I.
Úvodná informácia

S účinnosťou k 31. decembru 2003 bol zrušený zákon NR SR č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov vo verejnej službe podľa § 3, ods. 1 zákona NR SR č. 311/2001 Z.z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP) upravujú od 1. januára 2004 dva osobitné všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými sú:

- zákon NR SR č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, (ďalej len ZoVPVZ)
- zákon NR SR č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o plate).

Podľa § 1, ods. 4 a ods. 5 zákona NR SR č. 552/2003 Z. z. sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Zákon sa nevzťahuje na zamestnancov, ktorí vykonávajú u zamestnávateľa v pracovnom pomere činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce.

II.
Postavenie vedúcich zamestnancov

1.

Vedúcimi zamestnancami pre účely tohto zákona sú:

a) štatutárny orgán zamestnávateľa v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR, ktorý bol do funkcie menovaný na základe výberového konania postupom podľa § 5 cit. zákona vrátane dočasne vymenovaného vedúceho,
b) vedúci organizačných útvarov príslušných zamestnávateľov, podľa vnútorného organizačného predpisu (organizačný poriadok) vydaného štatutárnym orgánom, so zameraním na postup obsadzovania vedúcich miest (funkcií) výberovým konaním podľa § 5 zákona, vrátane osobitného režimu výkonu funkcií vedúcimi zamestnancami v organizačnej podriadenosti štatutárneho orgánu, výkon ktorých je možný len za predpokladu písomného aktu vymenovania do tejto funkcie v súlade s § 42, ods. 2 Zákonníka práce. Tým nie sú dotknuté práva a povinnosti vedúcich, ktorí boli do funkcií v priamej podriadenosti štatutárneho orgánu vymenovaní podľa predchádzajúcich právnych predpisov a tieto funkcie vykonávajú nepretržite aj v období zmeny organizačného poriadku vo väzbe na novú úpravu vnútorného predpisu zamestnávateľa.

2.

Každý zamestnávateľ je povinný vydať pracovný poriadok, ktorý nadobúda platnosť po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov. Pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a všetkých zamestnancov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najneskôr však dňom, kedy bol u zamestnávateľa z v e r e j n e n ý.

Okrem iných obsahových náležitostí konkretizujúcich podmienky pracovnoprávnych vzťahov vo verejnej službe v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi sú zamestnávatelia povinní v pracovnom poriadku deklarovať všetky zmeny, ktoré nastali v súvislosti so vznikom, zmenou a zánikom pracovnoprávnych vzťahov vo verejnej služby podľa Zákonníka práce, vo väzbe na zákon o výkone práce vo verejnom záujme a zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

III.
Povinnosti a obmedzenia zamestnancov verejnej služby
§ 7 a § 8 zákona

1.

Zákon o výkone práce vo verejnom záujme osobitne upravuje v § 8 povinnosti a obmedzenia, ktoré sú všetci zamestnanci v pracovnoprávnom vzťahu k týmto zamestnávateľom povinní rešpektovať a riadiť sa nimi. Zanedbávanie, porušenie alebo obchádzanie týchto zákonom uložených povinností a obmedzení, možno kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme a sankcionovať vo väzbe na intenzitu každého konkrétneho skutku vrátane vyvodenia zodpovednosti podľa osobitných právnych predpisov.

2.

Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, podľa § 7 zákona zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami, nemožno zaradiť do vzájomnej priamej organizačnej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole toho druhého. Ide o rozšírenie obmedzení u zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme.

Pod pojmom blízke osoby zákon rozoznáva dve kategórie týchto fyzických osôb. Sú to:
a) príbuzní v priamom rade (t. j. rodičia a deti, prarodičia a vnuci, súrodenci a manželia), ktorí sú osobami blízkymi bez ohľadu na ich vzájomné osobné vzťahy,
b) iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere (vzdialenejší príbuzní, druh a družka, opatrovník a opatrovanec a pod.), ktoré sú osobami blízkymi na základe vzájomných osobných vzťahov. Môže ísť napr. aj o spolužitie v domácnosti.

Poznámka:
Text vychádza z komentára k § 116 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Takto sa aplikuje význam tohto pojmu aj v občianskom súdnom konaní (§ 126 O. s. p., v Správnom poriadku a v Trestnom zákone).

IV.
Podnikanie, výkon inej zárobkovej činnosti vedúcich zamestnancov a členstvo v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch
§ 9 až 14 zákona

1.

Vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa uvedeného v § 1, ods. 2 zákona, nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť.

To neplatí, ak je tento vedúci zamestnanec vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu zamestnávateľom a ak takáto činnosť vyplýva z výkonu jeho práce alebo ak takúto činnosť vykonáva sú súhlasom zamestnávateľa. Súhlas môže udeliť štatutárnemu orgánu v mene zamestnávateľa výlučne orgán, ktorý ho do funkcie vymenoval (minister zdravotníctva SR).

2.

Ostatní vedúci zamestnanci môžu podnikať, vykonávať inú zárobkovú činnosť alebo byť členmi riadiacich, kontrolných a dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa.

3.

Vedúcim zamestnancom uvedeným v odseku 1 a 2 nemôže byť udelený súhlas na podnikanie, výkon inej zárobkovej činnosti alebo členstvo v riadiacich kontrolných a dozorných orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť v prípadoch, ak by bola:
- prekážkou riadneho plnenia povinností vedúceho zamestnanca,
- vykonávaná vo veci, v ktorej je činný alebo môže byť činný zamestnávateľ,
- spôsobilá ovplyvniť nestrannosť alebo nezaujatosť vedúceho zamestnanca.

Zamestnávateľ v pracovnom poriadku môže určiť činnosti, ktoré sú zhodné alebo obdobné s predmetom činnosti zamestnávateľa, ktoré zamestnanec n e s m i e vykonávať.

4.

Obmedzenia pre vedúceho, ktorý je štatutárnym orgánom, sa podľa odseku 1 a 3 nevzťahujú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktorých zriaďovateľom je obec (mesto) a vyšší územný celok, na vedeckú, pedagogickú, lektorskú, prednášateľskú, prekladateľskú a publicistickú činnosť, literárnu a umeleckú činnosť, činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku alebo správu majetku svojich maloletých detí, na činnosť v poradnom orgáne vlády a na činnosť člena v rozkladovej komisii. Činnosť znalca alebo tlmočníka môžu títo vedúci zamestnanci podľa odsekov 1 a 2 vykonávať len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán, pre obec alebo vyšší územný celok.

Poznámka:
Zdravotnícke zariadenia môžu uzatvoriť medzi sebou rámcové zmluvy o odbornej spolupráci (napr. § 51 OZ), v rámci ktorých si budú poskytovať prostredníctvom svojich zamestnancov (odborníkov v príslušných lekárskych odboroch) konziliárne služby alebo iné služby odbornej pomoci vo vybraných špecializovaných lekárskych odboroch alebo činnostiach. Zmluvy môžu byť založené na vzájomnosti plnenia strán. V zmluve môžu byť dohodnuté podmienky, za ktorých si strany poskytnú náhradu hotových výdavkov, ktoré vzniknú zamestnancovi nad rámec jeho peňažných nárokov u zamestnávateľa (napr. cestovné náklady a pod.).

5.

Štatutárny orgán je povinný zriaďovateľovi (MZ SR) písomne oznámiť peňažný príjem z činností podľa odseku 1 a odseku 4, a vedúci zamestnanci podľa odseku 2 sú povinní písomne oznámiť zamestnávateľovi peňažný príjem z činnosti ustanovenej v odseku 2 a 4, ktorý presiahol v uplynulom kalendárnom roku šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Oznamovaciu povinnosť plní príslušný vedúci zamestnanec vždy do 31. marca príslušného roka za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa Štatistického úradu SR je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok roku 2003 13.602,-Sk.

Písomné oznámenia doručuje štatutárny orgán zamestnávateľa osobnému úradu MZ SR. Vedúci zamestnanci podľa odseku 2 doručujú písomné oznámenia organizačnému útvaru svojho zamestnávateľa, ktorý zabezpečuje platové náležitosti zamestnancov.

6.

Vedúci zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa jeho menovania do vedúcej funkcie alebo písomného odvolania súhlasu zamestnávateľa udeleného podľa odseku 1 a 2 skončiť inú zárobkovú činnosť, podnikanie alebo výkon funkcie v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť spôsobom, ktorý vyplýva z príslušných predpisov.

Ak vedúci zamestnanec vykonáva k 1. januáru 2004 funkciu, podniká, vykonáva inú zárobkovú činnosť alebo je členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov podľa § 9 zákona č. 552/2003 Z. z., je povinný do 31. januára 2004 ich ukončiť alebo vykonať právne relevantný úkon smerujúci k ich skončeniu.

7.

Ak fyzická alebo právnická osoba upozorní zamestnávateľa na porušenie povinností alebo obmedzení zamestnancom podľa tohto zákona, zamestnávateľ je povinný zistiť, či konkrétny vedúci zamestnanec porušil povinnosti alebo obmedzenia podľa tohto zákona a do 30 dní od prijatia upozornenia oboznámiť túto fyzickú alebo právnickú osobu s výsledkom, ako aj s prijatým opatrením. Zamestnávateľ je povinný konať podľa vyššie uvedeného postupu, ak písomné upozornenie je podpísané, je z neho zrejmé, kto ho podáva, akého porušenia povinností alebo obmedzení zamestnanca sa týka vrátane uvedenia skutočností, z ktorých možno odvodiť porušenie povinnosti alebo obmedzenia.

Tým nie je dotknuté právo zamestnávateľa vyvodiť pracovnoprávnu zodpovednosť voči každému zamestnancovi, u ktorého zamestnávateľ zistí porušenie povinností alebo obmedzení podľa tohto zákona alebo Zákonníka práce.

8.

Vedúci zamestnanec je povinný deklarovať svoje majetkové pomery do 30 dní od ustanovenia do funkcie, ďalej vždy do 31. marca každého kalendárneho roka.

Štatutárny orgán oznamuje údaje o svojich majetkových pomeroch MZ SR (osobný úrad) a vedúci zamestnanec zamestnávateľa uvedeného v § 1, ods. 2 tohto zákona oznamuje údaje o majetkových pomeroch štatutárnemu orgánu zamestnávateľa.

Deklarovanie majetkových pomerov sa oznamuje v rozsahu a na tlačivách, ktoré boli pre tieto účely vyhotovené podľa predchádzajúcich predpisov.

 

Žiadame, aby ste zabezpečili aplikáciu nových právnych predpisov do interných organizačných noriem vami riadenej organizácie, a zároveň vhodným spôsobom oboznámili všetkých zamestnancov vami riadenej organizácie o zmenách, ktoré sú povinní rešpektovať, riadiť sa nimi s poukazom na verejný záujem pri výkone prác vo verejnom záujme.

Usmernenia (formát .doc, 42,5 kB)