Zoznam podporovaných oblastí na r. 2006

Najvýznamnejším patologicko-anatomickým substrátom chorôb srdca a ciev je ateroskleróza. Analýzy pilotných epidemiologických štúdií doteraz vykonaných na Slovensku ukázali alarmujúco vysoký výskyt závažných rizikových faktorov aterosklerózy. Navrhuje sa preto podporiť výskumné projekty zamerané na: a) sledovanie genetických a environmenálnych faktorov zúčastňujúcich sa na rozvoji aterosklerózy, b) sledovanie genetických a environmenálnych faktorov zúčastňujúcich sa na rozvoji diabetu 2. typu, c) uskutočnenie prospektívnu randomizovanú intervenčnú štúdiu zameranú na sledovanie farmakologického ovplyvnenia rizikových faktorov aterosklerózy; súčasne hodnotiť farmakoekonomické parametre intenzívnej a konvenčnej starostlivosti o pacientov s definovanými rizikovými faktormi aterosklerozy, d) sledovanie markerov včasného poškodenia myokardu.

V oblasti pneumológie je potrebné sústrediť výskumné zameranie na obštrukčné choroby pľúc – chronickú obštrukčnú chorobu pľúc (CHOCHP) a bronchiálnu astmu: a) po epidemiologickej stránke zmapovať výskyt chronických obštrukčných pľúcnych chorôb na Slovensku, b) sledovať interakcie medzi genetickými faktormi a prostredím v progresii obštrukčnej ventilačnej poruchy, c) identifikovať patogenetické mechanizmy, ktoré prispievajú k rozvoju ochorenia. Výskyt aterosklerózy a jej komplikácií je u pacientov s CHOCHP vyšší ako v populácii osôb bez obštrukčnej ventilačnej poruchy. Súčasne je častá koincidencia CHOCHP s poruchami dýchania v spánku – obštrukčným spánkovým apnoe, ktoré je často asociované s artériovou hypertenziou a metabolickým syndrómom. Preto je potrebné sústrediť výskumné zameranie tiež na sledovanie ochorení asociovaných s CHOCHP a na jej tzv. systémové prejavy.

• Sledovanie rizikových faktorov aterosklerózy vo vzťahu k celkovej a kardiovaskulárnej mortalite v Slovenskej republike.

• Farmakoekonomické hodnotenie intenzívnej a konvenčnej starostlivosti o pacientov s definovanými rizikovými faktormi aterosklerózy.

• Molekulárno-biologické aspekty rozvoja obezity.

• Genetické a environmentálne faktory v rozvoji metabolického syndrómu, diabetu 2. typu a aterosklerózy.

• Markery včasnej diagnostiky a kvality terapie včasného poškodenia myokardu a chronického srdcového zlyhania.

• Sledovanie podielu genetických a environmentálnych faktorov na výskyte a progresii chronických obštrukčných pľúcnych chorôb (bronchiálnej astmy a chronickej obstrukčnej choroby pľúc) a ich komplikácií.

• Sledovanie genetických, biochemických, imunologických a environmentálnych faktorov aneuryzmatickej dilatácie tepien. Endovaskulárna liečba artériových aneuryziem a obliterujúcich ochorení artérií a vén.

Nádorové ochorenia patria k hlavným príčinám smrti u obyvateľstva priemyselne vyspelých krajín. Slovensko zaujíma jedno z popredných miest na tomto zozname. Primárnym cieľom ozdravenia populácie v oblasti onkologických ochorení bude prijatie takých opatrení, ktoré by zdokonaľovaním diagnostických metód a terapeutických postupov čo v najväčšej miere znižovali progresiu a recidívy malígnych ochorení. To všetko pri použití čo najšetrnejších a kvalitu života pacientov čo najmenej zhoršujúcich liečebných metód. Relevantné vedecké činnosti v oblasti „Onkológia“ je možno zhrnúť pod názov: „Kvalitná a včasná diagnostika a cielená a bezpečná liečba nádorových ochorení pre zlepšenie života onkologických pacientov“. Ťažiskom navrhovanej charakteristiky vedecko-výskumnej oblasti bude:

• hodnotenie, inovácia a optimalizácia diagnostických a terapeutických prístupov v rámci stavu súčasnej vedy primeraných postupov

• diagnostické rozpoznanie a terapeutické riešenie prekanceróznych stavov

• komplexná a skorá diagnostika nádorového ochorenia (vrátane genomiky a proteomiky) s výsledkom zvýšenia počtu prípadov zachytených v prvých štádiách ochorenia

• identifikácia nových prognostických, prediktívnych a terapeuticky relevantných markerov

• identifikácia a možné ovplyvnenie primárnych, ako aj terapiou indukovaných mechanizmov rezistencie nádorových buniek

• diagnostika a monitoring hereditárnych zmien v expresii relevantných génov, ktorých produkty majú zásadný vplyv na účinnosť a toxicitu aktuálne používaných chemoterapeutík  

Výstupom riešenia každého predloženého a schváleného vedecko-výskumného projektu v oblasti „Onkológia“ by mala byť snaha o zlepšenie diagnostických algoritmov, inovácia terapeutických protokolov, stále užšia individualizácia terapie a dosiahnutie zlepšenia kvality života a dĺžky prežívania onkologického pacienta.

Absencia národného perinatologického programu starostlivosti o matku, plod a novorodenca priniesla už prvé negatívne výsledky. Popri výraznom, takmer 50% poklese pôrodnosti sme za obdobie 13 rokov po rozdelení Československa dosiahli takmer dvojnásobne horšie výsledky v perinatálnej mortalite a morbidite v porovnaní s Českou republikou.
Z pohľadu celospoločenských potrieb slovenského zdravotníctva je prvoradou úlohou v roku 2006 schválenie a prijatie vládou garantovaného Národného programu starostlivosti o matku, plod a novorodenca.

Národný program starostlivosti o matku, plod a novorodenca zameraný predovšetkým na prenatálnu diagnostiku a liečbu plodu in utero prinesie zlepšenie kvality štatistických ukazovateľov perinatálnej mortality a morbidity zdokonalením prenatálnej diagnostiky intrauterinného ohrozenia zdravého plodu hypoxiou a súčasne aj zvýšenie kvality genofondu populácie včasnou diagnostikou geneticky podmienených a liečbou vrodených a metabolických ochorení plodu.

Dôležitou súčasťou perinatologického programu - Národného programu starostlivosti o matku, plod a novorodenca je aj ekonomický prínos vo forme znížených nákladov do zdravotnej a sociálnej starostlivosti o telesne alebo duševne postihnutého jedinca, pri včasnej prenatálnej diagnostike a účinnej intrauterinnej liečbe ohrozeného alebo postihnutého plodu.

• Národný perinatologický program – program starostlivosti o matku, plod a novorodenca
• Zavedenie kombinovaného a integrovaného prenatálneho skríningu geneticky podmienených, metabolických a vrodených vývojových chýb plodu v I. a II. trimestri
• Vypracovanie nového modelu skríningového testu pre exaktnú diagnostiku intrauterinnej hypoxie plodu pomocou nových moderných neinvazívnych a invazívnych vyšetrovacích metód.
• Zabezpečenie komplexnosti vyšetrenia tehotnej a potenciálneho intrauterinného pacienta v prenatálnej starostlivosti
• Stanovenie spektra indikácií na neinvazívne a invazívne vyšetrovacie metódy v jednotlivých trimestroch gravidity
• Definovanie etických a právnych noriem v problematike prenatálnej diagnostiky a liečby plodu
• Vypracovanie štandardov /guidelines/ pre prenatálnu neinvazívnu a invazívnu diagnostiku vrodených vývojových chýb plodu v jednotlivých trimestroch gravidity
• Vypracovanie štandardov /guidelines/ pre neinvazívnu a invazívnu diagnostiku intrauterinnej hypoxie plodu v II. polovici gravidity
• Definovanie rozsahu možností a indikácií pre neinvazívnu a invazívnu liečbu plodu v postavení intrauterinného pacienta
• Vypracovanie štandardov /guidelines/ pre neinvazívnu a invazívnu liečbu vrodených vývojových chýb a intrauterinnej hypoxie plodu in utero
• Zavedenie rozhodovacích kritérií v prípadoch, u plodov s vrodenými vývojovými chybami, u ktorých nie je možné jednoznačne a spoľahlivo stanoviť prenatálnu a postnatálnu prognózu
• V súčinnosti s biologickými rodičmi a odborníkmi z medicínskej etiky a medicínskeho práva riešiť diagnostické a liečebné postupy vo fetálnej medicíne

Miniinvazívna chirurgia je operačná technika šetriaca pacientku pri zachovaní celého rozsahu chirurgického výkonu.Takýto postup dovoľuje intímny kontakt s operačným poľom, selektívny prístup ku tkanivám šetriacim lymfatický systém a vegetatívne nervstvo. Výsledkom je včasná rekonvalescencia, návrat k plnohodnotnému životu v pooperačnom období aj po radikálnych operáciách pacientok s onkologickým ochorením a endometriózou.

