Právne stanovisko k úprave danej Zákonníkom práce a súvisiacimi predpismi v režime výkonu prác vo verejnom záujme.

I.
K výkladu pojmu vzdelávanie popri zamestnaní

1.
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v súvislosti so vzdelávaním zamestnancov popri zamestnaní rozoznáva dva základné pojmy, ktoré majú odlišný právny význam, a to:
- prehlbovanie kvalifikácie,
- zvyšovanie kvalifikácie.

2.
O prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca pôjde vždy vtedy, ak ide o prehlbovanie, udržiavanie alebo obnovovanie už získanej kvalifikácie v rámci toho istého kvalifikačného stupňa, ktoré zamestnanec dosiahol v príslušnom vzdelaní. Prakticky ide o kvalitatívnu zmenu vedomostí zamestnanca na tej istej horizontálnej úrovni vzdelania, teda o permanentnú inováciu profesionálnych znalostí zamestnanca, potrebných na výkon práce podľa pracovnej zmluvy (napr. rôzne typy školení organizovaných v danom profesnom odbore potrebnom pre zamestnávateľa).
Prehlbovanie kvalifikácie sa posudzuje ako výkon práce a zamestnávateľa oprávňuje nariadiť zamestnancovi povinnosť účasti na tomto prehlbovaní. Účasť zamestnanca sa v tomto prípade posudzuje ako prekážka v práci na strane zamestnávateľa, za ktorú prislúcha zamestnancovi mzda, akoby bol na svojom pracovisku.

3.
Zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca predstavuje takú kvalitatívnu zmenu v pracovnom postavení u zamestnanca, ktorá sa premietne do vertikálneho zvýšenia kvalifikačného stupňa vzdelania.
V zdravotníctve ide spravidla o špecializačné štúdium popri zamestnaní podľa nariadenia vlády SR č. 213/2004 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve v znení nariadenia vlády SR č. 436/2004 Z. z. alebo vysokoškolské štúdium I., II. a III. stupňa podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zvyšovanie kvalifikácie nie je právnou povinnosťou zamestnanca. Účasť zamestnanca na zvyšovaní kvalifikácie je z aspektu Zákonníka práce chápaná ako prekážka v práci na strane zamestnanca.

II.
Rozhodovanie zamestnávateľa o žiadostiach zamestnancov o vydanie súhlasu so zvyšovaním kvalifikácie popri zamestnaní

1.
Každý zamestnávateľ v rámci predmetu činnosti konkrétnej organizácie už vo svojom organizačnom poriadku deklaruje potrebné počty svojich zamestnancov v jednotlivých organizačných jednotkách (útvaroch) a ich kvalifikačnú skladbu, pod ktorou sa rozumie stupeň vzdelania a odbor zamerania zamestnancov zaradených v príslušnom organizačnom útvare.
Správna systemizácia zamestnancov v jednotlivých útvaroch premietnutá do potrebných počtov v primeranej kvalifikačnej skladbe je zárukou úspešnosti kvality a efektívnosti práce zamestnávateľa. Naopak prezamestnanosť spôsobuje zvýšené náklady, ktoré sa prejavia v hospodárskom výsledku zamestnávateľa a nútia ho pristúpiť k organizačným opatreniam racionalizácie pracovných miest za účelom zvyšovania efektivity práce.

2.
Zamestnávateľ v záujme potrieb svojej organizácie, ktorých výrazom je systemizácia v organizačnom poriadku, by mal vždy pristupovať diferencovane k žiadostiam zamestnancov o vydanie súhlasu na zvyšovanie ich kvalifikácie.

Východiskovým pravidlom by malo byť porovnávanie optimálnej potreby počtu pracovných miest zamestnancov v príslušnom organizačnom útvare v nadväznosti na ich kvalifikačnú skladbu. Zo zisteného skutkového stavu v danom období na konkrétnom pracovisku vyplynie aj jeho potreba rozhodnúť o žiadosti zamestnanca, ktorý si hodlá popri zamestnaní, prípadne na náklady zamestnávateľa zvyšovať svoju odbornú kvalifikáciu.

Nejde len o finančné náklady spojené so vzdelávaním zamestnanca pri pozitívnom rozhodnutí zamestnávateľa. Je nutné prihliadať aj na dlhodobú absenciu študujúceho v práci (počas doby jeho štúdia popri zamestnaní), za ktorého budú vykonávať jeho prácu iní zamestnanci, či už bez nároku na odmenu za zvýšenú prácnosť v rámci rozsahu dohodnutých podmienok pracovnej zmluvy alebo v nadčasovej práci, za ktorú bude zastupujúci zamestnanec odmeňovaný.

Či už plat zastupujúceho zamestnanca alebo náhrada platu zastupovaného počas ospravedlnenej absencie v práci z titulu jeho účasti na vzdelávacích akciách, ktoré sú prekážkou v práci na strane zamestnanca, sú hradené z verejných zdrojov finančných prostriedkov, s ktorými hospodári zamestnávateľ v rámci režimu zákona o výkone práce vo verejnom záujme (zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov) v nadväznosti na osobitné právne predpisy, ktorými je viazaný.

