Vláda dnes dala reforme nemocníc z dielne ministerstva zdravotníctva „zelenú“. Dôležitá prelomová legislatívna norma, ktorá vo svojom cieli prinesie menej zbytočných úmrtí, viac zachránených životov, kvalitnejšie podmienky na prácu zdravotníkom, čo prinesie ruka v ruke nesmierne potrebné zastabilizovanie zdravotníckeho personálu.
Štát si nechal vypracovať aktuálny prieskum a tu sú výsledky:
- zdravotníctvo považujú ľudia na Slovensku za absolútnu top prioritu a jeho rozvoj považujú za najdôležitejší pre lepšiu budúcnosť Slovenska,
- tri štvrtiny respondentov sa aktuálne bojí, či im v nemocnici bude poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť,
- väčšina opýtaných nie je spokojná s úrovňou starostlivosti, ktorú im poskytuje nemocnica v mieste ich bydliska alebo blízkom okolí,
- vo veci optimalizácie siete nemocníc zatiaľ prevažujú nerozhodnutí. Takmer 44 % opýtaných sa však vyjadrilo, že úplne alebo skôr súhlasí s tým, aby bolo na Slovensku menej, ale kvalitnejších nemocníc.
Zdroj: Reprezentatívny prieskum MNForce, Seesame a 2MUSE pre Sekciu Plánu obnovy a odolnosti SR, realizovaný v auguste 2021
Ak legislatívny návrh z dielne rezortu schvália poslanci v parlamente, zákon začne platiť od budúceho roka. „Prvé reálne zmeny v praxi sa začnú realizovať až o dva roky, teda v roku 2024. Dovtedy bude dostatočný priestor na diskusie v teréne, vysvetlenie a pochopenie problematiky zo strany trhu a spoločné nastavenie postupných zmien v prospech pacientov a lekárov, sestier a ďalších zdravotníckych pracovníkov,“ vysvetlil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.
Reforma, o ktorú sa mnohé vlády za posledných 17 rokov pokúšali, no neúspešne, zvýši kvalitu nemocníc, zjednodušene povedané – nebude sa robiť všade všetko a v malom počte. Ak totiž na pracovisku nie je dostatočná prax, hrozí riziko nezvládnutia komplikácií či ohrozenia pacienta. „Najmä pri operáciách je prax nevyhnutná, pri náročných zákrokoch nevynímajúc. Je dôležité, aby operoval len ten, čo daný zákrok operovať vie a nie aby sa, zjednodušene povedané, realizoval každý zákrok v každej nemocnici,“ povedal prof. MUDr. Juraj Pechan, PhD., hlavný odborník MZ SR pre chirurgiu a medicínsky riaditeľ Národného onkologického ústavu v Bratislave.
Lekári, sestry a ďalší zdravotnícki pracovníci budú pracovať s novými prístrojmi vo väčších tímoch, kde budú lepšie vedieť zvládať zdravotné komplikácie pacienta. Reforma tiež zvýši bezpečnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti. Už dnes z dát vidíme, že v niektorých malých nemocniciach až približne polovica obyvateľov chodí do najbližšej väčšej nemocnice, hoci rovnaký výkon sa robí aj v malej nemocnici bližšie k jeho bydlisku, avšak v nižšej frekvencii ako vo veľkom zdravotníckom zariadení - lekári tak v malej nemocnici majú s daným zákrokom menšiu prax.
„Zdôrazňujem, že žiadna nemocnica sa rušiť nebude. Lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa budú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe veľmi presných analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá dnes mnohým pacientom chýba, a preto sa ťažko vracajú do svojho normálneho života,“ povedal minister zdravotníctva SR V. Lengvarský.
Dlhodobo chorí pacienti sú v súčasnosti hospitalizovaní aj na akútnych lôžkach, ktoré ale primárne slúžia pre pacientov v akútnych stavoch. Navyše, nemocnica nedokáže takýmto pacientom zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na čas potrebný na zotavenie, pretože potrebuje uprednostniť akútnych pacientov. Na Slovensku by sa tak časť nevyužitých akútnych lôžok mala transformovať na lôžka dlhodobej a následnej starostlivosti - napríklad pre pacientov po cievnej mozgovej príhode, psychiatrických pacientov, pacientov, ktorí sa zotavujú po vážnych operáciách a iných.
„Výsledky liečby pacientov v slovenských nemocniciach dlhodobo zaostávajú za krajinami vyspelej Európy. Dôkazom toho je aj rastúca nespokojnosť slovenských pacientov s dostupnosťou a kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Preto sú potrebné zmeny, ktoré zlepšia spokojnosť pacientov na Slovensku s naším zdravotníctvom, zabránia tomu, aby pacienti blúdili v systéme, garantovali nám, že o nás bude lepšie postarané, či už v prípade ambulantnej, akútnej, alebo dlhodobej starostlivosti. Dôležité je, že pacientovi je garantovaná dostupnosť zdravotnej starostlivosti vtedy, keď je to pre neho potrebné a zároveň prínosné. Rovnako aj to, že návrh garantuje aj pacientskym organizáciám, odborníkom byť súčasťou rozhodovacích procesov, ktoré by mali byť v prospech tých najzraniteľnejších – chorých,“ vysvetľuje opodstatnenosť optimalizácie siete nemocníc Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR.
Cieľom reformy je v budúcnosti rozdeliť nemocnice do niekoľkých kategórii. Prvá transformácia, nastane od roku 2024.
„Optimalizácia siete nemocníc, ktorú prinášame, je najväčšou reformou zdravotníctva za posledných 17 rokov, ktorá špecializáciou nemocníc radikálne zlepší kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je súčasťou rozsiahlejšieho balíka reforiem, ktoré budú hneď po jej prijatí nasledovať a sú na ňu taktiež naviazané historicky najväčšie investičné prostriedky až vo výške jednej miliardy eur, ktorú použijeme na modernizáciu našej nemocničnej infraštruktúry,“ povedal Oskar Dvořák, generálny riaditeľ Sekcie reformnej agendy.
„Nemocnice budú mať podľa úrovne stanovené, čo všetko musia vykonávať a aké na to musia spĺňať podmienky, napríklad aké musia mať materiálno-technické vybavenie. Stanovia sa aj maximálne čakacie lehoty a kritéria kvality, ktoré sa budú každoročne vyhodnocovať a zverejňovať,“ vysvetlila Angelika Szalayová, koordinátorka pre optimalizáciu siete nemocníc MZ SR.
Reforma siete nemocníc je kľúčovou súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR. Ide o prvú z radu ďalších nadväzujúcich reforiem, podporených z Plánu obnovy počas najbližších 6 rokov, ktoré povedú ku komplexnej obnove slovenského zdravotníctva. OSN bude nasledovaná reformou ambulantného sektora, akútnej starostlivosti, následnej a dlhodobej starostlivosti, ako aj reformou starostlivosti o duševné zdravie.
Plán obnovy je komplexný balík reforiem a investícií, ktorých zmyslom je zmeniť krajinu k lepšiemu vo všetkých smeroch, priblížiť kvalitu života tým najúspešnejším krajinám v EÚ a pripraviť Slovensko na budúcnosť. Plán obsahuje detailné míľniky a ciele, ktorých plnenie je priamo naviazané na samotné financovanie z plánu.
Vďaka Plánu obnovy prichádza na Slovensko najväčší reformný zámer v slovenskom zdravotníctve za posledných 15 rokov. Je to vôbec po prvýkrát, kedy sú finančné prostriedky na modernizáciu a výstavbu nových nemocníc úzko previazané a podmienené realizáciou zásadných reforiem.