Ťažiskom navrhovanej vedeckej činnosti je:

• riešenie miniinvazívneho postupu pri liečbe panvovej bolesti a endometriózy
• zavádzanie šetrných operačných techník u onkologických pacientok, stanovenie limitov pre miniinvazívne prístupy u takýchto ochorení
• komplexná diagnostika a nové postupy s použitím cudzorodých materiálov v liečbe panvovej nedostatočnosti a močovej inkontinencie
• optimalizácia multiodborovej spolupráce pri riešení panvovej patológie
• minimálne invazívne postupy v mamológii vrátane komplexu sentinelovej uzliny

Cieľom vedeckého programu je stimulácia aktivít zameraných na podporu zdravia a zdravého štýlu života, zníženie negatívnych vplyvov životného prostredia a zvýšenie účinnosti a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti v záujme obmedzenia negatívnych dôsledkov chorôb. Podporujú sa akademické výskumné aktivity vychádzajúce z univerzitných inštitúcii a aplikujúce novšie biomedicínske poznatky, ako aj multidisciplinárne výskumné siete v pediatrickej praxi, zamerané na štúdium zdravotného stavu väčších populácii novorodencov, detí a mladistvých.

Program sa koncentruje na otázky:

• vypracovania praktických prístupov ku zdravotným problémom detského veku podľa úrovne poznania
• rozšírenie existujúcich a zavedenie nových stratégií prevencie a liečby chorôb detského veku
• aplikácie výsledkov projektu skúmania ľudského genómu
• vytvárania podmienok na zdravý a plnohodnotný život detí a dospievajúcej mládeže

Ku špecifickým vedeckým okruhom projektu patria:

• genetické choroby a genetické predispozičné faktory vzniku chorôb
• malígne ochorenia u detí a ich diagnostika a liečba
• gastroenterológia a poruchy výživy (anorexia, obezita)
• chronické ochorenia detského veku (alergia, diabetes, glomerulonefritída, hypertenzia, atď.)
• orgánové zlyhanie a orgánová transplantácia
• intenzívna starostlivosť a urgentná medicína
• vyhľadávanie rizikových sociálnych a environmentálnych faktorov

Charakteristika očakávaných výsledkov riešenia:

• zlepšenie pre- a postnatálnej diagnostiky dedičných chorôb
• včasná diagnostika progresívnych chronických ochorení
• zníženie incidencie chronického orgánového zlyhania a zníženie spotreby ekonomicky náročných liečebných postupov
• zriadenie celonárodných registrov detí s rôznymi chronickými ochoreniami
• zlepšenie starostlivosti o dieťa a zvýšenie kvality života chorých detí.

Jedná sa o zaujímavý klinický problém z reumatologického hľadiska. Pri týchto chorobách sa často vyskytujú združené autoimunitné ochorenia ako je juvenilná idiopatická artritída, reumatoidná artritída a systémový lupus erythematosus, príp. dermatomyozitída/polymyozitída, najmä pri Klinefelterovom syndróme. U Turnerovho syndrómu sa môže vyskytovať juvenilná idiopatická artritída, alebo artritídy podobné reumatoidnej artritíde. Napokon pri Downovom syndróme býva časté postihnutie muskuloskeletálneho aparátu v podobe skeletálnych zmien, atlantoaxiálnej dislokácie, predčasného vývoja degeneratívnych zmien kĺbov, najmä koxartrózy, príp. artropatie, ktoré sú veľmi podobné juvenilnej idiopatickej artritíde. Včasná diagnostika a liečba porúch pohybového ústrojenstva pri vyššie uvedených chromozomálnych aberáciach pomôže zmierniť priebeh a zlepšiť prognózu týchto pacientov, hlavne čo sa týka zlepšenia kvality života.

Na výbere pacientov je vhodné spolupracovať s endokrinológom dospelých a detí, s SZU Centrom Downovho syndrómu. Títo pacienti budú klinicky vyšetrení, stanoví sa profil autoprotilátok, hormonálne analýzy a podľa platných diagnostických kritérií sa potvrdí alebo vylúči prítomnosť zápalových reumatických ochorení alebo prítomnosť kongenitálnej alebo familiárnej artropatie, juvenilnej idiopatickej artritídy, prípadne iných odchýliek zo strany chorôb pohybového ústrojenstva ako je hypermobilný syndróm, predčasná koxartróza, atlantoaxiálna dislokácia. Dôležité bude sledovanie terapeutických postupov zo strany bazálnej liečby pri výskyte autoimunitných chorôb pri chromozomálnych aberáciách ako aj špeciálne rehabilitačné postupy.

