Štrajk mimo rámec zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“) je štrajkom mimo rámec kolektívneho vyjednávania. Štrajk mimo rámec kolektívneho vyjednávania nie je nezákonný. Pri takomto štrajku však nemajú štrajkujúci výhody a ochranu, ktoré poskytuje zákon kolektívnom vyjednávaní.

Aby štrajk mimo kolektívneho vyjednávania nebol zvýhodňovaný oproti štrajkom podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní, odborová organizácia ako vyhlasovateľ štrajku by mala (či už z pohľadu existujúcej úpravy kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, alebo vo väzbe na zabezpečenie činnosti zamestnávateľa – t. j. zdravotníckeho zariadenia v postavení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti) primerane dodržiavať niektoré z ustanovení zákona o kolektívnom vyjednávaní s cieľom zabrániť ohrozeniu ochrany života a zdravia ľudí. Ide najmä o dodržiavanie § 17 ods. 8 a 9, § 18 a § 19 citovaného zákona.

T. j. príslušný odborový orgán by mal písomne oznámiť zamestnávateľovi najmenej tri pracovné dni pred začatím štrajku:

a) deň začatia štrajku,
b) dôvody a ciele štrajku,
c) menný zoznam zástupcov príslušného odborového orgánu, ktorí sú oprávnení zastupovať účastníkov štrajku a písomne oznamovať zamestnávateľovi zmeny v tomto zozname.

Príslušný odborový orgán by mal najmenej dva pracovné dni pred začatím štrajku písomne poskytnúť zamestnávateľovi informácie vo vzťahu k štrajku, ktoré sú mu známe a ktoré pomôžu zamestnávateľovi zaviesť rozvrhy práce na zabezpečenie nevyhnutných činností a nevyhnutných služieb počas štrajku (nevyhnutné činnosti a nevyhnutné služby sú také činnosti a služby, ktorých prerušením alebo zastavením dochádza k ohrozeniu života a zdravia zamestnancov alebo iných osôb a ku škode na tých strojoch, zariadeniach a prístrojoch, ktorých povaha a účel neumožňuje, aby sa ich prevádzka prerušila alebo zastavila počas štrajku).

Odborový orgán by mal najmenej jeden pracovný deň pred začatím štrajku predložiť zamestnávateľovi menný zoznam zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na štrajku.

Štrajkujúcim je zamestnanec, ktorý sa verejne prihlási do štrajku (t. j. je uvedený na zozname štrajkujúcich). Osoba, ktorá poruší dohodu o štrajku tým, že nastúpi do práce, je štrajkokaz.

Zamestnancovi sa nesmie brániť zúčastniť sa na štrajku, ani sa nesmie donucovať k účasti na štrajku.

Zástupcovia odborového orgánu, ktorí sú oprávnení zastupovať účastníkov štrajku, musia umožniť primeraný a bezpečný prístup na pracovisko zamestnávateľa a nesmú brániť zamestnancom, ktorí chcú pracovať, v prístupe na pracovisko a odchode z neho alebo sa im vyhrážať akoukoľvek ujmou; o prerušení práce s nimi môžu iba rokovať.

Odborový orgán, ktorý rozhodol o začatí štrajku, je povinný poskytnúť zamestnávateľovi nevyhnutnú súčinnosť počas trvania štrajku pri zabezpečení ochrany zariadení pred poškodením, stratou, zničením alebo zneužitím a pri zabezpečení nevyhnutnej činnosti zdravotníckeho zariadenia (t. j. poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi) a prevádzke zariadení, pri ktorých to vyžaduje ich charakter alebo účel s ohľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia alebo možnosť vzniku škody na týchto zariadeniach. Pri zabezpečovaní týchto činností sa príslušní zamestnanci riadia pokynmi zamestnávateľa (t. j. tých zamestnancov a vedúcich zamestnancov, ktorým zamestnávateľ priznal príslušné kompetencie podľa § 9 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov).