Behaviorálny a experimentálny ekonomický tím (beet) ministerstva zdravotníctva zisťoval na vzorke 1974 lekárov a lekárok, ako vnímajú dezinformácie o zdraví, ako často sa s nimi stretávajú v ich lekárskej praxi a ako sa prejavujú na správaní pacientov. Prieskum ukázal, že až 71% lekárov sa aspoň raz za týždeň stretáva s dezinformáciami v ich lekárskej praxi a 38% lekárov sa s dezinformáciami stretáva každý deň. 60% lekárov a lekárok považuje dezinformácie o zdraví za vážny problém. Vo väčšine prípadov sa podľa nich prejavujú zníženou dôverou k lekárom, alebo oponovaním počas konzultácii. 35% lekárov sa však vyjadrilo, že dezinformácie majú za následok aj odmietanie liečby alebo lekárskych pokynov a 41% z nich tvrdí, že dezinformácie vedú k odmietaniu očkovania.
 
Dezinformácie o zdraví sú nebezpečné, pretože majú potenciál priamo ohroziť zdravie ľudí. „Tento prieskum potvrdzuje, že dezinformácie môžu mať za následok ohrozenie zdravia u občanov. Dezinformácie prispievajú k tomu, že pacienti nedôverujú lekárom a zdravotníctvu, oponujú lekárom počas konzultácií, odmietajú vakcináciu a v najhorších prípadoch odmietnu liečbu aj pri závažných ochoreniach,“ upozornil na riziká minister zdravotníctva SR Marek Krajčí. Pripomenul prípady známe z médií. Napríklad, pacienti odmietli liečbu nádorového ochorenia a nahradili ju alternatívnou liečbou, čo v niektorých prípadoch dopadlo tragicky.
 
Lekári často počúvajú od svojich pacientov rôzne nepravdy, špekulácie a konšpiračné teórie. „Dotazníkový prieskum ukázal, že až 71% lekárov sa aspoň raz za týždeň stretáva s dezinformáciami v ich lekárskej praxi. 38% lekárov sa s dezinformáciami stretáva každý deň,“ zhodnotil zistenia riaditeľ odboru implementácie strategických zámerov Lukáš Sekelský. Behaviorálny experimentálny ekonomický tím pod jeho vedením zistil, že 60 % lekárov považuje dezinformácie o zdraví za veľký problém. „Väčšina dezinformácii o zdraví, s ktorými sa v súčasnosti lekári a lekárky stretávajú v praxi, sa týka očkovania (72%) a koronavírusu (59%)“ vysvetlil Sekelský.
 
Sedem z desiatich opýtaných lekárov vyjadrilo, že by sa dali zaočkovať proti COVID-19 (72%), nedalo by sa zaočkovať 15% z nich a 13% sa nevedelo vyjadriť. 60% lekárov a lekárok by súhlasilo s povinným očkovaním proti COVID-19. 22% lekárov a lekárok by súhlasilo s povinným celoplošným očkovaním a 38% s povinným očkovaním rizikových skupín. Najčastejším argumentom bolo dosiahnutie kolektívnej imunity.  Za dôveryhodné spravodajské portály lekári najčastejšie označovali klasické spravodajské médiá ako Aktuality (54% z celkového počtu opýtaných lekárov), Hospodárske noviny (35%), alebo Denník SME (34.5%).
 
„Lekári a lekárky nám potvrdili, že dezinformácie v zdravotníctve sú problém rozšírený, závažný a ovplyvňujúci správanie pacientov,“ doplnil Jakub Goda, ktorý sa na ministerstve venuje boju proti dezinformáciám. „Je to signál, že v aktivitách, ktoré sme v tejto oblasti rozbehli, musíme nielen pokračovať, ale aj pridať,“ zhodnotil Jakub Goda z tímu beet.
 
Štúdia „Dezinformácie v slovenskom zdravotníctve z pohľadu lekárov“ bola realizovaná dotazníkovou formou a vypracovaná Behaviorálnym a experimentálnym ekonomickým tímom.  Prieskum sa uskutočnil počas septembra 2020 a pozostáva z 1974 odpovedí lekárov. Rezort zdravotníctva považuje boj s dezinformáciami za jednu zo svojich priorít, ktorej cieľom je zabrániť ohrozeniu zdravia a životov pacientov. Štúdiu nájdete na stránke: www.health.gov.sk/?beet