- imunopatogenéza ochorení
- sérodiagnostika ochorení
- imunogenetika ochorení
- nové terapeutické možnosti

Infekčné ochorenia sú v rozvinutých krajinách na treťom mieste za nádorovými a kardiovaskulárnymi chorobami ako príčina úmrtí v ľudskej populácii. Objavujú a budú sa objavovať nové druhy infekčných ochorení, vyvolané nepoznanými alebo novými agensami tak ako to bolo v prípade Lymeskej choroby, Legionárskej choroby, STSS, AIDS, vtáčej chrípky a ďalších.

Súčasné vedecké poznanie poskytuje dôkazy o tom, že infekčné ochorenia a poruchy imunity sa podieľajú tiež na vzniku ochorení kardiovaskulárneho systému, endokrinného systému a chorôb pohybového systému. Najnovšie poznatky z oblasti nádorových ochorení tiež svedčia o tom, že pri vzniku nádorových ochorení zohrávajú až v 70% významnú úlohu mikroorganizmy.

Efektívnosť terapie ochorení infekčnej etiológie sa oslabuje narastajúcou rezistenciou mikroorganizmov na antibiotiká a biocídy.

Výskyt alergických ochorení má výrazne stúpajúci trend. Stúpa výskyt kožných a respiračných alergií (bronchiálna astma), tak v dospelej ako aj v detskej populácii. Je preto absolútnou prioritou, aby každý štát vrátane našej republiky, umožnil rozvoj vedy - bádateľskej činnosti, ktorá by zásadným spôsobom prispela k:

• Poznaniu vplyvu konkrétnych faktorov životného prostredia na výskyt infekčných, imunologických (alergických, autoimunitných), degeneratívnych a nádorových ochorení
• Poznaniu mechanizmov zodpovedných za progresiu uvedených ochorení
• Zavedeniu preventívnych a liečebných nástrojov a postupov, ktoré by výskyt a závažnosť týchto ochorení obmedzili, resp. ich vyliečili.
  Vedeckovýskumná činnosť sa v tejto oblasti bude orientovať nasledovne:
• Sledovanie významu imunitného systému v obrane proti infekčným, degeneratívnym a nádorovým ochoreniam. Poznávanie štruktúrnych, genetických a funkčných zákonitostí imunitného systému ľudského organizmu s cieľom úspešnej kontroly a prevencie ochorení vyvolaných mikroorganizmami, aj ochorení vyvolaných nepriaznivými faktormi životného prostredia a alergénmi.
• Objasňovanie vzťahu genetických faktorov k funkcii imunitného systému a k schopnosti metabolizovať xenobiotiká.
• Výskum vzťahov biotických a abiotických faktorov životného prostredia k výskytu a závažnosti vzniku nádorov a autoimunitných chorôb.
• Objasňovanie problémov patogenézy, diagnostiky, terapie a prevencie ochorení mikróbnej etiológie so zameraním na molekulové a bunkové mechanizmy s využitím poznatkov a metodológie genomiky, proteomiky, transkriptomiky a bioinformatiky.
• Poznávanie patogenetického potenciálu a virulencie vrátane genotypových a fenotypových determinantov u pôvodcov prenosných ochorení.
• Poznávanie molekulových mechanizmov antimikróbnej rezistencie a vývoj preventívnych a terapeutických postupov mimo chemoterapie s využitím probiotík, peptidov, cytokínov/chemokínov a inžinierstva protilátok.
• Vývoj neonatálnych, mukozálnych vakcín a vakcín založených na báze výživových komponent (jedlé vakcíny). Vakcinácia predstavuje jeden z najefektívnejších nástrojov prevencie. Je preto opodstatnené naďalej rozvíjať výskum v oblasti vývoja nových vakcín, zvyšovania protektívnej účinnosti existujúcich vakcín, skúmania nových foriem vakcinácie a stimulácie imunitnej odpovede makroorganizmu.

