Vývoj odmeňovania

Priemerná mesačná mzda zamestnanca národného hospodárstva SR bola v roku 1999 10728 Sk, v roku 2002 13511 Sk a v roku 2005 to bolo 17274 Sk (čo je za roky 2005/2002 index 128 a za roky 2005/1999 index 161).

Poznámka: Podľa metodických vysvetliviek Štatistického úradu SR (pozri informácie na stránke www.statistics.sk) priemerná nominálna mesačná mzda zahŕňa čiastku mzdových nákladov vyplácanú vlastným zamestnancom ako odmenu za prácu alebo jej náhradu na základe právneho vzťahu k zamestnávateľovi (pracovného, služobného alebo členského pomeru). Je to hrubá mzda neznížená o zákonné alebo so zamestnancom dohodnuté zrážky. Zdrojom údajov sú mesačné výkazy úsekových štatistík.

Priemerná mzda – vrátane náhrad za pracovnú pohotovosť – zamestnanca zdravotníckeho zariadenia v SR v pôsobnosti MZ SR, obcí, miest a VÚC a neziskových organizácií (vykonávajúcich práce vo verejnom záujme), t .j. hrubá mzda, bola v roku 1999 9727 Sk, v roku 2002 13600 Sk a v roku 2005 15595 Sk (t. j. index za roky 2005/2002 115 a za roky 2005/1999 160).

Priemerná mzda bez náhrad za pracovnú pohotovosť zamestnanca zdravotníckeho zariadenia v SR v pôsobnosti MZ SR, obcí, miest a VÚC a neziskových organizácií (vykonávajúcich práce vo verejnom záujme) bola v roku 1999 9397 Sk, v roku 2002 13029 Sk a v roku 2005 14835 Sk (t. j. index za roky 2005/2002 114 a za roky 2005/1999 158).

Priemerná mesačná mzda lekára zdravotníckeho zariadenia financovaného zo zdrojov zdravotných poisťovní v pôsobnosti MZ SR, vrátane náhrad za pracovnú pohotovosť, bola v roku 1999 19475 Sk, v roku 2002 27901 Sk a v roku 2005 to bolo 31494 Sk (t. j. za roky 2005/2002 index 113 a za roky 2005/1999 index 162). Priemerná mesačná mzda lekára bez náhrad za pracovnú pohotovosť bola v roku 1999 17463 Sk, v roku 2002 24438 Sk a v roku 2005 27800 Sk (t. j. za roky 2005/2002 index 114 a za roky 2005/1999 index 159).

Priemerná mzda sestry zdravotníckeho zariadenia financovaného zo zdrojov zdravotných poisťovní v pôsobnosti MZ SR, vrátane náhrad za pracovnú pohotovosť, bola v roku 1999 9277 Sk, v roku 2002 13222 Sk a v roku 2005 15238 Sk (t. j. za roky 2005/2002 index 115 a za roky 2005/1999 index 164). Priemerná mesačná mzda sestry bez náhrad za pracovnú pohotovosť bola v roku 1999 9195 Sk, v roku 2002 13082 Sk a v roku 2005 15062 Sk (t. j. za roky 2005/2002 index 115 a za roky 2005/1999 index 164).

Napriek tomu, že sa nariadením vlády nevalorizovali stupnice platových taríf zamestnancov zdravotníckych zariadení, riaditelia zdravotníckych zariadení našli zdroje na valorizáciu a v rokoch 2002 až 2005 vzrástli v zdravotníckych zariadeniach financovaných zo zdrojov zdravotných poisťovní v pôsobnosti MZ SR priemerné mzdy – index 121 pre mzdy vrátane náhrad za pracovnú pohotovosť a index 122 pre mzdy bez náhrad za pracovnú pohotovosť.

Aj keď Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2005, ktorá garantovala 5 % zvýšenie stupníc platových taríf nebola pre zdravotnícke zariadenia záväzná, v zdravotníckych zariadeniach financovaných zo zdrojov zdravotných poisťovní v pôsobnosti MZ SR, aj pri uplatňovaní liberálneho systému odmeňovania, došlo k zvýšeniu priemerných miezd bez náhrad za pracovnú pohotovosť o 6,3 % (t. j. zo 14736 Sk na 15667 Sk) a k zvýšeniu priemerných miezd vrátane náhrad za pracovnú pohotovosť o 6,5 % (t. j. z 15382 Sk na 16381 Sk). Z toho zdravotníckym pracovníkom sa zvýšili priemerné mzdy vrátane náhrad za pracovnú pohotovosť o 5,3 % (t. j. zo 17231 Sk na 18152 Sk) a mzdy bez náhrad za pracovnú pohotovosť sa zvýšili o 11,9 % (t. j. z 15382 Sk na 17212 Sk).

