Jedným zo základných cieľov Ministerstva zdravotníctva SR je finančná stabilizácia zdravotníckych zariadení v jeho pôsobnosti. Hlavným východiskom pre spomalenie rastu dlhu v týchto nemocniciach sú opatrenia zamerané na ich finančnú stabilizáciu. Práve tento plán prispel k tomu, že v roku 2014 sa podarilo v štátnych nemocniciach stabilizovať vývoj zadlženosti; už tretí rok po sebe reálne znižujú tempo rastu dlhu. „Výsledky stabilizačných opatrení z roku 2012 sú dôkazom toho, že postup, ktorý sme zvolili, je správny. Nejde o žiadne nekoncepčné kroky, ktorých svedkami sme boli počas predchádzajúcej vlády,“ povedal minister zdravotníctva Viliam Čislák.
Celkové tempo zadlženosti v najväčších štátnych nemocniciach sa znižuje, a to aj napriek neustálemu zvyšovaniu osobných nákladov. Osobné náklady 13 fakultných a univerzitných nemocníc v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 vzrástli o 40 mil. eur, v dôsledku čoho stúpli základné mzdy ako východiskový bod pre osobné náklady v roku 2013. V číselnom vyjadrení došlo k nárastu osobných nákladov v roku 2013 o 14,13 mil. eur, v roku 2014 o 15,89 mil. eur. Pomocou racionalizačných opatrení a dôsledným napĺňaním plánu finančnej stabilizácie sa v roku 2014 podarilo spomaliť tempo rastu záväzkov na úrovni istiny v porovnaní s rokom 2013 o 10,1 mil. eur. V mesiacoch január – december 2012 boli novo vygenerované záväzky na úrovni istiny v objeme 82,1 mil. eur, v období január – december 2013 to bolo na úrovni 80,3 mil. eur. Tieto čísla svedčia o tom, že celkovo sa štátne nemocnice zadlžujú oveľa pomalšie, ako keby neboli prijaté akčné opatrenia. Pri posudzovaní dlhu je potrebné zohľadniť dôležitý fakt, že v roku 2013 vstúpila do platnosti transpozícia Smernice EP 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách a bola transponovaná do obchodného zákonníka. Jej implementácia ovplyvnila objemy záväzkov zdravotníckych zariadení v lehote aj po lehote splatnosti, kedy sa záväzky v lehote splatnosti dynamickejšie presúvajú do kategórie záväzkov po lehote splatnosti.
Okrem znižovania tempa rastu zadlženosti sa od roku 2011 úspešne darí znižovať aj straty štátnych nemocníc. Kým v roku 2011 strata zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ SR dosahovala úroveň 156 mil. eur, za rok 2014 kleslo toto číslo postupne o 81 mil. eur a koncom minulého roka bola kumulovaná strata najväčších štátnych nemocníc na úrovni 75 mil. eur. „Považujem za veľmi pozitívnu správu, že tri naše nemocnice skončili minulý rok v zisku a osem nemocníc si medziročne zlepšilo hospodársky výsledok,“ uviedol Viliam Čislák. Minulý rok dosiahla zisk Fakultná nemocnica Nitra, Detská fakultná nemocnica s poliklinikou v Banskej Bystrici a rovnako aj Detská fakultná nemocnica v Košiciach. Jednoznačným „skokanom roka 2014“ v oblasti finančných výsledkov sa stala Detská fakultná nemocnica s poliklinikou v Bratislave. Pozitívny vývoj dosiahla minulý rok, keď celkový hospodársky výsledok zlepšila o vyše 3 mil. eur.
Z rozsiahlej správy o vývoji dlhu v zdravotníctve vyplývajú aj ďalšie pozitívne údaje, ktoré sa týkajú celého zdravotníckeho rezortu. Ak vezmeme do úvahy zostatok dlhu nielen zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ SR, ale aj zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR a Ministerstva obrany SR, nemocníc delimitovaných na obce a VÚC, zdravotných poisťovní a ostatných subjektov, vidíme, že sa v roku 2014 podarilo medziročne znížiť dlh celého sektoru o 11,43 mil. eur z úrovne 1 253,76 mil. eur na 1 242,33 mil. eur. Ministerstvo zdravotníctva okrem realizácie tvrdých racionalizačných opatrení pripravilo pre štátne nemocnice aj Program ozdravenia. Jeho cieľom je podporiť produktivitu, odstrániť zadlžovanie nemocníc a výrazne posilniť transparentnosť jednotlivých aktivít. Medzi základné nástroje programu patrí napríklad zavedenie povinnosti auditu finančných výkazov nemocníc nezávislým audítorom, využívanie elektronického trhoviska na menšie nákupy, možnosť rozšírenia komodít centrálneho obstarávania na úrovni ministerstva, či zmeny v oblasti procesov jednotlivých nákupov v nemocniciach. Veľmi dôležitou súčasťou Programu ozdravenia štátnych nemocníc je aj jeho časť zameraná na pacientov. Od marca 2015 pôsobia vo všetkých štátnych nemocniciach mediátori – teda osoby zodpovedné za prácu danej nemocnice s pacientmi. (Viac informácií na:
Pilotným projektom, ktorý predstavuje nové ciele ministerstva zdravotníctva v oblasti transparentnosti vo všetkých segmentoch, je projekt „Otvorená nemocnica – nový prístup k transparentnosti“. Ako prvá zo všetkých nemocníc vstúpila do tohto projektu v apríli 2015 Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Základným princípom projektu je otvorenosť zdravotníckeho zariadenia voči pacientom, zamestnancom, verejnosti, spoločnosti a novým ideám, inováciám a trendom. Na napĺňanie všetkých cieľov využíva mnoho nástrojov, medzi inými napríklad spoluprácu so zamestnancami na rozvoji nemocnice, prijímanie podnetov od pacientov, definíciu a dodržiavanie štandardu transparentnosti, realizáciu vedy a výskumu, či šetrný prístup k životného prostrediu. (Viac informácií na: http://www.health.gov.sk/Clanok?otvorena-nemocnica-novy-projekt--novy-pristup-k-transparentnosti).