Prioritné oblasti pôsobenia
Strategické direktívy na zlepšenie zdravia a vývoja detí a dorastu vychádzajú z
implementácie Európskej stratégie, ktoré zdôrazňujú sedem hlavných priorít:
1. Zdravie matky a novorodenca
Zdravie dieťaťa je neoddeliteľne spojené so zdravím matky odvíjajúc sa od jej
reprodukčného zdravia, spôsobu života počas tehotenstva a postoja k dojčeniu.
Antenatálna, perinatálna a následná zdravotná starostlivosť je dôležitá pre
optimálny vývin dieťaťa až do dospelosti.
2. Výživa a fyzická aktivita
Zdravá výživa je základom pre zdravý vývin dieťaťa. Veľmi dôležité je
zabezpečenie dojčenia čo najväčšiemu počtu detí v čo najdlhšom čase. Nesprávna
výživa vedie k narušeniu zdravia a zhoršeniu vyživovacieho stavu. Predstavuje
čoraz väčší problém takmer vo všetkých európskych krajinách. Môže viesť k
obezite u školopovinných detí a zvýšiť riziko kardiovaskulárnych a iných
systémových ochorení v neskoršom veku.
Primeraná a vyvážená zdravotne orientovaná fyzická aktivita je podmienkou
zdravého telesného a duševného vývoja detí a dorastu. Zároveň podporuje osobný
rozvoj, je účinná v prevencii telesných i duševných chorôb, predovšetkým
chronických neinfekčných a kardiovaskulárnych chorôb. Zmysluplné trávenie
voľného času napomáha predchádzať závislostiam od tabaku, alkoholu, omamných a
psychotropných látok.
3. Infekčné choroby
Akútne respiračné choroby, hnačkové choroby a tuberkulóza sú príčinami smrti a
zlého zdravotného stavu detí. V značnej miere im možno predchádzať alebo ich
liečiť. Stále však predstavujú dôležité príčiny úmrtnosti v mnohých krajinách.
Choroby, ktorým možno predchádzať očkovaním, sú vo všeobecnosti dobre
kontrolované. V súčasnosti narastá výskyt pohlavne prenosných chorôb, chorôb z
vnútrožilového podávania omamných a psychotropných látok, ktoré sa spájajú s
prenosom mnohých infekčných chorôb.
4. Úrazy a násilie
Úrazy a násilie počas detstva a dospievania nesú vysoké riziko dlhodobých
fyzických a psychosociálnych následkov. Dopravné zranenia a domáce násilie
významne zaťažujú zdravý vývin detí a dorastu.
5. Životné prostredie
Detský organizmus je viac citlivý na pôsobenie nežiaducich faktorov životného
prostredia, ako je nedostatok čistej vody, zlá, resp. nedostatočná hygiena,
znečistené vonkajšie alebo vnútorné prostredie, ale aj mnohé chemické látky z
prostredia. Tomuto problému sú vystavené najmä deti zo sociálne znevýhodnených
skupín obyvateľstva.
6. Dorastový vek
Je to vek experimentovania, niekedy aj rizikového správania sa. Počas tejto
etapy vývoja dochádza k vytvoreniu celoživotných návykov, ktoré môžu ovplyvniť
zdravie na celý život. Dorast by mal byť aktívne zapojený do riešenia svojich
problémov a participovať na ochrane svojho zdravia.
7. Psychosociálny rozvoj a mentálne zdravie
Chorobnosť v tejto oblasti stúpa. Je málo programov zameraných na prípravu na
materstvo a rodičovstvo, na podporu rodičovských zručností zameraných na
zlepšenie psychologických vyhliadok mladej generácie. Počet samovrážd a
depresívnych stavov sa spája často so zlými výsledkami vzdelávania,
neusporiadaným rodinným zázemím, užívaním tabaku, alkoholu, omamných a
psychotropných látok, ako aj s poruchami výživy. Najväčší problém nachádzame u
marginalizovaných a znevýhodnených skupín.
1. ZDRAVIE MATKY A NOVORODENCA
Starostlivosť o tehotnú ženu, plod a dieťa po narodení patrí vo všetkých
vyspelých krajinách medzi najdôležitejšie zdravotnícke projekty s vysokou
celospoločenskou a ekonomickou návratnosťou. Dlhodobá starostlivosť o dieťa so
zdravotným postihnutím je nielen finančne celoživotne náročná, ale často je
príčinou rozpadu mnohých rodín.
1. 1 Východiská
V Slovenskej republike sa od roku 1996 realizuje projekt „Kvalita perinatálnej
starostlivosti v Slovenskej republike“, ktorý bol schválený uznesením vlády
Slovenskej republiky č. 389 zo dňa 4. 6. 1996 o štátnej rodinnej politike v
rámci spolupráce s WHO, UNICEF a programom PHARE. V súvislosti s týmto projektom
je zabezpečená pravidelná spoločná ročná analýza kvantitatívnych a
kvalitatívnych ukazovateľov poskytovania perinatálnej a neonatálnej zdravotnej
starostlivosti (tab. č. 1).
Zo 66 novorodeneckých pracovísk v Slovenskej republike len 23 zdravotníckych
zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti splnilo kritériá WHO a UNICEF na
získanie certifikátu Mother and baby friendly hospital initiative. Táto
iniciatíva zdôrazňuje neoddeliteľnosť väzby matka - dieťa, význam kvality
prenatálnej a perinatálnej starostlivosti nielen pre detský vek, ale pre celý
život. Zahŕňa prvky programu podpory dojčenia, podporu fyziologického materstva
a behaviorálny prístup pri spoločnom ošetrovaní novorodencov a matiek. Povinnosť
podpory Mother and baby friendly hospital initiative bola daná podmienkami
Výboru pre práva dieťaťa pri OSN.
V rámci skorej detekcie a liečby ochorení novorodencov v Slovenskej republike sa
realizuje ultrazvukový skríning vrodených vývinových chýb plodu, detekcia morbus
down a iných genetických ochorení, u novorodencov skríning – cystickej fibrózy
stanovením imunoreaktívneho trypsínu v suchej kvapke krvi, fenylketronúrie,
vrodenej hypotyreózy, kongenitálnej adrenálnej hyperplázie, katarakty, porúch
sluchu, ultrasonografické vyšetrenie obličiek a vrodenej luxácie bedrového kĺbu
(tab. č. 2).
Na porovnávanie úrovne zdravotnej a sociálnej politiky jednotlivých štátov sa
ako jeden z hlavných ukazovateľov používa novorodenecká úmrtnosť. Ukazovateľ sa
hodnotí vo všetkých štátoch Európskej únie, hodnotí ho i Svetová zdravotnícka
organizácia, ktorá na jeho podklade vytyčuje programy starostlivosti o
najmladšiu populáciu. Pri zhodnotení výsledkov, ktoré sa dosahujú v Slovenskej
republike v porovnaní s inými krajinami Európy, je treba konštatovať výrazné
zaostávanie v zmysle štatistík úmrtnosti novorodencov. Za posledných desať rokov
eviduje Slovenská republika dvojnásobne vyššiu novorodeneckú úmrtnosť ako napr.
v Čechách v dôsledku vyššej úmrtnosti novorodencov sociálne rizikových skupín,
spájajúcich sa s nižším vekom prvorodičiek a nižším uvedomením v oblasti
prevencie, sexuálnej a reprodukčnej výchovy a starostlivosti o dieťa. Zo
štatistických sledovaní vyplýva, že počas prvého týždňa života zomiera toľko
detí, ako od dvadsiateho ôsmeho dňa prvého roku života do 40. roku života.
Na nepriaznivých trendoch novorodeneckej úmrtnosti v Slovenskej republike sa
podieľa nedostatočná intrauterinná a postnatálna centralizácia vysokorizikových
plodov a kriticky chorých novorodencov do špecializovaných pracovísk –
perinatologických centier.
V starostlivosti o matku a dieťa a podpory komunitnej starostlivosti o matku a
dieťa vláda Slovenskej republiky zatiaľ neprijala žiadny celospoločenský
program. Obdobné programy už pred niekoľkými rokmi úspešne aplikovali v
pôvodných členských krajinách Európskej únie a v roku 1992 aj v Českej
republike. Boli zrušené pracovné miesta „rómskych asistentov pri lekárovi
všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast“, „terénne“ pôrodné
asistentky a sestry poskytujúce ošetrovateľskú starostlivosť novorodencom.
Menovaní sa podieľali na vyhľadávaní a manažovaní starostlivosti o tehotné ženy
a deti v sociálne rizikových skupinách a marginalizovaných rómskych komunitách.
Efektivitu týchto druhov služieb upevňovala najmä znalosť externého a interného
prostredia rodín/rodičiek, nadviazanie bezprostredného kontaktu, individuálny
prístup, intenzívnejšie poskytovanie informácii v oblasti starostlivosti a
prevencie o zdravie ženy – matky i dieťaťa.
Dnes je zdravotná starostlivosť poskytovaná ambulantnou zdravotnou
starostlivosťou v odbore gynekológia a pôrodníctvo a všeobecnými lekármi pre
deti a dorast.
1. 2 Ciele
1. Centralizácia žien s rizikovou graviditou pre poskytnutie špecializovanej
zdravotnej starostlivosti novorodencovi, ktorého prognóza je ovplyvnená správnou
a včasnou intrauterínnou, intrapartálnou a postnatálnou terapiou, ale najmä
časovým faktorom transportu na špecializované neonatologické pracovisko alebo
špecializované pracovisko neonatálnej a detskej chirurgie s cieľom znížiť
neonatálnu morbiditu a mortalitu.
2. Zlepšenie ochrany zdravia počas tehotenstva, prevencia možného poškodenia
plodu v súvislosti s užívaním tabaku, alkoholu, omamných a psychotropných látok
počas tehotenstva a zvýšenie osvety a propagácie. Prevencia možného poškodenia
plodu a novorodenca u preventabilných a intrauterinne liečiteľných chorôb ako
skupina malformácií vyvolaných najčastejšími teratogénmi mikrobiálneho pôvodu,
ktorými sú Syfilis, Toxoplasma gondii, Rubeola, Cytomegalovírus a Herpes simplex
vírus, pohlavne prenosné ochorenia, angl. Sexually Transmissible Diseases,
hypoxia, vrodené vývinové chyby a iné infekcie.
3. Bezpečné materstvo - cieľom je zabezpečiť optimálnu starostlivosť o tehotnú
ženu a novorodenca. Zahŕňa snahu o znižovanie materskej úmrtnosti a chorobnosti,
ako aj zlepšovanie zdravotného stavu novorodencov organizáciou rovnocenného
prístupu k zdravotnej starostlivosti vrátane plánovaného rodičovstva s dôrazom
na marginalizované rómske komunity a ostatné znevýhodnené skupiny obyvateľstva.
Pediater a všeobecný lekár pre deti a dorast podporujú dojčenie a zdravú výživu
novorodenca. Tieto činnosti je potrebné zakomponovať do zdravotnej politiky
štátu, na ktorej základe sa vypracujú programy na rozvoj, poskytovanie služieb,
zabezpečenie vzdelávania vrátane informačných kampaní, ktorých cieľom je
uvedomelé „zdravé“ správanie sa ľudí a eliminovanie nerovnosti v prístupe k
zdravotnej starostlivosti prostredníctvom podpory komunitnej práce v oblasti
zdravotnej výchovy.
4. Podpora princípov Mother and baby friendly hospital initiative - správneho
postoja ženy k materstvu, zdôrazňovania dôležitosti dojčenia, účasti otca pri
pôrode a jeho prístupu na pracoviská šestonedelia.
5. Rozvoj inštitucionalizovanej a neinštitucionalizovanej edukácie
zdravotníckych pracovníkov v oblasti perinatológie, neonatológie a
neonatálnej a detskej chirurgie a pediatrie.
6. Úpravy vo všeobecne záväzných právnych predpisoch spočívajúce vo vypracovaní
návrhov na zmeny v rovine civilného a trestného práva v oblasti utajených
pôrodov, adopcie a právnej ochrany detí a tehotných žien a matiek.
1. 3 Úlohy
1. Vytvoriť podmienky na zabezpečenie kontinuálnej špecializovanej zdravotnej
starostlivosti ženám s rizikovou graviditou a novorodencom v špecializovanom
Národnom centre materno-fetálnej medicíny s pôsobnosťou pre celú SR v spolupráci
s klinikou neonatálnej a detskej chirurgie Slovenská zdravotnícka univerzita.
Termín: r. 2009 - 2012
Zodpovedný: MZ SR
Finančné krytie: kapitola MZ SR
Orientačná finančná potreba: 30 mil. Sk na každý rok
2. Vytvoriť podmienky na realizáciu Národného neonatologického programu SR s
materiálno-technickým zabezpečením perinatologicko-neonatologických centier.
Termín: r. 2009 - 2015
Zodpovedný: MZ SR
Finančné krytie: kapitola MZ SR
Orientačná finančná potreba: 5 mil. Sk na každý rok
3. Zabezpečiť ochranu a prevenciu tehotným ženám s dôrazom na marginalizované
rómske komunity a ostatné znevýhodnené skupiny v súvislosti s užívaním tabaku,
alkoholu, omamných a psychotropných látok a pri ostatných preventibilných
a/alebo intrauterinne liečiteľných chorobách, ktoré znížia nielen neonatálnu
morbiditu a mortalitu, ale presahujú až do detského a dorastového veku.
Termín: r. 2009 a trvale
Zodpovedný: MZ SR
4. Implementovať, kontrolovať a hodnotiť presadzovanie zásad Mother and baby
friendly hospital initiative v perinatálnej a neonatálnej zdravotnej
starostlivosti a pokračovať v podpore dojčenia po prepustení matky s dieťaťom z
ústavného zdravotníckeho zariadenia.
Termín: r. 2009 a trvale
Zodpovedný: MZ SR v spolupráci s UNICEF
5. Ďalej podporovať realizáciu inštitucionalizovaného a neinštitucionalizovaného
vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v perinatológii, neonatológii a
neonatálnej chirurgii a pediatrii.
Termín: r. 2009 a trvale
Zodpovedný: MZ SR a príslušné stavovské organizácie
6. Upraviť všeobecne záväzné právne predpisy v oblasti právnej ochrany tehotných
žien a matiek v súvislosti s utajenými pôrodmi.
Termín: r. 2009
Zodpovedný: MZ SR
7. Zabezpečiť dôsledné dodržiavanie zákonných lehôt určených pre rozhodovanie
súdov v procese osvojenia, predosvojiteľskej starostlivosti, pestúnstva a
náhradnej osobnej starostlivosti.
Termín: r. 2009
Zodpovedný: MS SR
8. Zabezpečiť štatistické spracovávanie porúch motorického a psychomotorického
vývinu detí, osobitne vrodených porúch a osobitne porúch získaných v priebehu
detstva a v dorastovom veku v dôsledku metabolických, genetických alebo
poúrazových zmien.
Termín: r. 2009 - 2012
Zodpovednosť: MZ SR, MPSVR SR
Finančné krytie: kapitola MZ SR, kapitola MPSVR SR, granty
Orientačná finančná potreba: 1 mil. Sk
9. Využívanie existujúcich mobilných ambulancií na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti aj pre deti a dorast marginalizovaných rómskych
komunít
Termín: r. 2009 a trvale
Zodpovednosť: poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vlastniaci mobilné
ambulancie, ÚV
SRK SR
Finančné krytie: poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vlastniaci mobilné
ambulancie, ÚV
SRK SR
2. VÝŽIVA A FYZICKÁ AKTIVITA
Nadmerná konzumácia stravy, ktorá svojím zložením nezodpovedá veku dieťaťa, jeho
pohybovej aktivite vedie k stúpajúcemu výskytu obezity predovšetkým v školskom
veku, ale aj v predškolskom veku. Poruchy výživy v detskom veku a nedostatok
pohybovej aktivity vytvárajú výrazný predpoklad pre vznik tzv. civilizačných
chorôb a kardiovaskulárnych chorôb. Rizikové faktory, ktoré urýchľujú vývoj
kardiovaskulárnych chorôb, pôsobia práve už od útleho detstva a odrážajú sa
predovšetkým ako negatívne následky životosprávy a nesprávneho spôsobu života.
Dôraz na správnu výživu sa kladie od narodenia podporou dojčenia, racionálneho
stravovania a zdravého životného štýlu v jednotlivých vývinových obdobiach
dieťaťa.
2. 1 Východiská
Dňa 13. decembra 2006 OSN schválilo dokument Dohovor OSN o právach osôb
so zdravotným postihnutím, ktorý v marci 2007 podpísali zástupcovia Európskej
komisie a v septembri 2007 za Slovenskú republiku prezident SR, je isté, že bude
blízkej budúcnosti tento dokument rozpracovaný a usmerní členské krajiny
Európskej únie k jeho implementácii do národnej legislatívy. Vzhľadom k tejto
skutočnosti je potrebné v Národnom programe starostlivosti a deti a dorast na
roky 2008 - 2015 venovať viac pozornosti aj problematike zdravotného postihnutia
u detí a dorastu. Včasnou diagnostikou a včasnou intervenciou je možné
predchádzať závažným dôsledkom rôznych vrodených vývinových chýb, resp. je možné
dosahovať väčšie úspechy v príprave na budúce povolanie, na čo najsamostatnejší
integrovaný život v spoločnosti.
V 11. a 17. roku života sa plošne v ambulanciách všeobecnej starostlivosti o
deti a dorast sledujú hodnoty hladiny cholesterolu, lipidov, BMI index, krvný
tlak a moč. Manažment detí a dorastu v špecializovaných endokrinologických
ambulanciách v zmysle Metodického pokynu Ministerstva zdravotníctva SR č.
13010/2004 – OZS pre primárnu prevenciu srdcovo-cievnych ochorení u detí a
dospelých usmerňujúci činnosť špecializovaných pracovísk pre poruchy látkovej
premeny a výživy a v špecializovaných kardiologických ambulanciách je
realizovateľný aj cez Kardiovaskulárny program pre deti a dorast, ktorý je
súčasťou Národného kardiovaskulárneho programu.
Kardiovaskulárny program vychádza zo zmluvy o spolupráci medzi Ministerstvom
zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnym úradom WHO pre Európu. Garantom
Národného Kardiovaskulárneho programu bude vláda SR prostredníctvom Ministerstva
zdravotníctva SR. Do realizácie a implementácie sú zapojení Ministerstvo
školstva SR, Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo
pôdohospodárstva SR.
2. 2 Ciele
1. Zabezpečenie správnej výživy u detí od narodenia až po dorastový vek s
osobitným dôrazom na edukáciu detí a rodín z marginalizovaných rómskych komunít
edukáciou v rodinách, školách, školských zariadeniach a vytvorenie aktívneho
prístupu zodpovednosti za svoje zdravie.
2. Analyzovanie výskytu nadváhy a obezity u detí v jednotlivých vekových
obdobiach.
3. Doplnenie vedomostí vzdelávaním detí o potravinách pomocou vzdelávacej
pomôcky-softvéru „Pyramída“ vhodného pre deti do 14 rokov, rozdelených do troch
vekových kategórií, ktorý je určený na tvorbu správneho jedálnička,
zodpovedajúceho zásadám zdravej výživy.
4. Vypracovanie odporúčania k determinantu fyzická aktivita pre deti a dorast na
zabezpečenie potrieb zdravého fyzického a duševného vývinu podľa vekových
období.
5. Realizácia Kardiovaskulárneho programu „Zdravé srdce pre Slovensko“ pre deti
a dorast ako súčasť Národného kardiovaskulárneho programu SR s dôrazom na
primárnu prevenciu vzniku kardiovaskulárnych chorôb a na včasné odhalenie
rizikových faktorov a prvých príznakov.
2. 3 Úlohy
1. Inovovať Metodický pokyn MZ SR č. 13010/2004 pre primárnu prevenciu
kardiovaskulárnych ochorení v súlade s pôvodným zámerom a doplnený o
novorealizované úlohy a ciele Kardiovaskulárneho programu.
Termín: r. 2010 a trvale
Zodpovedný: MZ SR
Finančné krytie: kapitola MZ SR
Orientačná finančná potreba: 5 mil. Sk
2. Vykonať štatistiku o výskyte nadváhy a obezity (BMI + obvod pása) štatistiku
o výskyte hypercholesterolémie, artériovej hypertenzie, Diabetes mellitus typ
II. a metabolického syndrómu.
Termín: 31. 12. 2009
Zodpovedný: MZ SR
Finančné krytie: kapitola MZ SR, granty
Orientačná finančná potreba: 1 mil. Sk
3. Realizovať celoslovenský výskum telesného vývinu detí a dorastu.
Termín: 1. 9. 2011
Zodpovedný: MZ SR, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti
Finančné krytie: kapitola MZ SR
Orientačná finančná potreba: 0,5 mil. Sk
4. Vytvoriť programy na podporu zdravej výživy pre deti vo včasnom veku
presadzovaním dojčenia a podporou programu Mother and Baby Friendly Hospital
Initiative s osobitým dôrazom na marginalizované rómske komunity a ostatné
znevýhodnené skupiny obyvateľstva
Termín: od r. 2009 a trvale
Zodpovedný: MZ SR
5. Zabezpečiť metodické pokyny pre zdravotnícke zariadenia ambulantnej
zdravotnej starostlivosti v špecializovaných odboroch pediatrická
endokrinológia, (obezita, metabolický syndróm, diabetes mellitus), pediatrická
kardiológia (artériová hypertenzia), pediatrická gastroenterológia, hepatológia
a výživa (porucha lipidov a výživa) a pediatrická nefrológia (hypertenzia,
obezitová nefropatia).
Termín: r. 2009-2010
Zodpovedný: MZ SR
6. Vypracovať liečebný program obezity pre deti a dorast.
Termín: 31. 12. 2009
Zodpovedný: MZ SR
7. Zabezpečiť kvalitu a bezpečnosť potravín pre racionálne stravovanie s dôrazom
na zabezpečenie teplej stravy vo všetkých typoch škôl (materské, základné,
stredné, vysoké) v spolupráci so zariadeniami školského stravovania. V
nadväznosti na legislatívu EÚ podporovať Program „Školské mlieko“. Zrušiť v
školách (základných a stredných) automaty na sladkosti.
Termín: 1. 1. 2009
Zodpovedný: MŠ SR, MPSVR SR, MP SR
8. Podporiť činnosť športových krúžkov vo voľnom čase, zvýšiť telesnú aktivitu
aj pre chronicky choré deti v školských kluboch, sprístupniť po vyučovaní a cez
víkendy telocvične, ihriská na školskom dvore .
Termín: 30. 9. 2009 - 2015
Zodpovedný: MŠ SR, samosprávy obcí a miest, ÚVPŠ, VÚC
9. Zabezpečiť finančné dotácie na žiaka, na podporu stravovania v škole,
finančná podpora pre deti z nízkopríjmových rodín.
Termín: r. 2008
Zodpovedný: MPSVR SR, MŠ SR
Finančné krytie: kapitola MPSVR SR, MŠ SR
Orientačná finančná potreba: 2 mil. Sk
10. Aktualizovať softvér Pyramída.
Termín: 31. 12. 2012
Zodpovedný: MPH SR
Finančné krytie: kapitola MPH SR
Orientačná finančná potreba: 2,5 mil. Sk
11. Monitorovať fyzickú aktivitu detí a dorastu vrátane monitorovania stavu
pohybového aparátu, zdravotne oslabených a zdravotne postihnutých detí a
dorastu.
Termín: r. 2009
Zodpovedný: MZ SR, MŠ SR
12. Pripraviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý upraví povinnosť
zabezpečiť primeranú úroveň fyzickej aktivity detí a dorastu podľa
potrieb zdravého fyzického a duševného vývinu.
Termín: 30. 9. 2009
Zodpovedný: MŠ SR, MZ SR
3. INFEKČNÉ CHOROBY
Prevencia infekčných (prenosných) chorôb na Slovensku je realizovaná na základe
poverenia Ministerstva zdravotníctva SR Úradom verejného zdravotníctva SR, ktorý
plánuje, koordinuje a určuje rozsah a očkovacie schémy
pomocou Národného imunizačného programu a očkovacieho kalendára.
3. 1 Východiská
V súčasnosti je očkovací kalendár na Slovensku progresívny svojou trojdávkovou
schémou v prvom roku zaradením hexavakcíny s použitím acelulárnej zložky
pertussis, avšak preočkovanie v 3. a v 6. roku sa vykonáva už obsolentnými
celobunkovými a vysoko reaktogénnymi vakcínami. Mnohé krajiny sveta práve ako
prvé zaraďovali do očkovacích kalendárov posilňovacie dávky acelulárnych
pertusických vakcín. Situáciu je treba riešiť, keďže dieťa, ktoré dostalo
acelulárnu pertusickú vakcínu, by nemalo byť preočkované celobunkovou. Platí,
čím je dieťa staršie, tým viac negatívne reaguje na očkovanie. Pri neriešení
stavu hrozia ťažké reakcie po očkovaní.
Výskyt pertussis stúpa v okolitých krajinách najmä medzi adolescentmi a
dospelými. Je to dôsledok zníženia výskytu Bordetelly pertussis, ktorá
zabezpečovala prirodzené dávkovanie pri výskyte ochorenia. Bordetella
pertussis ohrozuje neočkovaných novorodencov (do 10 týždňa).
Po zavedení povinného očkovania dojčiat proti infekciám spôsobeným
Haemophilus influenzae typ b) sa invazívne pneumokokové infekcie stali
najčastejšou príčinou smrti, resp. trvalého poškodenia následkom infekcie
v prvých dvoch rokoch života. Táto okolnosť bola rozhodujúcim motívom ochrany
malých detí v prvých 5 rokoch života očkovaním konjugovanou vakcínou. Invazívne
pneumokokové infekcie predstavujú najvyššie riziko pre skupinu najmladších detí
a pre starých ľudí nad 60 rokov. Aj v štátoch EÚ, ktoré očkovali vybrané skupiny
populácie sa masovo zavádza celoplošné očkovanie konjugovanou pneumokokovou
vakcínou. Takáto forma je vysoko aktuálna aj u nás. Umožňujú to aj
racionalizačné kroky, ako zníženie počtu dávok, čím sa zosúladilo očkovanie
proti pneumokokom s očkovaním dojčiat hexavakcínou.
Vakcíny proti Neisserii meningitidis a proti rotavírusovým infekciám
vyžadujú zo strany rodičov vysoké doplatky. Ich zníženie by viac podporilo
ochotu rodičov doplatiť očkovanie, ktoré je v mnohých krajinách Európy zahrnuté
v plošnom očkovaní. Zvyšovaním preočkovanosti populácie sa znižuje frekvencia
výskytu ochorenia v populácii.