Rovnako ako v predchádzajúcom období, aj po roku 2002 zostáva cieľom zvyšovať priemerné platy zdravotníckych pracovníkov v porovnaní s ostatnými pracovníkmi v národnom hospodárstve pri porovnateľnom počte odpracovaných hodín (t.j. minimalizovať podiel práce nadčas a pohotovostných služieb v dosiahnutom priemernom zárobku) a dostať ich na úroveň vyššiu, ako je priemer za celé národné hospodárstvo.

Podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom SR:

● za 1. až 3. štvrťrok 2005 priemerný počet odpracovaných hodín bol
    - 1 293 hodín na 1 zamestnanca národného hospodárstva (t. j. v priemere 143,7 hodín za mesiac) a
    - 1 295 hodín na 1 zamestnanca rezortu zdravotníctva (t. j. v priemere 143,9 hodín za mesiac).
●  za rok 2004 sa na priemernej hrubej mesačnej mzde podieľali jej jednotlivé zložky nasledovne:
    - u zamestnanca hospodárstva SR – základná mzda 63,71 %, prémie a odmeny 11,18 %, príplatky a doplatky 8,09 %, náhrady mzdy 12,11 %, ostatné mzdové zložky 4,91 %,
    - u lekára, ordinára (okrem zubných lekárov) – základná mzda 71,48 %, prémie a odmeny 2,18 %, príplatky a doplatky 11,97 %, náhrady mzdy 11,40 %, ostatné mzdové zložky 2,98 %.

Podľa štvrťročných výkazov o zamestnancoch a o zložení mzdových prostriedkov v zdravotníctve (MZ SR)2-04, ktoré zdravotnícke zariadenia zasielajú Národnému centru zdravotníckych informácií (spolu zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti VÚC, miest a obcí a neziskové zdravotnícke zariadenia):

●  priemerný počet odpracovaných hodín (t. j. vrátane práce nadčas) lekára za rok 2005 –1 891,5 hodín (t. j. v priemere 157,6 hodín na mesiac),
●  priemerná mzda lekára bez náhrad za pracovnú pohotovosť za rok 2005 bola 27002 Sk,
●  na priemernej mesačnej mzde lekárov (t. j. 27002 Sk) sa jej jednotlivé zložky podieľali nasledovne – základná mzda 70,6 %, odmeny 2,5 %, príplatky a doplatky 16,2 % a náhrady mzdy 10,7 %.

Poznámka: Podľa § 118 Zákonníka práce mzdou sa rozumejú všetky plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonanú prácu. Rozhodujúca je vždy väzba mzdy na výkon práce. Bližšiu definíciu mzdy Zákonník práce neupravuje so zámerom nepredurčovať štruktúru mzdy, ktorej dohodnutie je v kompetencii zmluvných strán pri individuálnom alebo kolektívnom vyjednávaní.

Cieľ zdravotníckych zariadení – zmenami v organizácii práce dosiahnuť zníženie rozsahu nadčasovej práce a pracovných pohotovostí (t. j. zavedením práce na zmeny) – naráža v mnohých prípadoch na odpor zamestnancov, resp. odborových organizácií a to aj v prípadoch, keď sú na to vytvorené podmienky (napr. dostatok lekárov v prípade pracovísk, ktoré sú súčasne výučbovou základňou). Skutočnosť, že výkon pracovných pohotovostí predstavuje u lekárov nezanedbateľnú zložku mzdy, sa preto pri kolektívnom vyjednávaní v mnohých prípadoch sústreďuje len na dohodnutie čo najvyšších náhrad za pracovnú pohotovosť namiesto dohodnutia vhodnejšej úpravy pracovných podmienok tak, aby lekárom sa poskytla možnosť odpočinku v rozsahu garantovanom Zákonníkom práce a tým súčasne sa vytvárali predpoklady na zvyšovanie kvality zdravotnej starostlivosti.

Priemerná mzda vo vybraných kategóriách zamestnancov zdravotníctva SR
Vývoj priemerných miezd lekárov zdravotníckych zariadení financovaných zo zdrojov zdravotných poisťovní v pôsobnosti MZ SR za roky 1999 až 2005
Vývoj priemerných miezd sestier zdravotníckych zariadení financovaných zo zdrojov zdravotných poisťovní v pôsobnosti MZ SR za roky 1999 až 2005
Vývoj priemerných miezd zamestnancov zdravotníckych zariadení financovaných zo zdrojov zdravotných poisťovní v pôsobnosti MZ SR za roky 1999 až 2005
Vývoj priemernej mzdy u vybraných kategórií zamestnancov v zdravotníctve za roky 1999 až 2005
Vývoj priemernej mzdy u vybraných kategórií zamestnancov v zdravotníctve za roky 1999 až 2005 vrátane .náhrad