Vyhlásený štrajk sa opiera o článok 37 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky (upravujúci právo na štrajk) v spojení s článkom 6 Európskej sociálnej charty (upravujúcej právo kolektívne vyjednávať) odsek 4 (priznávajúcemu právo na kolektívne akcie v prípade konfliktu záujmov vrátane práva na štrajk).

Náš právny poriadok inštitucionalizoval systém uplatňovania pracovných a sociálnych vzťahov prostredníctvom zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 citovaného zákona je Rada hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky stálym poradným orgánom vlády.

Ide o špecifickú formu dohodovania stanovísk a odporúčaní v oblasti hospodárskeho rozvoja, sociálneho rozvoja a štátneho rozpočtu, ako aj stanovísk k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa týkajú dôležitých záujmov zamestnancov a zamestnávateľov, najmä hospodárske, sociálne, pracovné a mzdové podmienky.

Súčasne v rezorte zdravotníctva pôsobí Odvetvová rada hospodárskeho a sociálnej dohody v rezorte zdravotníctva, v rámci ktorej v súčasnosti prebiehajú rokovania o odmeňovaní pracovníkov rezortu zdravotníctva s cieľom dosiahnuť dohodu o mzdovej časti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa medzi asociáciami nemocníc a Slovenským odborovým zväzom zdravotníctva a sociálnych služieb.

Požiadavky verejne vydané organizátorom štrajku vyhláseného mimo kolektívneho vyjednávania sú požiadavkami, pri ktorých zamestnávateľ nemôže ovplyvniť priebeh alebo výsledok štrajku zamestnancov.

Splnenie požiadaviek prislúcha buď do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky, alebo do oblasti kolektívneho vyjednávania, ktoré je upravené osobitným predpisom (zákonom č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov):

● zastavenie transformácie verejných zdravotníckych zariadení na obchodné spoločnosti – ide o požiadavku na zmenu zákona, ktorá patrí do pôsobnosti NR SR,
● okamžité, primerané navýšenie platov lekárom a ostatným zdravotníckym zamestnancom – dohodnutie podmienok odmeňovania upravuje Zákonník práce a táto oblasť patrí do kompetencie zamestnancov a zamestnávateľov a kolektívneho vyjednávania,
● zabezpečiť dostupnosť zdravotníckych služieb každému pacientovi a chýbajúce zdroje zdravotných poisťovní doplniť zo štátneho rozpočtu – dostupnosť zdravotnej starostlivosti zaručuje sieť zdravotníckych zariadení, ktorá garantuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rámci verejného zdravotného poistenia. Zmena zdrojov sa môže upraviť len zmenou zákona o štátnom rozpočte.
● zmena pracovnoprávno-právnej legislatívy, ktorá umožní zdravotníckym pracovníkom účinne presadzovať svoje hospodárske a sociálne práva – uvedené práva garantuje všetkým zamestnancom, vrátane zdravotníckych, Zákonník práce. Prípadné zmeny Zákonníka práce patria do pôsobnosti NR SR.