III.
Zákonná úprava podľa kogentných noriem daných Zákonníkom práce

1.
V rámci rozhodovania o vydaní súhlasu so zvyšovaním kvalifikácie zamestnanca (podľa predchádzajúcich častí) je zamestnávateľ viazaný aj kogentnými ustanoveniami Zákonníka práce pod sankciou neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 17 Zákonníka práce. V tejto súvislosti je nutné upozorniť, že ide o neplatnosť, dôsledkom ktorej je zamestnávateľ povinný nahradiť zamestnancovi škodu, ktorá by mu vznikla z neplatného právneho úkonu zamestnávateľa. Lehota na uplatnenie náhrady škody je 2 roky, odkedy sa poškodený o škode dozvie a 3 roky odkedy ku škode na strane zamestnanca došlo. {Platí ustanovenie § 106 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)}.

V zmysle § 17 ods. 1 Zákonníka práce je (okrem iného) neplatný právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom, zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (cit. ustanovenie platí aj pre pracovnoprávne vzťahy).

2.
Podľa § 140 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie zamestnanca v súlade s potrebami zamestnávateľa.
Citované ustanovenie zákona ukladá zamestnávateľovi povinnosť zvážiť svoje aktuálne a budúce personálne kapacity a zároveň dáva zamestnávateľovi možnosť :
a) rešpektovať žiadosť zamestnanca ako formu inej vážnej osobnej prekážky v práci podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce s tým, že pokiaľ to dovolia jeho prevádzkové dôvody bude mu na požiadanie poskytovať pracovné voľno bez náhrady mzdy za účelom vybavovania osobných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času. Súhlas so zvyšovaním kvalifikácie v tomto prípade nie je potrebný, nakoľko nejde o záujem zamestnávateľa a zamestnanec koná v osobnom záujme, bez zreteľa na špecifikáciu (dôvod) jeho prekážky v práci,
b) vyhovieť zamestnancovi a počas doby štúdia mu platiť náhradu mzdy v rozsahu podľa § 140 ods. 3 a 4 Zákonníka práce, pretože zamestnanec koná v záujme a pre potreby svojho zamestnávateľa.

Upozornenie!
V zmysle komentára zákonodarcu k § 140 ods. 2 Zákonníka práce došlo podstatným spôsobom k zmene doterajšieho právneho stavu pri vzdelávaní zamestnancov popri zamestnaní formou zvyšovania kvalifikácie, a to tak, že ...ak zamestnávateľ súhlasí, aby si zamestnanec zvýšil svoju kvalifikáciu, musí následne podľa § 140 ods. 3 Zákonníka práce dodržať všetky minimá, ktoré Zákonník práce zakotvuje pri poskytovaní pracovného voľna diferencovane v závislosti od toho, či ide o účasť na štúdiu, prípravu a vykonanie skúšky, prípravu na štátne záverečné skúšky, prípravu na dizertačnú skúšku atď.
Z jednoznačnej dikcie § 140 Zákonníka práce v spojení s § 17 Zákonníka práce o neplatnosti právnych úkonov, v nadväznosti na následky dané vzdaním sa práva zamestnancov, resp. akceptovanie žiadosti zamestnanca o vydanie súhlasu so zvyšovaním kvalifikácie, pričom požiada o náhradu len časti zákonného nároku na hmotné zabezpečenie (§ 140 ods. 3 Zákonníka práce) počas doby štúdia je absolútne neplatným právnym úkonom, a to bez zreteľa na skutočnosť, či zamestnávateľ uzatvorí alebo neuzatvorí so zamestnancom stabilizačnú zmluvu so záväzkom návratnosti finančných investícií na jeho vzdelávanie do výšky maximálne 3/4 sumy vynaložených nákladov zamestnávateľa v zmysle úpravy danej ustanovením § 155 Zákonníka práce.

IV.
Stabilizačná dohoda podľa § 155 Zákonníka práce

Písomná dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom uzatvorená podľa § 155 Zákonníka práce je právnou formou zabezpečenia stabilizácie zamestnanca. Ide o recipročné zmluvné povinnosti účastníkov (nie zákonné povinnosti).

Dohoda je prísne formálnym právnym úkonom. To znamená, ak neobsahuje všetky náležitosti tak, ako sú taxatívne uvedené v § 155 Zákonníka práce, je absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a nároky z nej plynúce nemožno uplatniť ani súdnou cestou.
Dohoda teda musí obsahovať aj záväzok zamestnávateľa do budúcna, že zamestnanca bude využívať na práce v súlade s kvalifikáciou, ktorú dosiahol, že zamestnanec je v prípade porušenia záväzkov z dôvodov okolností na jeho strane povinný vrátiť zamestnávateľovi náklady maximálne do výšky 3/4 vynaložených finančných prostriedkov, pri odpracovaní určitej doby v pomernej výške odpracovaného času voči dohodnutej dobe záväzku, kedy nemá povinnosť vrátiť zamestnávateľovi vynaložené náklady a pod.


