Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky plne rešpektuje proklamované názory, že zdravotnícki pracovníci pri výkone povolania sestra a pôrodná asistentka znášajú vysokú mieru pracovnej vyťaženosti, psychickej a fyzickej záťaže a zodpovednosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Stotožňuje sa aj s reálnou skutočnosťou, že nepomer ohodnotenia práce zdravotníkov týchto povolaní v aktuálnych ekonomických podmienkach Slovenskej republiky v porovnaní s obdobným postavením zdravotníkov v okolitých ekonomicky silnejších štátoch EÚ spôsobil úbytok odborne kvalifikovaných pracovných síl v rezorte zdravotníctva s negatívnymi vplyvmi na verejnú mienku želanej dostupnosti zdravotnej starostlivosti fyzickým osobám na území Slovenskej republiky.
Tento verejne známy stav bol v danom konkrétnom období riešený legislatívnym postupom štátu tak, ako je upravený v zákone č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a ktorým sa dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zo dňa 1. februára 2012 (ďalej len „zákon č. 62/2012 Z. z.“), ktorý bol legitímnym spôsobom vyhlásený v Zbierke zákonov SR. Je však zároveň nutné zdôrazniť skutočnosť, že tento zákon zohľadňuje mzdovú reguláciu len u časti zdravotníckych pracovníkov a nezohľadňuje iné zdravotnícke povolania podľa ustanovenia § 27 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bez čoho nie je možné dospieť k vyriešeniu základnej otázky spravodlivého rozdelenia zdrojov na odmeňovanie zamestnancov v zdravotníctve.
Ministerstvo zdravotníctva si uvedomuje nutnosť riešenia mzdových potrieb všetkých skupín zdravotníckych pracovníkov vykonávajúcich zdravotnícke povolania a v aktuálnom období sa v úzkej súčinnosti s vládou Slovenskej republiky a ústrednými orgánmi štátnej správy a štátnej moci podieľa na riešení otázky tvorby ekonomických zdrojov štátu pre účel systémového riešenia tejto mzdovej problematiky. Ministerstvo zdravotníctva zastáva názor, že len spravodlivé vyriešenie otázky deľby finančných zdrojov na účely odmeňovania zamestnancov vo všetkých zdravotníckych povolaniach je platformou pre ďalší priaznivejší vývoj miezd zamestnancov v zdravotníctve, zabezpečenie rovnosti ich postavenia v náročných povolaniach a postupné približovanie sa ekonomicky silnejším (vyspelejším) krajinám Európskeho spoločenstva.
Ústava Slovenskej republiky svojim článkom 125 ods. 1, písmeno a) zmocňuje Ústavný súd Slovenskej republiky na rozhodovanie o súlade zákona č. 62/2012 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky svojim uznesením sp. zn. PL. ÚS 13/2012 z 11. júla 2012 rozhodol pozastaviť účinnosť tohto zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo uverejnené v Zbierke zákonov dňa 31.7.2012, je pre všetkých občanov Slovenskej republiky záväzné.
Individuálne pracovnoprávne vzťahy zamestnancov k svojim zamestnávateľom sa spravujú ustanoveniami Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov). Spory súvisiace so vznikom, zmenou alebo skončením pracovného pomeru zamestnancov so zamestnávateľmi preskúmavajú a rozhodujú o nich nezávislé súdy (§ 14 Zákonníka práce). Ústava Slovenskej republiky svojim článkom 46 zaručuje každému právo domáhať sa zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom súde.