Ministerstvo zdravotníctva si uvedomuje potrebu riešiť mzdové podmienky pracovníkov v zdravotníctve. Aj preto sa po viac ako 10-tich rokoch po prvý raz otvorila problematika usporiadania platov všetkých zdravotníkov, ktorej riešenie dlhodobo požadovali všetky zúčastnené strany. Ministerstvo pripravilo návrh pre všetkých zdravotníckych pracovníkov definovaných zákonom, ktorých je spolu 24. Cieľom legislatívneho návrhu je zaviesť prehľadnosť a systém do odmeňovania v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú príspevkovými organizáciami v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, štátnymi podnikmi v zakladateľskej pôsobnosti MZ SR alebo obchodnými spoločnosťami v zakladateľskej pôsobnosti MZ SR, v ktorej má štát 100-percentnú majetkovú účasť.
Návrh stanovuje minimálnu výšku základnej zložky mzdy zdravotníckych pracovníkov, tak ako je v súčasnosti upravená základná zložka mzdy lekárov. Nejde teda o minimálnu mzdu v ponímaní minimálneho mzdového nároku tak, ako to bolo viackrát nesprávne prezentované. Základná zložka mzdy v súčasnosti predstavuje približne 80 – 85% celkovej mzdy a legislatívny návrh počíta s jej zákonnou garanciou. Návrh zákona vychádza zo skutočnosti, že celková mzda zdravotníckych pracovníkov pozostáva z troch častí:
• zákonom garantovanej základnej zložky mzdy,
• zákonných nárokov ustanovených Zákonníkom práce (mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, za nočnú prácu, mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce),
• ostatných príplatkov a plnení (príplatok za riadenie alebo zastupovanie, osobný príplatok a pod.).
Pokiaľ v prípade sestier a pôrodných asistentiek zákon č. 62/2012 stanovoval minimálny mzdový nárok pozostávajúci zo základnej zložky mzdy a ostatných príplatkov a plnení poskytovaných zamestnávateľom a začínal na úrovni 640 eur, po novom je už len samotná základná zložka mzdy vyššia, a to na úrovni 652 eur. K danej sume však zdravotníkovi Zákonník práce garantuje vyplácanie ustanovených zákonných nárokov a rovnako si môže zo zamestnávateľom dohodnúť poskytovanie ostatných príplatkov a plnení. (viď. príklad nižšie).
Zákon č.62/2012
Celková mzda = garantovaný minimálny mzdový nárok (základná zložka mzdy + ostatné dohodnuté príplatky a plnenia) + zákonné nároky
Celková mzda = garantovaný minimálny mzdový nárok vo výške 640 eur + zákonné nároky
Návrh zákona o spoločnom odmeňovaní
Celková mzda = základná zložka mzdy + zákonné nároky + ostatné dohodnuté príplatky a plnenia
Celková mzda = garantovaná minimálna výška základnej zložky mzdy 652 eur + zákonné nároky + ostatné dohodnuté príplatky a plnenia
Základná zložka mzdy sa viaže na priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve SR zistenú Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy. Táto metóda zabezpečuje automatickú každoročnú valorizáciu garantovanej minimálnej základnej zložky mzdy pre všetkých zdravotníckych pracovníkov. Navrhnuté koeficienty sa líšia podľa náročnosti vykonávanej práce, či ide o vykonávanie odborných, certifikovaných alebo špecializovaných pracovných činností.
Ministerstvo zdravotníctva do dnešného dňa absolvovalo niekoľko pracovných stretnutí so zástupcami zdravotníckych pracovníkov. Okrem sestier, pôrodných asistentiek a fyzioterapeutov došlo so všetkými skupinami k dohode v rámci štruktúry návrhu. Zástupcovia sestier a pôrodných asistentiek adresovali ministerstvu svoj návrh zákona s požiadavkou viacerých zákonných garancií. Ministerstvo si návrh podrobne preštudovalo, avšak existuje niekoľko dôvodov, prečo nie je možné požadované garancie naplniť. Dôležité je, že ide o zákon o spoločnom odmeňovaní všetkých zdravotníckych pracovníkov, teda nielen sestier a pôrodných asistentiek. Rovnako musí ministerstvo zdravotníctva trvať na tom, že zasahovať môže len tam, kde má dosah, to znamená v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Navyše, návrh sestier a pôrodných asistentiek pôsobí diskriminačne. Z viacerých možností prerušenia výkonu zdravotníckeho povolania uvádza len tri spôsoby (materskú dovolenku, rodičovskú dovolenku a povinnú vojenskú službu), ktoré majú byť započítané do odbornej praxe. Problematickou je aj požiadavka samotného započítavania odbornej ošetrovateľskej praxe. Práve túto je veľmi komplikované zdokladovať, lebo môže byť z rôznych dôvodov prerušená, prípadne vykonávaná v rámci rôznych pracovných úväzkov. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výkon odbornej ošetrovateľskej praxe nemožno stotožňovať s trvaním doby zamestnania a prakticky nie je možné zaviesť túto požiadavku bez toho, aby došlo k diskriminácii určitých osôb.
Ministerstvo zdravotníctva pri prepočtoch vychádzalo z reálnych čísiel a skutočných platov v štátnych nemocniciach. Navrhovaná úprava predstavuje u zamestnávateľa zvýšenie mzdových nákladov približne o 3,5%, čo je zhruba 5,3 miliónov eur ročne. Predložený návrh vnáša do systému poriadok a garantuje všetkým zdravotníckym pracovníkom, že budú odmeňovaní podľa rovnakého kľúča.