Cerebrovaskulárne ochorenia sú na Slovensku stále závažným medicínskym a socioekonomickým problémom, keďže na rozdiel od iných vyspelých štátov mortalita a morbidita nielenže neklesla, ale naopak, v niektorých skupinách obyvateľstva stúpla. I keď hlavné rizikové faktory a základné patofyziologické mechanizmy cerebrovaskulárnych ochorení sú spoločné s inými kardiovaskulárnymi ochoreniami, preukázateľne existujú špecifiká, ktoré si vyžadujú osobitný prístup k cievnym mozgovým príhodám. Výskumné projekty by sa mali orientovať na:

• Úlohu genetických faktorov v patogenéze cievnych ochorení mozgu.
• Úlohu hemoreologických faktorov a zmien v endoteliálnych funkciách v patogenéze porúch cerebrálnej cirkulácie.
• Mechanizmy vzniku mozgového edému pri intracerebrálnom krvácaní.
• Úlohu mikroembolizácie detekovateľnej USD v patogenéze porúch cerebrálnej cirkulácie.
• Vzťah medzi ochoreniami srdca a cievnymi ochoreniami mozgu.
• Epidemiológiu cievnych ochorení mozgu z hľadiska ich prevalencie a výskytu rizikových faktorov.

V súvislosti so všeobecným starnutím populácie zabezpečenie dôstojnej staroby je jednou z rozhodujúcich úloh modernej spoločnosti. Jedným z ochorení, ktoré mimoriadnym spôsobom znižuje kvalitu života tak staršej populácie ako aj časti populácie v produktívnom veku (vzhľadom na opatrovateľské povinnosti), sú demencie. Výskumné projekty by sa mali orientovať na:

• Mapovanie výskytu genetických mutácií spojených s demenciou v slovenskej populácii.
• Zhodnotenie možností a efektívnosti modifikácie známych rizikových faktorov Alzheimerovej choroby a vaskulárnej demencie, resp. zmiešanej demencie.
• Identifikáciu optimálnych diagnostických postupov v podmienkach klinickej praxe na Slovensku.
• Zistenie reálnej incidencie a prevalencie demencií v slovenskej populácii ako aj aktuálnej situácie v terapii demencií, vrátane problematiky priónových demencií.

Ochorenia medzistavcových platničiek a ich následky, t.j. kompresia miechy, v krčnej a hrudníkovej oblasti, respektíve miechových koreňov v driekovej oblasti, postihujú v rôznej miere prevažnú časť populácie a sú aj jednou z najčastejších príčin pracovnej neschopnosti. Často vedú k invalidizácii. Základná príčina vzniku a ďalšej progresie degeneratívnych zmien medzistavcových platničiek nie je známa a jej objasnenie je úlohou vedeckého výskumu, ktorý v posledných rokoch prispel k pokroku v diagnostike i liečbe ochorení medzistavcových platničiek, a to ako v krčnej, tak aj v driekovej a hrudníkovej oblasti chrbtice. Do neurochirurgickej praxe sa zaviedli nové operačné prístupy a vyvinuli sa materiály určené nielen na stabilizáciu jednotlivých segmentov chrbtice, ale najnovšie aj ako funkčné náhrady medzistavcových platničiek. Je potrebné dôkladne uvážiť relevantné diagnostické postupy, indikácie konzervatívnej, respektíve chirurgickej liečby, typy operácií, druh použitého materiálu určeného na implantáciu a overiť všetky tieto faktory randomizovanými klinickými štúdiami.

Na Slovensku tvoria pacienti s psychickými poruchami 11 % všetkých chorých, napriek tomu sa vedeckej problematike psychických porúch v SR venuje marginálna pozornosť. Je potrebné zamerať sa v nasledujúcom období na nasledovné vedecké úlohy a zabezpečiť implementáciu princípov Národného programu pre rozvoj duševného zdravia do vedecko-výskumných programov:

• Výskum incidencie a prevalenie jednotlivých duševných porúch (depresie, schizofrénie, úzkostné poruchy, abúzus alkoholu a drog, Alzheimerova demencia).
• Stanoviť význam jednotlivých konkrétnych faktorov (biologických, psychologických a sociálnych ) na vznik, rozvoj, priebeh a prognózu psychických porúch.
• Výskum etiopatogenézy psychických porúch, s cieľom zabezpečenia včasnej diagnostiky a racionálnej terapie so zreteľom aj na farmakoekonomické ukazovatele.
• Genetika a molekulárna biológia: výskum genetickej predispozície k psychickým poruchám, familiárne štúdie, výskum možností zapojenia genetiky a molekulárnej biológie do stále exaktnejšej liečby a predchádzania duševným poruchám.
• Psychoneuroendokrinológia: rozdiely medzi pohlaviami vo výskyte psychických porúch, špecificite generačných období v živote ženy a ich významu pre vznik a priebeh psychických porúch.
• Zavedenie moderných zobrazovacích techník do výskumu, diagnostiky a liečby psychických porúch: fMRI, MRI, PET, SPECT.
• Výskum psychologických faktorov, dopadu životného prostredia a zmeny životného štýlu na incidenciu a prevalenciu psychických porúch.
• Zmapovanie frekvencie morbidity psychických a somatických porúch.
• Vykonať dôkladné, nezávislé farmakoekonomické štúdie liečby najzávažnejších psychických porúch, na ich základe pripraviť štandardy liečby a odporúčané terapeutické postupy.

Trend vývoja transplantácií čiastočne zachytilo aj Slovensko, o čom svedčia najmä transplantácie obličiek, kostnej drene, srdca, menej už iných orgánov (pečeň, pankreas, pľúca), ktoré sa robia okrem Bratislavy aj v Košiciach, Banskej Bystrici a napokon aj v Martine. Vývoj transplantológie pokračuje ďalej tak v rovine výskumnej, ako praktickej aj organizačnej. Slovensko si nemôže dovoliť zaostávanie v tejto dynamicky sa rozvíjajúcej medicínskej oblasti najmä teraz, keď sa už stalo členom Európskej únie a snaží sa dostať do jej transplantačných spoločností. Výskum v oblasti transplantológie by sa mal koncentrovať najmä na tieto okruhy problémov:

• aplikáciu vedeckých výsledkov výskumu v oblasti imunogenetiky transplantačného systému HLA do diagnostickej praxe,
• zapojiť HLA-typizačné centrá do medzinárodnej siete podľa požiadaviek Európskej federácie pre imunogenetiku ( EFI),
• štúdium rejekčných mechanizmov po transplantácii (HvG a GvH), aj imunologických aj genetických, ktoré predurčujú určitý typ reakcie a umožňujú ho do určitej miery aj predvídať. Identifikovať predovšetkým rizikové markery pre dlhodobú prognózu prežitia štepu.
• sledovanie účinku nových imunosupresívne pôsobiacich biologických prípravkov,
• v oblasti transplantácií hematopoetických buniek sa treba zaoberať účinkom rastových faktorov (G-CSF, GM-CSF) na rýchlu obnovu krvotvorby a problematikou kmeňových buniek,
• sledovanie účinnosti transplantácie pupočníkovej krvi, jej uskladnenia a prežívania.
• štúdium možností tkanivovej a orgánovej regenerácie prostredníctvom autológnych a alogénnych kmeňových buniek derivovaných z kostnej drene, tukového tkaniva a iných druhov tkanív relevantných pre zisk buniek s pluripotentným charakterom,
• štúdium regenerácia ischemicky poškodeného myokardu pomocou bunkovej terapie,
• štúdium bunková terapie cievnej nedostatočnosti.

Sekvenovanie ľudského genómu otvorilo novú éru v humánnej biológii a ponúka obrovské možnosti na zlepšenie ľudského zdravia. Vo vývoji ochorenia hrá úlohu genetická predispozícia, environmentálne faktory vrátane výživy, životný štýl a interakcia medzi genetickými faktormi a prostredím. Medicína budúcnosti bude génovo orientovaná, a to od prevencie, cez diagnostiku až po terapiu. Skoré poznanie vnímavosti k určitému ochoreniu ponúkne širšie terapeutické možnosti pri využití tradičného skríningu, pozorovacích metód a génovej terapie.

Na Slovensku treba podporovať výskum v oblasti medicinskej genomiky a proteomiky slovenskej populácie, aby sme v budúcnosti neboli závislí od importu technológií a vedeckých poznatkov. Rozvoj molekulovej medicíny patrí k prioritám Európskej komisie. V rámci prípravovaného 7-eho Rámcového programu vznikol v roku 2005 v Európskej komisii nový sektor „Inovatívna medicína“. Jeho cieľom je vybudovanie silnej infraštruktúry a podpora aplikovania poznatkov molekulovej medicíny do prevencie, diagnostiky a terapie pre vybudovanie základov personálnej medicíny. O význame podpory tejto oblasti výskumu svedčí aj to, že genomika a biotechnológie pre zdravie sú prvou tematickou prioritou v prebiehajúcom 6. rámcovom programe EÚ, kde sú výskumné aktivity zamerané na tieto oblasti.

