Nedostatok sestier, veková štruktúra, ich odchod do dôchodku a nedostatočný záujem mladých ľudí o toto povolanie sa stáva signifikantným problémom nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku. V roku 2004 sme mali na Slovensku priemer 6,7 sestier na 1000 obyvateľov, o štyri roky neskôr to bolo 6,28 sestier na 1000 obyvateľov, v roku 2016 už len 5,74 sestier na 1000 obyvateľov a v roku 2022 sme sa dostali na číslo 5,4 sestier na 1000 obyvateľov. Priemer Európskej únie je však 8,1 sestier na 1000 obyvateľov. Ak by sme chceli mať zdravotníctvo na úrovni priemeru krajín EÚ, musíme povedať, že nám v systéme chýba zhruba 15-tisíc sestier.
Vyspelé krajiny Európy sústreďujú dlhodobú a chronickú starostlivosť do domáceho prostredia, majú širokú sieť hospicov, Agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti či ošetrovateľských domov. V našich podmienkach často 24-hodinovú starostlivosť zabezpečujú predovšetkým najbližší rodinní príbuzní. Pomoc ADOS, či mobilných hospicov je len pri špeciálnych výkonoch, nie teda nepretržite. Uvedomujeme si tieto problémy, práve preto sa celý jeden komponent v Pláne obnovy a odolnosti venuje problematike dlhodobej starostlivosti.
Príčin, pre ktoré Slovensko eviduje taký vysoký nedostatok sestier, je niekoľko – ich veková štruktúra, zmena vzdelávacieho štandardu či migrácia pracovnej sily. „Aj z toho dôvodu si bude motivácia sestier v najbližšom období vyžadovať našu mimoriadnu pozornosť, pretože udržanie sestier v zdravotníckom systéme sa odzrkadlí v poskytovaní kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti. Aj preto sme naštartovali prípravu zmien v oblasti legislatívy, personálneho normatívu, finančného ohodnotenia, zlepšenia pracovných podmienok sestier a s nimi súvisiaceho zatraktívnenia povolania,“ uvádza minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský.
Na začiatku mája tohto roka sa štátna tajomníčka rezortu Lenka Dunajová Družkovská zúčastnila bilaterálneho rokovania na pôde ministerstva zdravotníctva v Českej republike. „Samotní kolegovia z Čiech nám potvrdili, že k zastabilizovaniu sesterského personálu im pomohlo navýšenie miezd a strategický materiál, v ktorom sa venujú problematike ľudských zdrojov v zdravotníctve. Ako pozitívum uviedli, že tieto strategické dokumenty sú prijaté na národnej úrovni a bez ohľadu na politickú atmosféru v krajine sa ministerstvo riadi týmito dokumentami. Teda cieľ je jasne zadefinovaný a pre všetkých rovnaký,“ vysvetlila štátna tajomníčka Dunajová Družkovská.
Nakoľko téma stabilizácie personálu bola na ministerstve v rámci minulých vlád dlhodobo zanedbávaná, rezort doteraz nemal vypracovaný strategický dokument zameraný́ na oblasť̌ zdravotníckeho personálu, ktorý́ by z dlhodobého hľadiska definoval ciele a spôsob ich dosiahnutia a komplexne riešil problematiku zdravotníckych pracovníkov.
Nielen na základe týchto zistení, ale aj zistení z jednotlivých ústavných zdravotníckych zariadení, začalo ministerstvo zdravotníctva intenzívne pracovať na Národnej stratégii riadenia a stabilizácie ľudských zdrojov v zdravotníctve, ktorá dlhodobo na Slovensku absentuje. „Nový návrh stratégie s vyhliadkou na nadchádzajúcich minimálne 10 rokov bude zostavený podľa aktuálneho nedostatku a zistených skutočnosti v súvislostí s riadením ľudských zdrojov v zdravotníctve. Na jeho tvorbe sa budú podieľať nielen zástupcovia rezortu, odborné spoločnosti a hlavní odborníci, ale aj odborníci zo samosprávnych krajov,“ informoval minister Vladimír Lengvarský.
Ministerstvo si súčasne uvedomuje, že takýto strategický dokument nemôže vzniknúť od stola. „Musí vychádzať naozaj z reálnych potrieb praxe, a na to sa potrebujeme stretávať práve s lekármi, sestrami, pôrodnými asistentkami či záchranármi priamo v nemocniciach a v teréne. Návrhy ministerstva, s ktorými prichádza na rokovania s partnermi vo vláde, totiž musia byť kompatibilné s už zavedenými opatreniami v jednotlivých nemocniciach,“ uviedla štátna tajomníčka rezortu Lenka Dunajová Družkovská.
Dodala, že je nevyhnutné a správne do stratégie zapracovať príklady dobrej praxe. „Veľmi dobre si uvedomujeme, že pri rokovaniach o dodatočnom dofinancovaní a zvyšovaní ohodnotenia zdravotníckych pracovníkov je našou úlohou nielen žiadať finančné prostriedky, ale aj priniesť návrhy systémových a udržateľných riešení,“ doplnil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.
Partnerom preto predstavil hlavné ciele rezortu. Tými krátkodobými sú navýšenie miezd sestier na rýchlu stabilizáciu personálu, teda navýšenie koeficientov, ale aj systémové opatrenia v zmysle študentských dotácii, príspevkov ku mzde absolventov, návratu do rodiska, adaptačnej jazykovej prípravy, mentorského príspevku, vstupnej náborovej jednorazovej dotácie, podpory celoživotného vzdelávania a pod. V rámci strednodobých cieľov hovoril o zmenu imidžu povolenia sestra, ako aj o zmene financovania zdravotníctva či o zmene pracovných podmienok. Za dlhodobý cieľ vychádzajúci z Národnej stratégie riadenia a stabilizácie ľudských zdrojov v zdravotníctve si ministerstvo stanovilo bližšie určenie a prerozdelenie kompetencií, ustálenie personálnych normatívov a skvalitnenie procesov vzdelávania.
K naplneniu týchto cieľov nám pomôžu nielen strategické dokumenty, zmena financovania, ale i Plán obnovy a odolnosti SR a reformy s ním súvisiace, no rovnako tiež optimalizácia siete nemocníc, záchrannej zdravotnej služby, domácej dlhodobej starostlivosti, ale i ambulantnej sféry.