- zákon NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov
- zákon NR SR č. 98/1995 Z. z. o liečebnom poriadku v znení neskorších a súvisiacich predpisov
- zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení platnom od 01. júla 2003 (ďalej len ZP)
- zákon NR SR č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme (ďalej len zákon o VPVZ)
- zákon NR SR č.553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme

Základné zásady :

Jednou zo základných úloh štátu v oblasti organizácie služieb zdravotnej starostlivosti je podľa § 3 zákona NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoZS), utváranie podmienok na to, aby sa zdravotná starostlivosť poskytovala na odbornej úrovni, plynulo, sústavne a aby bola dostupná.
Tieto základné princípy sú realizované prostredníctvom štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadení zaradených do siete zdravotníckych zariadení v súlade s § 74, ods. 1 písm. b) ZoZS alebo zdravotníckych zariadení mimo siete, ak získajú povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Zdravotnícke zariadenia zaradené do siete uzatvárajú so zdravotnými poisťovňami zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 38, zák. NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov v rozsahu podľa úpravy danej § 3, ods. 3 a nasl. zák. NR SR č. 98/1995 Z. z. o liečebnom poriadku v znení neskorších a súvisiacich predpisov.
Každé zdravotnícke zariadenie je povinné poskytovať zdravotnú starostlivosť v súlade so svojím odborným zameraním a materiálno-technickým vybavením (§ 23, ods. 1 ZoZS). Personálna vybavenosť zdravotníckeho zariadenia adekvátnym počtom odborných zdravotníckych pracovníkov a iných pracovníkov zabezpečujúcich služby v požadovanej kvalifikačnej a profesijnej štruktúre je nedeliteľnou súčasťou podmienok vzniku a existencie každého zdravotníckeho zariadenia podľa cieľa a účelu jeho odborného zamerania v rámci predmetu činnosti na základe oprávnenia (§ 31 ZoZS) vydaného príslušným orgánom štátnej správy alebo samosprávy.
Neštátne zdravotnícke zariadenie musí byť podľa § 29, ods. 2 ZoZS personálne a vecne vybavené na druh a rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytuje, a musí spĺňať požiadavky na ochranu zdravia zamestnancov i pacientov, ako i technické a vecné požiadavky.
Postupným procesom privatizácie (odštátňovania) predovšetkým odborných činností v súlade s podmienkami určenými zákonom o zdravotnej starostlivosti a súvisiacimi právnymi predpismi, dochádza najmä v štátnych ústavných (lôžkových) zdravotníckych zariadeniach sekundárnej zdravotnej starostlivosti k citeľnému úbytku kvalifikovaných odborných lekárov, ktorý sa prejavuje dopadom na rozsah odborných služieb zdravotnej starostlivosti z aspektu ich nepretržitej dostupnosti, najmä v čase po skončení prevádzkového času (v nočných hodinách, v dňoch pracovného pokoja a počas sviatkov).
Aktuálna zdravotnícka situácia signalizuje potrebu riešiť tento nežiaduci skutkový stav v praxi rigoróznym dodržiavaním platnej právnej úpravy v prospech prvoradého záujmu človeka, jeho ústavných práv na primeranosť a dostupnosť služieb zdravotnej starostlivosti podľa druhu a stupňa zdravotného postihnutia, nevynímajúc lekárske služby prvej pomoci (LSPP) vrátane odborných zdravotníckych služieb poskytovaných pri úrazoch alebo iných stavoch ohrozenia života a náhleho zhoršenia zdravia človeka v čase mimo ambulantnú dobu štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadení, v pracovných dňoch, počas sviatkov alebo v dňoch pracovného pokoja, teda v rámci ústavných pohotovostných služieb (ÚPS).
Paragraf 26, ods. 1, písm. l) zákona NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v platnom znení ukladá každému zdravotníckemu zariadeniu zákonnú povinnosť vykonávať lekársku službu prvej pomoci (§ 18, ods.3) alebo ústavnú pohotovostnú službu (§ 17, ods.3) v čase mimo riadnej prevádzky zdravotníckych zariadení.
Zákonom daná hmotnoprávna úprava, s poukazom na vyššie uvedené úlohy štátu, nerozlišuje právnu formu, ani typ zdravotníckeho zariadenia. Ďalšie povinnosti vzťahujúce sa na prevádzku NZZ sú kogentne určené v § 26, ods. 2 ZoZS.
Neštátne zdravotnícke zariadenia, ktoré nevykonávajú samostatne LSPP alebo ÚPS, sú povinné sa zapojiť zmluvnými vzťahmi s organizátormi do výkonov zdravotníckych pohotovostných služieb v rámci LSPP (§ 21, ods. 1, 2 zák. č. 98/1995 Z. z. v pl. znení) alebo v rámci ÚPS (§ 17,ods.3 zák. č. 277/1994 Z. z. v pl. zn.) vykonávaných na účely odborných zdravotníckych služieb v lôžkových zdravotníckych zariadeniach v čase mimo riadnu prevádzkovú dobu všetkých zdravotníckych zariadení.
V rámci platnej legislatívy príslušné zdravotné poisťovne v súlade so Zákonom o liečebnom poriadku a zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, o financovaní zdravotného poistenia .... v znení neskorších predpisov, vo väzbe na súvisiace všeobecne záväzné právne predpisy zabezpečujú peňažné náhrady za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v čase mimo prevádzkovú dobu zdravotníckych zariadení:
a) všetkým zmluvným ústavným (lôžkovým) zdravotníckym zariadeniam zapojeným do siete a vykonávajúcim ÚPS,
b) všetkým ZZ, ktorým bolo vydané povolenie na prevádzkovanie LSPP (bez zreteľa na právnu formu).
Do náhrad za poskytovanie zdravotníckych pohotovostných služieb v čase mimo riadnu prevádzkovú dobu zdravotníckeho zariadenia sú zahrnuté všetky režijné náklady prevádzkovateľa (vrátane odmien fyzických osôb, ktoré sa zúčastňujú výkonov pohotovostných služieb).
Zmluvné vzťahy :
Zdravotnícke zariadenia, ktoré organizujú zdravotnícke pohotovostné služby všetkých druhov, zabezpečujú služby:
a) vlastnými zamestnancami podľa ZP, zák. č. 552/2003 Z. z. a zák. č. 553/2003 Z. z.
b) pomocou zamestnancov iných zamestnávateľov (ZP)
c) zmluvnými vzťahmi uzatvorenými s inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (FO, PO) podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka

Zamestnanci

1.
Každé zdravotnícke zariadenie pri zaraďovaní vlastných zamestnancov do zdravotníckych pohotovostných služieb je povinné dodržiavať pracovnoprávne predpisy, ktoré sú pre ne záväzné.
Zdravotnícke zariadenia, ktoré sa podľa § 1, ods. 4 zák. NR SR č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme riadia režimom tohto zákona, postupujú pri organizovaní zdravotníckych pohotovostných služieb svojich zamestnancov v súlade so zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (§ 96 ZP o pracovnej pohotovosti).

2.
So zamestnancami iných zamestnávateľov, uzatvorí organizátor LSPP pracovné zmluvy podľa príslušných ustanovení ZP s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa tohto zamestnanca (napr. v prípade zdravotnej sestry). So zreteľom na účel a cieľ zdravotníckych pohotovostných služieb je možné uplatniť aj inštitút dočasného pridelenia na výkon prác u iného zamestnávateľa v súlade s § 58 Zákonníka práce. Zamestnávatelia si potom medzi sebou dohodnú refundáciu (náhradu) mzdy zamestnanca, ktorá mu prislúcha za čas výkonu prác pre iného zamestnávateľa v príslušnom období.

Zdravotnícke zariadenia

1.
Zdravotnícke zariadenie, ktoré je nositeľom samostatných práv a povinností v právnom postavení podnikateľa v zmysle § 2, ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, vstupuje na účel sledovaný realizáciou zdravotníckych pohotovostných služieb do záväzkového právneho vzťahu s organizátorom LSPP alebo ÚPS podľa úpravy danej Občianskym zákonníkom (ďalej len OZ) alebo Obchodným zákonníkom (ďalej len ObZ).

2.
Na platforme širokej zmluvnej voľnosti danej úpravami oboch základných noriem a nejednotnosti názorov v tejto oblasti súčinnosti, ktorá spôsobuje pretrvávajúce problémy v spolupráci subjektov a v záujme obojstranne vhodnej spolupráce zdravotníckych zariadení, odporúčame príslušné vzťahy riešiť nasledovne:

2.1
Organizátor LSPP, ktorý je neštátnym zdravotníckym zariadením uzatvorí s iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý je nositeľom samostatných práv a povinností a sám má štatút zamestnávateľa (napr. ako NZZ fyzická alebo právnická osoba) "rámcovú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti na príslušný kalendárny rok" podľa § 269, ods. 2 ObZ. Okrem podstatných náležitostí (predmet a účel zmluvy, doba platnosti zmluvy, podmienky súčinnosti, napr. spôsob zadeľovania do služieb v príslušnom mesiaci, a iné) v zmluve musí byť dohodnutá odmena za hodinu výkonu práce poskytovateľa LSPP. Odmena musí byť dohodnutá primerane možnostiam a schopnostiam organizátora v rámci kalkulácie nákladov potrebných na zabezpečovanie LSPP vo väzbe na príjmy z náhrad poskytovaných na predmetný účel od ZP. V tejto súvislosti musí príslušný orgán samosprávy, ale aj organizátor, už pred vydaním oprávnenia na zriadenie stanice LSPP dbať na predpokladané získanie finančných zdrojov nevyhnutne potrebných na realizáciu zámeru z aspektu personálnej a vecnej zodpovednosti (§ 29, ods. 2 ZoZS), ktorá pre neho vyplýva z tohto postavenia v príslušnom spádovom území. Zdroje príjmov by mali byť adekvátne kalkulácii nákladov (nákup liekov, spotrebného materiálu, platy zamestnancov a odmeny iných zúčastnených poskytovateľov, vrátane prevádzkových nákladov za služby spojené s nájmom a dodávkou médií).
*
Odmena sa poskytuje na základe účtovného dokladu (faktúry) vystavenej konkrétnym poskytovateľom na jeho bežný účet za čas dohodnutý medzi účastníkmi. Odmenu na základe obchodnoprávnej zmluvy zdaňuje príjemca (ak je podnikateľ) podľa § 6 zák. NR SR č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

2.2
So zdravotnými sestrami nevyhnutne zúčastnenými na LSPP má organizátor možnosť
a) uzatvoriť riadnu pracovnú zmluvu (napr. § 49 ZP), v obsahu ktorej dohodnú účastníci počet odpracovaných hodín za príslušný mesiac, plat zodpovedajúci platu zamestnanca vykonávajúceho obdobné činnosti a pracovný čas (1-zmenná alebo 2-zmenná prevádzková doba),
b) alebo sa dohodnúť s iným zamestnávateľom (so súhlasom zamestnanca) o dočasnom pridelení na výkon prác pre organizátora LSPP za podmienok uvedených v § 58 ZP, pričom zamestnávatelia sa dohodnú na spôsobe refundácie mzdy medzi sebou. Podmienky odmeňovania sa v tomto prípade riadia Zákonníkom práce v platnom znení.

3.
Organizátor ÚPS, ktorým je lôžkové zdravotnícke zariadenie, uzatvára podľa svojej nevyhnutnej prevádzkovej potreby, vychádzajúc z počtov a kvalifikačnej štruktúry vlastných zamestnancov na účely zabezpečovania zdravotníckych pohotovostných služieb v čase mimo prevádzkovú dobu zmluvy s inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktorí sú nositeľmi samostatných práv a povinností, spravidla podľa občiansko–právnej úpravy.
Vhodný je typ príkaznej zmluvy podľa § 724, a nasl. OZ alebo zmluvy nepomenovanej podľa § 51 OZ.
Na rozdiel od organizátora LSPP, ktorý združuje v rámci zdravotníckych pohotovostných služieb subjekty v rovnakom zodpovednostnom vzťahu k pacientom, fyzická osoba zúčastňujúca sa na ústavných pohotovostných službách v lôžkových zdravotníckych zariadeniach (i napriek tomu, že je nositeľom samostatných práv a povinností) v tomto zariadení počas výkonu pohotovostnej služby vystupuje v mene a na zodpovednosť ústavného zdravotníckeho zariadenia. Teda nie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Organizátor (ústavné zdravotnícke zariadenie) zodpovedá svojim pacientom za rozsah a kvalitu služieb zdravotnej starostlivosti, a to aj v prípade, ak na výkon týchto služieb použije inú fyzickú osobu, ktorá nie je zamestnancom zdravotníckeho zariadenia. Pri uzatváraní občiansko–právnej zmluvy na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v príslušnom oddelení lôžkového zariadenia dbajú účastníci na plnenie základných kvalifikačných predpokladov poskytovateľa v príslušnom odbore.
*
Účastníkmi uzatvorená spravidla rámcová zmluva na jeden rok alebo na dobu neurčitú, musí obsahovať podstatné náležitosti (predmet a účel zmluvy) a odmenu lekára, za 1 hodinu výkonu služby vo výške úmernej a porovnateľnej s odmenou vyplácanou zamestnancom za obdobnú odbornú činnosť počas pracovnej pohotovosti v rovnakom časovom období. (Priemerná hodinová sadzba za 1 hodinu výkonu zamestnanca v službe v členení na pracovné dni a dni pracovného pokoja). Odmena prislúcha poskytovateľovi za pracovnú činnosť, ktorú vykonáva prihliadajúc na účel a cieľ ÚPS. Teda nie na základe podmienok určených stanovených ZoVS na určenie funkčného platu zamestnancov.
*
Odmena sa poskytuje na príslušný účet oprávneného v čase splatnosti za určité obdobie podľa dohody medzi účastníkmi. V tejto súvislosti upozorňujeme na fakt, že príjem z tejto činnosti sa zdaňuje podľa § 5 zákona NR SR č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa odmeny za činnosti vyplácané príkazníkom podľa Občianskeho zákonníka posudzujú ako "príjem zo závislej práce podľa § 5 zákona". Účastníci zmluvy sa môžu v rámci obsahu jej podmienok dohodnúť o tom, že jej príjem na základe tejto zmluvy bude zdaňovať príkazník.