V.
Z á v e r

Rozhodnutie zamestnávateľa, ktoré akýmkoľvek spôsobom obmedzí zákonný nárok zamestnanca, ktorý so súhlasom a na náklady zamestnávateľa obchádza § 140 ods. 2 Zákonníka práce, je podľa kogentných ustanovení Zákonníka práce v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka n e p l a t n é.

Akceptovanie žiadosti zamestnanca o poskytovanie čiastočnej náhrady mzdy v rozpore s § 140 ods. 3 Zákonníka práce na študijné aktivity počas predpokladanej doby štúdia je s poukazom na ust. § 17 ods.1 Zákonníka práce neplatný právny úkon. Zvyšok nároku môže zamestnanec v lehote do 3 rokov uplatniť voči zamestnávateľovi na príslušnom súde titulom náhrady škody v zmysle § 14 Zákonníka práce.

Je právom každého zamestnávateľa, aby posúdil a rozhodol o žiadosti každého zamestnanca diferencovane podľa potrieb konkrétnej organizácie so zreteľom na možnosť budúcej stabilizácie zamestnanca v odbore, ktorý je predmetom zvyšovania jeho kvalifikácie, za účelom zabezpečenia návratnosti investícií vložených do jeho vzdelávania. Ide o rozhodnutie zamerané na plánovanie ľudských zdrojov potrebných pre zabezpečovanie predmetu činnosti, ktorú vykonáva zamestnávateľ prihliadajúc na financovanie nákladov na vzdelávanie svojich zamestnancov z verejných zdrojov finančných prostriedkov.

Príloha: Vzory odpovedí zamestnávateľa k žiadostiam zamestnancov



Vzor 1/
___________________________



Bratislava, .............



Vec: Stanovisko zamestnávateľa k žiadosti

Zamestnávateľ nemá námietky voči Vašej účasti na zvyšovaní alebo rozširovaní kvalifikácie popri zamestnaní, pokiaľ tieto aktivity, ktoré sú prekážkou v práci na Vašej strane, neohrozia plynulosť organizácie práce, riadenia a odborného zabezpečovania pracovných zmien pracoviska, ktoré je miestom výkonu Vašej práce v zamestnaní.

Nakoľko zvyšovanie Vašej kvalifikácie nie je podmienkou platnosti Vášho doterajšieho pracovného pomeru a v rámci systemizácie pracovných miest nie je v súlade s potrebami zamestnávateľa, Vašu neprítomnosť v práci ospravedlní zamestnávateľ ako dôležitú osobnú prekážku v práci na vybavenie vecí, ktoré nemožno zariadiť mimo pracovnej doby, v súlade s § 141 ods. 3 Zákonníka práce.

Zamestnávateľ Vám poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy v nevyhnutne potrebnom rozsahu na základe písomnej žiadosti v každom konkrétnom prípade osobitne. Písomná žiadosť (dovolenkový lístok s uvedením účelu a trvania pracovného voľna) musí byť vopred odsúhlasená Vašim priamym nadriadeným vedúcim, ktorý zodpovedá za riadny výkon a zabezpečovanie úloh pracoviska ním podriadenými zamestnancami /bez zvyšovania finančných nákladov titulom zastupovania/ počas Vašej absencie v práci.

Upozorňujeme na povinnosť zamestnanca preukazným spôsobom dokladovať žiadosť o poskytnutie pracovného voľna bez náhrady mzdy a čas jeho trvania, osobitne v každom konkrétnom prípade.


Stanovisko vedúceho:


Za zamestnávateľa:



Vážený(á)
..........................
bytom
....................






Vzor 2/

___________________________



Bratislava, .............



Vec: Stanovisko zamestnávateľa k žiadosti o súhlas so zvyšovaním kvalifikácie

Zamestnávateľ akceptuje Vašu žiadosť o zvyšovaní /rozširovaní/ kvalifikácie popri zamestnaní, štúdiom na

...............................
počínajúc od
..................

Zamestnávateľ Vám poskytne pracovné voľno v súlade s § 140 ods. 2 Zákonníka práce v rozsahu podľa § 140 ods. 3 a 4 Zákonníka práce za predpokladu uzatvorenia stabilizačnej dohody, ktorej obsahové náležitosti a podmienky v zmysle § 155 Zákonníka práce Vám budú predložené k posúdeniu a podpisu dodatočne, na základe predloženia príslušného študijného plánu (programu) za účelom vyčíslenia predpokladaných finančných nákladov spojených so štúdiom, ako aj v nadväznosti na dobu záväzku o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po získaní ..................... .
Upozorňujeme na priebežnú povinnosť predkladania žiadostí o čerpaní pracovného voľna (dovolenkový lístok s uvedením účelu a trvania pracovného voľna), ktorá musí byť vopred odsúhlasená Vašim priamym nadriadeným vedúcim zodpovedným za riadny chod a zabezpečovanie úloh pracoviska počas Vašej ospravedlnenej absencii v práci.



Stanovisko vedúceho:


Za zamestnávateľa:




Vážený(á)
..........................
bytom
....................