Infekcia papilomavírusom môže viesť k vzniku karcinómu krčka maternice. V
Slovenskej republike je ročne diagnostikovaných viac ako 500 prípadov karcinómu
krčku maternice a približne 120 žien ročne zomiera. Vývoj očkovacej látky proti
papilomavírusom je v istom smere prelomovým objavom. Pri dokázanej 80 - 100 %
kauzálnej súvislosti infekcie papilomavírusom a vývojom karcinómu krčku
maternice je očkovacia látka proti tejto infekcii spolu so zlepšením skríningu
žien jedinou cestou boja proti tejto zákernej chorobe.
V oblastiach s vyššou koncentráciu marginalizovaných rómskych komunít dochádza
každoročne k výskytu lokálnych epidémií hepatitídy typu A, kedy sú zaočkované
všetky kontakty na základe rozhodnutia regionálneho epidemiológa. V minulosti
bolo očkovanie 2-ročných detí v týchto regiónoch štandardom. Pokračovaním
kontinuálneho očkovania môže dôjsť k zníženiu výskytu epidémií v týchto
regiónoch a k ďalšiemu obmedzeniu cirkulácie vírusu hepatitídy A na Slovensku.
V oblasti ústneho zdravia vychádzajúc z európskej stratégie nemá SR celoplošnú
štúdiu u detí a dorastu vo vekových skupinách 5-ročných, 12-ročných a
15-ročných. Tieto údaje chýbajú v databáze WHO.
Zubný kaz a ochorenia parodontu predstavujú chronické neprenosné infekčné
ochorenia, ktoré majú negatívny vplyv na zdravie a spôsobujú ochorenia iných
orgánov ľudského tela, napr.: infekcie srdca, obličiek, ale sú aj príčinou
rizikovej gravidity spojenej s predčasným pôrodom a nízkou hmotnosťou
novorodenca.
Nemenej dôležitou súčasťou je liečba infekcií detí. Je všeobecne známe, že
Slovensko patrí ku krajinám s najvyššou spotrebou antibiotík. Narastá tým
problém rezistencie antibiotík na mnohé patogény. Veľká časť detských infekcií
predovšetkým respiračného traktu sú spôsobené vírusmi, pri ktorých nemá
antibiotická liečba účinok. Klinicky je niekedy veľmi ťažko rozlíšiť vírusovú a
bakteriálnu infekciu, hlavne v ambulancii všeobecného lekára pre deti a dorast.
C-reaktivny protein je jedným z pozitívnych proteínov akútnej fázy zápalu. Jeho
vzostup v organizme je známkou bakteriálneho zápalu. Dosahuje vrchol v rozmedzí
24 - 48 hodín. Monitorovanie C-reaktivny protein umožňuje sledovať intenzitu
patologického procesu a tiež kontrolovať účinnosť liečebných postupov. Správne
stanovenie ochorenia a cielená antibiotická liečba má výrazný ekonomický význam
a úsporu spotreby antibiotík.
3. 2 Ciele
1. Zhodnotenie súčasného očkovacieho kalendára v súvislosti s rozšírením o
povinné očkovania dojčiat proti pneumokokovým infekciám, očkovania
adolescentných dievčat proti Infekcia papilomavírusom, očkovania detí proti
pertussis, a to aj u adolescentov, očkovania proti pertussis acelulárnymi
vakcínami (booster dávka) a v regiónoch s vyšším počtom marginalizovaných
rómskych komunít o plošné očkovanie proti hepatitíde A.
2. Vytvoriť vhodné podmienky na vyššiu dostupnosť očkovacej látky, najmä u
rotavírusových vakcín formou finančnej podpory pre deti z nízkopríjmových rodín
s dôrazom na marginalizované rómske komunity a iné sociálne znevýhodnené skupiny
obyvateľstva.
3. Redukovanie výskytu zubného kazu najúčinnejšou metódou prevencie, ktorá je
ekonomicky nenáročná v porovnaní so samotnou liečbou. Na úrovni Ministerstva
školstva SR pre materské a základné školy obnoviť už v r. 1998 schválený dodatok
k učebným plánom o význame ústneho zdravia s použitím učebného textu
odporúčaného WHO.
4. Edukovanie detí v materských školách a v 1.- 3. ročníku základných škôl v
rámci zdravotnej výchovy o ústnom zdraví, o zdravej výžive s poukázaním na
zdravé potraviny a dôležitosť ústneho zdravia pre zdravie tela.
5. Vytvorenie epidemiologickej štúdie stavu ústneho zdravia u detí a dorastu vo
vekových skupinách 5-ročných, 12-ročných a 15-ročných na splnenie podmienok WHO,
v 5-ročných intervaloch tieto údaje prehodnocovať.
6. Od útleho detstva vytvorenie povedomia o význame starostlivosti o ústne
zdravie, najmä návykov zameraných na príslušný vek so zodpovedajúcim prístupom k
ústnej hygiene a k zdravej výžive. V spolupráci so zubnými lekármi, dentálnymi
hygieničkami postupným zavádzaním v SR realizovať metódy lokálnej fluoridácie v
ZŠ a tento primárne preventívny účinok vyhodnotiť v rámci epidemiologických
štúdií.
7. Zameranie sa na prevenciu a zníženie výskytu parazitov a infekčných ochorení
detí z marginalizovaných rómskych komunít.