Z á v e r

Ústavné zdravotnícke zariadenia, ktoré sú prostredníctvom svojho zriaďovateľa svojimi vzťahmi napojené na štátny rozpočet v súlade so zákonom NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, obsadzujú pracovné miesta na výkon činností súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa systemizácie stanovenej v príslušných organizačných predpisoch.
Počet a kvalifikačná skladba zamestnancov týchto zdravotníckych zariadení je závislá nielen od veľkosti ich lôžkovej kapacity, ale predovšetkým od časového aspektu výkonu práce, ktoré môže od nich zamestnávateľ v rámci kogentných ustanovení Zákonníka práce vyžadovať, či už v rámci nadčasovej práce alebo v rámci nariadenej alebo dohodnutej pracovnej pohotovosti (ÚPS).
Pozitívny trend odštátňovania, ktorý nastal od roku 1995 má aj svoje negatíva, ktoré spočívajú predovšetkým v tom, že z ústavných zdravotníckych zariadení odišlo do neštátnej sféry ambulantného typu množstvo kvalifikovaných odborníkov, ktorých úbytok je citeľný najmä pri zabezpečovaní nepretržitej prevádzky týchto zdravotníckych zariadení po skončení riadneho prevádzkového času.
Žiaden všeobecne záväzný právny predpis nezakazuje, aby podnikateľ, ktorý má oprávnenie na samostatnú zárobkovú činnosť, teda vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť poskytovať zdravotnú starostlivosť v príslušnom lekárskom odbore v konkrétnej ambulancii, nemohol vykonávať služby zdravotnej starostlivosti v mene a na zodpovednosť iného zdravotníckeho zariadenia, konkrétne v rámci ÚPS podľa úpravy danej § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka.
V žiadnom povolení vydanom MZ SR alebo VÚC (predtým KÚ) sa takáto činnosť nezakazuje, naopak v záujme riešenia odbornosti, plynulosti, sústavnosti a dostupnosti poskytovania odbornej zdravotnej starostlivosti odbornými ambulantnými lekármi je žiaduce, aby sa aj títo aktívne zapájali do výkonu zdravotníckych pohotovostných služieb v ústavných zdravotníckych zariadeniach. Na uzatvorenie rámcovej príkaznej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka nie je potrebná ich licencia, ale odborná spôsobilosť vykonávať určitý druh práce, na ktorý sa zmluva uzatvára. Danosť odbornej spôsobilosti preukazuje zdravotnícky pracovník diplomom o špecializácii v základnom alebo nadstavbovom lekárskom odbore (v zmysle príloh k nariadeniu vlády SR č. 157/2002 Z. z.).
Osobný úrad Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky je vecne oprávnený zaujímať stanoviská a metodicky usmerniť zamestnávateľov rezortu zdravotníctva vo väzbe na výkon povolania zdravotníckych pracovníkov, ktorí vstupujú do záväzkových právnych vzťahov závislej práce k organizáciám poskytujúcim zdravotnú starostlivosť bez zreteľa na aspekty prevádzkového času.
Prihliadajúc na hraničné problémy týchto zmluvných vzťahov, ktoré sa prelínajú so vzájomnými záväzkovými vzťahmi účastníkov so štatútom zamestnávateľa v zmysle § 7, ods. 1 Zákonníka práce, poukazujeme aj na možnosti riešiť zmluvnú problematiku nad rámec našej vecnej pôsobnosti.