V súlade s analógiou práva možno na uplatňovanie priamej škody, ktorú utrpí zamestnávateľ v súvislosti s prerušením prevádzky (časti prevádzky) zdravotníckeho zariadenia štrajkom, použiť primerane ustanovenia zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“). Štrajk deklarovaný príslušným štrajkovým výborom LOZ nie je štrajkom o uzatvorenie kolektívnej zmluvy alebo o plnenie podmienok kolektívnej zmluvy, či už na podnikovej úrovni alebo na úrovni tripartitného dohodovania.

● Odborová organizácia, ktorej orgán rozhodol o začatí štrajku, zodpovedá zamestnávateľovi za škodu podľa § 420 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ku ktorej došlo neposkytnutím primeranej súčinnosti pri zabezpečovaní prevádzky zdravotníckeho zariadenia, alebo
● odborová organizácia, ktorej orgán rozhodol o začatí štrajku, zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorá mu takým štrajkom vznikla, podľa § 420 a nasledujúcich OZ, ak by súd rozhodol, že štrajk je nezákonný.

Škodu je nutné posudzovať podľa všeobecných ustanovení § 420 a nasledujúcich OZ v spojení s povinnosťami poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitných právnych predpisov, najmä podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V príčinnej súvislosti so štrajkom môže zdravotnícke zariadenie utrpieť rôzne formy škody, napríklad:

● škodu v súvislosti s nedostatočným poskytnutím zdravotnej starostlivosti občanom (vrátane následkov na zdraví pacienta), za ktorú objektívne zodpovedá zdravotnícke zariadenie voči poškodeným,
● v znížení úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom zdravotných poisťovní, najmä s poukazom na nedodržanie plánovaných zdravotníckych výkonov,
● vo zvýšených nákladoch za služby zdravotnej starostlivosti, poskytované náhradným spôsobom (externe), u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,
● v dôsledku neposkytnutia náležitej zdravotnej starostlivosti človeku v ohrození života (neodkladná zdravotná starostlivosť).

Uplatňovaniu náhrady škody v občianskom súdnom konaní je nutné zo strany poškodeného venovať osobitnú pozornosť. Občianske súdne konanie je konaním dôkazným. Každý účastník konania je povinný uniesť bremeno dôkazov o svojich tvrdeniach.

Základným predpokladom úspešnosti v konaní je určenie subjektu zodpovedného za vznik škody, pričom v každom prípade treba bez pochybností škodcovi preukázať:

a) porušenie konkrétnej právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej),

Protiprávnosť môže byť iba výsledkom činnosti ľudí. Môže k nemu dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Protiprávnym úkonom je taký úkon, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu povinností, ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem (aj interných), ktoré mal škodca zachovávať alebo zo zmlúv alebo iných úkonov, prípadne z porušenia § 415 OZ (každý je povinný počínať si tak, aby nedošlo ku škode na zdraví, na majetku ....) a pod.,

Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorú možno objektívne vyjadriť peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, ako aj náhrada škody za ujmu nemajetkovej povahy (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia), vrátane škody vzniknutej tzv. ušlým ziskom (iná škoda) a pod.,

c) príčinnú súvislosť medzi ods. a) a ods. b), ktorá je základným predpokladom vzniku zodpovednosti škodcu za škodu.

V záväzkových právnych vzťahoch, ktoré súvisia so službami zdravotnej starostlivosti, zodpovedá voči pacientovi zásadne vždy poskytovateľ (zdravotnícke zariadenie) a to aj v prípade, ak škodu pri jeho činnosti spôsobili tí, ktorých na túto činnosť použili (§ 420, ods. 2 OZ).

Občianskoprávna zodpovednosť poskytovateľa (zdravotníckeho zariadenia) za škodu vyplýva z § 98 ods. 6 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch s odvolaním sa na §§ 420 až 450 OZ. Ide o občianskoprávnu zodpovednosť právnických a fyzických osôb poskytujúcich zdravotnú starostlivosť. Tým nie je dotknutá trestnoprávna zodpovednosť fyzických osôb pri výkone ich povolania podľa Trestného zákona.