8. Umožniť v ambulanciách všeobecného lekára pre deti a dorast pri infekčných
ochoreniach stanoviť C reaktívny protein na rozlíšenie bakteriálneho a
vírusového zápalu a podanie cielenej antibiotickej liečby.
3. 3 Úlohy
1. Analyzovať súčasný stav očkovacieho kalendára s
dôrazom na rozšírenie povinného očkovania dojčiat proti pneumokokovým infekciám,
proti pertussis u adolescentov, na použitie acelulárnych vakcín proti pertussis,
na plošné očkovanie proti hepatitíde A v určených regiónoch.
Termín: r. 2009-2010 a trvale
Zodpovedný: MZ SR
2. Vypracovať taktiku a stratégiu očkovania adolescentných dievčat proti
humánnemu papilomavírusu .
Termín: r. 2010
Zodpovedný: MZ SR
Finančné krytie: fondy EÚ, WHO
3. Znížiť doplatok pacienta za očkovacie látky, najmä rota vírusových vakcín.
Termín: r. 2009
Zodpovedný: MZ SR
4. Školiť deti v materských školách a základných školách o nutnosti dodržiavania
dentálnej hygieny dentálnymi hygieničkami. V marginalizovaných rómskych
komunitách v tejto oblasti využívať prácu komunitných pracovníkov.
Termín: 31.12. 2009 a trvale
Zodpovedný: MZ SR, MŠ SR, ÚVSRK
Finančné krytie: kapitola MZ SR, kapitola MŠ SR, ÚVSRK
Orientačná finančná potreba: 1 mil. Sk
5. Vytvoriť softvér pre zber a vyhodnotenie údajov podľa indikátorov kvality WHO
pre vyhodnotenie efektivity primárnej prevencie v ambulanciách zubného lekára.
Termín: r. 2009 a v 5-ročných intervaloch
Zodpovedný: MZ SR
Finančné krytie: fondy EÚ, WHO
6. Doplniť učebné osnovy zdravotnej výchovy na základných školách o edukáciu o
ústnom zdraví.
Termín: 31.12. 2009
Zodpovedný: MŠ SR, MZ SR
Finančné krytie: kapitola MŠ SR, kapitola MZ SR
Orientačná finančná potreba: 0,25 mil. Sk
7. Redukovať výskyt infekčných chorôb u rómskych detí (vši, svrab),
prevenčnými a edukačnými programami, systematickou prácou s rodinami a deťmi v
školách, využívajúc prácu komunitných pracovníkov v oblasti zdravotnej výchovy.
Termín: r. 2009 a trvale
Zodpovedný: ÚSVRK, MZ SR
8. Umožniť v ambulanciách praktického lekára pre deti a dorast stanovenie
C reaktívny proteín v súvislosti s antibiotickou liečbou infekčných chorôb.
Termín: r. 2008
Zodpovedný: MZ SR
9. Vypracovať epidemiologickú štúdiu o výskyte infekčných chorôb u detí z
rómskych marginalizovaných komunít .
Termín: r.2009 - 10
Zodpovedný: ÚSVRK, MZ SR
4. ÚRAZY A NÁSILIE
Úrazovosť je z dlhodobého pohľadu jednou z najčastejších príčin úmrtí v detskom
veku. Zranenia počas detstva a dospievania nesú vysoké riziko dlhodobých
fyzických následkov a psychosociálnych škôd. Výskyt zranení a domáceho násilia
je obzvlášť vysoký.
Kým celosvetovo klesá celková detská úmrtnosť, pokles úmrtí v súvislosti s
úrazmi klesá len nevýznamne.
V štúdii „Násilie proti deťom“, ktorú spracoval nezávislý expert Paul Sérgio
Pinheir z poverenia generálneho tajomníka Spojených národov, je násilie
definované ako zámerné použitie fyzickej sily, či už skutočnej alebo vo forme
zastrašovania, ktorá má za následok, alebo je veľmi pravdepodobné, že bude mať
za následok zranenie, smrť, psychickú ujmu, narušený vývoj alebo pocit
odcudzenia. Násilie na deťoch zahŕňa fyzické a psychické násilie, diskrimináciu,
zanedbávanie a týranie. Násilie detí delíme na 2 základné skupiny, a to domáce
násilie a detské školské a mimoškolské šikanovanie.
Násilie u detí od 10 rokov môže eliminovať prevencia užívania tabaku, alkoholu,
omamných a psychotropných látok, závislostí od počítačov, hracích automatov. V
dorastovom veku býva spravidla neskoro a nezachytí sa „vnímavý“ vek. Taktiež
násilie v detskom veku môže eliminovať výchova a vzdelávanie v oblasti
psychického zdravia, spracovávanie hnevu, spracovávanie detských emócií,
riešenie problémov a „krízových“ situácií.