• Dobudovane infraštruktúry pre medicínsku genomiku na Slovensku
• Koordinácia činností vedecko-výskumných medicínskych molekulárne biologických a genetických pracovísk vybudovaním jednotnej informačnej siete
• Bioinformatika - vytvorenie účinných bioinformačných prostriedkov pre spracovanie a interpretáciu stále narastajúceho množstva genómových údajov a ich sprístupnenie odborníkom v použiteľnej forme.
• Vybudovanie spoločnej databázy spojením existujúcich štúdií a analýza výsledkov s rovnakými polymorfizmami (napr. génov pre metabolizmus fázy I a II, reparačné gény, oxidačný stres, chronické ochorenia a pod.)
• Harmonizácia už existujúcich databáz. Aplikácia SLP princípov.
• Zosúladenie archivácie vzoriek a vybudovanie celoslovenskej DNA banky

• Genomika zriedkavých dedičných ochorení
• Molekulárna podstata starnutia
• Medicínska genomika a rizikové environmentálne faktory prispievajúce k interakcii gén prostredie
• Výskum v oblasti kmeňových buniek a potenciálne aplikácie v súvislosti s rozvojom regeneratívnej medicíny
• Alternatívne metódy a nové biotechnlógie v in vitro toxikológii
• Kardiovaskulárne ochorenia, diabetes molekulová epidemiológia, diagnostika a liečba s využitím poznatkov genomiky.
• Mozog a choroby nervového systému. Genomika, proteomika a ich poznatky v poznávaní porúch nervového systému.
• Vývoj a testovanie nových preventívnych a terapeutických nástrojov a imunoterapií.
• Boj s rakovinou a so závažnými ochoreniami.
• Prenosné ochorenia, využitie genomických poznatkov v diagnostike a epidemiológii
• Transplantácia orgánov a tkanív aplikácia poznatkov genomiky na stanovenie rizika straty štepu. Nové postupy vo výbere párov darca príjemca.

Medzi determinanty zdravia, ktorých účinky je nutné sledovať vedeckými prístupmi, patria najmä: sociálne, ekonomické a kultúrne prostredie, vzdelanie, spôsob života a podpora zdravia, vrodené a dedičné faktory, stravovanie a výživa, infekčné choroby vo vzťahu k zmenám klímy a životného prostredia, k chudobe a k zdravotnej starostlivosti, nekontrolovanej urbanizácii, správaniu ľudí, globalizácii (cestovanie, obchod), možný prenos zo zvierat na ľudí, environmentálne zdravie (životné podmienky a zdravie), zdravotná starostlivosť (preventívna a kuratívna medicína, paliatívna starostlivosť).

Odporúčame orientovať výskum na:

Vzhľadom na z minulosti zdedené znečistenie životného prostredia Slovenska, životný štýl slovenskej populácie obsahujúci mnoho nezdravých prvkov a chorobnosť asociovanú s určitou etnickou skupinou, pri štúdiu treba vychádzať z najnovších poznatkov o patogenéze širokého spektra chorôb, kde najvýznamnejšiu úlohu hrá interakcia medzi génmi príslušného jedinca a faktormi prostredia. Faktory prostredia sa ponímajú v najširšom slova zmysle a teda vrátane tak chemických, fyzikálnych a biologických komponentov ako aj prvkov životného štýlu. Táto interakcia vedie ku vzniku väčšiny chronických degeneratívnych chorôb. Podporia sa vedecké aktivity zamerané na poznanie:

• mutagénnych, karcinogénnych a imunomodulačných vlastností xenobiotík, ich spôsobilosti vyvolávať alergie a atopie a ich vlastností ako endokrinných rozrušovačov,
• radiačnej a chemickej charakteristiky zložiek životného prostredia, menovite otázky radónu a chlórovaných organických polutantov a ich neurotoxických a ototoxických vlastností,
• úlohy voľných kyslíkových radikálov v patogenéze chronických degeneratívnych chorôb,
• mechanizmov poškodenia a reparácie DNA v súvislosti s patogenézou chorôb a ich prevenciou,
• toxikokinetických vlastností látok,
• účasti faktorov životného štýlu na vzniku chronických degeneratívnych chorôb.

