magisterskom študijnom programe v študijnom odbore ošetrovateľstvo, ktoré nadväzuje na získanie vzdelania podľa písmena b).
Citované nariadenie však obsahuje aj prechodné ustanovenia a v § 78 ods. 3 upravuje, že za získanie odbornej spôsobilosti na výkon odborných pracovných činností v zdravotníckom povolaní sestra sa považuje aj nadobudnutie úplného stredného odborného vzdelania na strednej zdravotníckej škole v študijných odboroch zubná sestra, zdravotná sestra, detská sestra, ženská sestra alebo všeobecná sestra, ktorého získavanie sa začalo podľa predpisov účinných do 30. apríla 2004, ak zdravotnícky pracovník vykonával činnosti sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť na území členských štátov Európskej únie, Islandu, Lichtenštajnska, Nórska alebo Švajčiarska najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas posledných piatich rokov.
Na základe uvedeného aj sestra ktorá spĺňa podmienky uvedené v predchádzajúcom odseku, je odborne spôsobilá na výkon odborných pracovných činností v zdravotníckom povolaní sestra. Ak takáto sestra samostatne vykonáva odborné pracovné činnosti spojené s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach alebo v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré zodpovedajú rozsahu a obsahu získanej odbornej spôsobilosti, vzťahuje sa na ňu zákon č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a ktorým sa dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

15. Otázka: Vzťahuje sa zákon č. 62/2012 Z. z. na zdravotné sestry, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť v špeciálnych výchovných zariadeniach podľa § 124 zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon)? Ak nie, ako budú odmeňované vzhľadom na to, že článok II zákona upravuje, že zákon č. 553/2003 z. z. sa na sestry nevzťahuje?

Odpoveď: Zákon č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a ktorým sa dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje minimálne mzdové nároky sestier a pôrodných asistentiek odmeňovaných mzdou v pracovnom pomere. Vzťahuje sa na tie sestry, ktoré samostatne vykonávajú odborné pracovné činnosti spojené s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach alebo v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré zodpovedajú rozsahu a obsahu získanej odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania a na tie pôrodné asistentky, ktoré samostatne vykonávajú odborné pracovné činnosti spojené s poskytovaním pôrodnej asistencie vrátane ošetrovateľskej starostlivosti o ženu v zdravotníckych zariadeniach, ktoré zodpovedajú rozsahu a obsahu získanej odbornej spôsobilosti.
Vzhľadom na skutočnosť, že špeciálne výchovné zariadenia podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú ani zdravotníckymi zariadeniami ani zariadeniami sociálnych služieb alebo sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, na sestry pracujúce v týchto špecializovaných zariadeniach sa zákon č. 62/2012 Z. z. nevzťahuje.
Zákon č. 62/2012 Z. z. v čl. II dopĺňa § 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odsekom 7, ktorý ustanovuje, že sa zákon č. 553/2003 Z. z. nevzťahuje na zamestnanca, ktorý je sestrou alebo pôrodnou asistentkou.
Zákonník práce v § 3 ods. 2 ustanovuje, že pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave, zamestnancov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie, členov posádok lodí plávajúcich pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky, zamestnancov súkromných bezpečnostných služieb a profesionálnych športovcov sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Na základe uvedeného sme toho názoru, že na všetkých zamestnancov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie sa vzťahuje úprava Zákonníka práce s tým rozdielom, že pri odmeňovaní tých sestier a pôrodných asistentiek, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 62/2012 Z. z., sa nepoužije úprava Zákonníka práce o sadzbe minimálneho mzdového nároku (§ 120 ods. 4).

Upozornenie: Toto stanovisko nemá právne záväzný charakter, nakoľko Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky neprináleží podávať záväzný výklad právnych noriem a to s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ako aj s poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrené v odôvodnení rozsudku sp. zn. (Rs) 8 Sžp 1/2010 uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 102/2011.