Prioritou bude objasňovanie vzťahov medzi životnými podmienkami a zdravím populácie, resp. populačných skupín, identifikácia a kvantifikácia zdravotných rizík, vypracovanie adekvátnych vedecky podložených intervencií na znižovanie týchto rizík a vyhodnocovanie ich efektivity. Konkrétne pôjde o: indikátory zdravia populácie využiteľné na medzinárodnej úrovni, prevencia obezity detí a mládeže, primárna prevencia diabetu, osteoporózy, kardiovaskulárnych chorôb, kombinovaný účinok chemických faktorov v životnom prostredí, neskoré účinky chemických látok, monitorovanie saturácie obyvateľov vybranými mikro- a makronutrientami, zdokonalenie zdravotníckeho informačného systému na identifikáciu determinantov zdravia v oblasti neúmyselných úrazov a násilia, vypracovanie programov hodnotenia efektivity preventívnych aktivít a intervenčných programov zameraných na znižovanie zdravotných rizík, vypracovanie kritérií duševného zdravia a programov na jeho podporu a prevenciu syndrómu burn-out a suicídií.

Ďalšou prioriou budú návrhy zamerané na špecifiká detskej populácie a potrebu jej ochrany, návrhy zamerané na biomarkery expozície, efektu a vnímavosti.

Podporia sa návrhy zamerané na tieto témy:

Efektívnosť a vedľajšie účinky vakcín, rizikové faktory pri výskyte salmonelóz, nákaz prenášaných kliešťami, Ehrlichióz, aseptických meningitíd, doposiaľ nesledovaných exantémových infekcií, Coxsackie vírusových infekcií, vtáčej chrípky, prevencia nozokomiálnych nákaz, katétrové sepsy, mikróbový profil zdravotníckeho zariadenia a rezistencia na dezinfekčné látky, bodné poranenia zdravotníckeho personálu a prevencia profesionálnych chorôb, jednodenná chirurgia a problematika nozokomiálnych nákaz, epidemiológia úrazov (dopravných, domácich, športových), depresií, hypertenzie, efektívnosť intervencií u osôb s identifikovaným rizikom hypertenzie, ischemickej choroby srdca a cievnych chorôb mozgu.

Návrhy na vedecké projekty majú byť koncipované tak, aby sa epidemiológia ponímala ako zisťovanie jestvujúcich foriem informácií o chorobách, ich rizikových faktoroch a rozdelenie chorôb v populácii podľa miesta a času a navrhovanie optimálnych spôsobov ich zberu, analýzy a využitia v zdravotnej politike. V tejto súvislosti prioritu budú mať prístupy založené na geografickom informačnom systéme.

Výskum a ním získané nové poznatky majú prispievať k ochrane a podpore zdravia pracujúcej populácie a tým aj k rozvoju zdravia celej populácie, k zvyšovaniu práceschopnosti a zlepšovaniu zdravotnej spôsobilosti na prácu aj v súvislosti s predlžovaním veku odchodu do dôchodku, k zábrane predčasného odchodu zo zamestnania zo zdravotných dôvodov, k zlepšovaniu kvality života ľudí v produktívnom, ale aj poproduktívnom veku.

Podporia sa návrhy zamerané na tieto témy: AIDS, multirezistentná Tbc, hepatitis C ako profesionálne ochorenie, choroby z jednostranného nadmerného dlhodobého zaťaženia, dôsledky a prevencia profesionálnych mikrotráum, endotoxické reakcie (OTS) a vnímavosť voči chemickým látkam, kombinované účinky chemických látok, mužská infertilita a jej profesionálne aspekty, určovanie princípov a vedecky podložených limitov záťaže faktormi pracovného prostredia, princípy zabezpečovania a hodnotenia psychosociálnej kvality práce a pracovných podmienok, syndróm chorých budov, profesionálna alveolitída, mentálne zdravie pracovníkov, jeho indikátory, ochrana a podpora, psychický stres pri práci so zobrazovacími jednotkami a jeho prevencia, psychický stres a odolnosť voči infekčným chorobám, psychický stres a nádorové ochorenia, elektromagnetické polia a rakovina, ich účinky na reprodukciu, elektrický ekzém, nové zdroje poškodenia sluchu, psychosociálne faktory na pracovisku, kritériá a indikátory pohody na pracovisku, kombinované účinky profesionálnych a environmentálnych faktorov a spôsobu života na zdravie pracujúcej populácie, starnúca populácia a práca, optimalizácia pracovných podmienok, zdravotné kritériá na zaraďovanie do práce v jednotlivých profesiách.