Komerčné sexuálne zneužívanie detí je jednou z najhorších foriem zneužívania
detí. Má nedozerné následky nielen pre psychický a fyzický vývoj dieťaťa, ale
výrazným spôsobom dynamizuje celý rad asociálnych a antisociálnych javov v celej
spoločnosti, a to doslova s globálnymi dôsledkami. Môžeme ho zasadiť do širšieho
kontextu ekonomického vykorisťovania detí, ktorého ďalšími formami je napr.
využívanie detskej práce, adopcia detí za odmenu, využívanie detí na páchanie
trestnej činnosti a pod. Zároveň je potrebné ho tiež chápať ako špecifický typ
sexuálneho zneužívania detí. Medzinárodne platná definícia komerčného sexuálneho
zneužívania detí bola prijatá na I. svetovom kongrese proti komerčnému
sexuálnemu zneužívaniu detí v Štokholme v dňoch 27. – 31. augusta 1996. Pod
názvom „Komerčné sexuálne zneužívanie detí“ sa rozumie „použitie dieťaťa na
sexuálne účely výmenou za peniaze alebo odmenu v naturáliách medzi dieťaťom a
zákazníkom, sprostredkovateľom alebo agentom a inými, ktorí zarábajú na obchode
s deťmi pre tieto účely“. Štokholmský kongres súčasne identifikoval tri formy
komerčného sexuálneho zneužívania detí:
- detská prostitúcia – využívanie dieťaťa pri sexuálnych aktivitách za odmenu
alebo za poskytnutie iného plnenia,
- obchodovanie s deťmi – akákoľvek transakcia, na ktorej základe je dieťa
predané jednou osobou alebo skupinou osôb inej osobe alebo skupine osôb, a to za
odmenu alebo za poskytnutie iného plnenia,
- detská pornografia – akékoľvek zobrazenie dieťaťa zúčastňujúceho sa na
skutočnej alebo predstieranej explicitne sexuálnej aktivity, či už je to
zobrazenie prevedené akýmkoľvek spôsobom a taktiež akékoľvek zobrazenie
pohlavných orgánov dieťaťa určené primárne k sexuálnym účelom.
Slovenská republika je okrem iného viazaná protokolom k Dohovoru o právach
dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii z roku 2000,
podpísaného v roku 2001 a ratifikovaným v roku 2004, uverejneným v Zbierke
zákonov č. 424/2004 Z. z., ktorý okrem iného uznáva dôležitosť implementácie
ustanovení Deklarácie a Akčného programu proti komerčnému sexuálnemu zneužívaniu
detí prijatého na kongrese v Štokholme.
4. 1 Východiská
V súčasnosti chýba jednotný monitorovací systém, ktorý by na základe rozboru
príčin mechanizmu úrazu, závažnosti, socio-ekonomického statusu danej lokality,
finančnej náročnosti na starostlivosť atď., výraznejšie upozornil na tento
problém a uskutočňovaním medzirezortnej spolupráce umožnil efektívne a
preventívne pôsobiť v danej oblasti.
Na Slovensku zomiera ročne približne 200 detí a mladistvých dôsledkom dopravných
nehôd, utopení, rôznych pádov, udusení, popálenín a otráv.
Mortalita zranených a ošetrených v trauma centrách je 14% v porovnaní s
ošetrením v bežných nemocniciach, kde úmrtnosť stúpa až na 45%. Štatistiky
detskej úrazovosti a mortality v dôsledku úrazov jasne dokazujú nedostatočnosť
doterajších foriem prevencie v našej krajine.
Výskyt dopravných zranení a domáceho násilia je obzvlášť vysoký. Napriek tomu sa
málo robí pre efektívnu prevenciu, ako aj manažment a rehabilitáciu následkov.
Rada vlády SR pre bezpečnosť cestnej premávky schválila a postupuje z hľadiska
infraštruktúry podľa Národného programu bezpečného značenia priechodov pre
chodcov, ktorý je zameraný na bezpečnosť priechodov v blízkosti škôl, bezpečnosť
školských zón, železničných priecestí a pod. Bezpečnosť cestnej premávky, ktorej
predsedá minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, je trvalým poradným a
koordinačným orgánom a zabezpečuje realizáciu opatrení na zníženie úmrtnosti v
cestnej premávke, a to aj s ohľadom na detskú úrazovosť. Ide predovšetkým o
opatrenia týkajúce sa dopravnej výchovy, činnosti detských dopravných ihrísk,
legislatívne opatrenia, infraštruktúru a ďalšie preventívne projekty.
K základným opatreniam patrí napĺňanie schválenej Koncepcie rozvoja detských
dopravných ihrísk vrátane možnosti ich aktivácie s ohľadom na zvýšenie
bezpečnosti cestnej premávky na II. polrok 2005 s výhľadom do roku 2010. Do roku
2010 sa plánuje vybudovanie cca 55 – 60 detských dopravných ihrísk. Hlavná
pozornosť sa venuje revitalizácii existujúcich dopravných ihrísk a po jej
analýze sa predpokladá aj podpora výstavby nových detských dopravných ihrísk s
cieľom, aby v roku 2010 mali všetci žiaci základných škôl možnosť navštíviť im
blízke dostupné dopravné ihrisko.
V rámci Implementácie Európskej stratégie prerokovanej na zasadnutí vlády SR 25.
4. 2007 je vytvorený projekt Detského virtuálneho dopravného ihriska. Detské
virtuálne dopravné ihrisko „S Martinom na ceste“ je animovaná počítačová hra, v
ktorej sú deti vo veku od 6 - 12 rokov zábavnou formou vedené cez jednotlivé
dopravné situácie, s ktorými sú denne konfrontované. Názornou formou sú
ponúknuté i kritické situácie, v ktorých by sa mohli pri svojich aktivitách
ocitnúť, ak nebudú dodržiavať základné pravidlá cestnej premávky a ponúkané
prvky prevencie. Toto CD má charakter výučbovej hry s možnosťou preveriť si
naučené vedomosti. Detské virtuálne dopravné ihrisko „S Martinom na ceste“ na CD
nosiči posúdil Štátny pedagogický ústav a na základe odporúčania ho schválilo MŠ
SR v októbri 2007 ako učebnú pomôcku pre vyučovanie dopravnej výchovy na
základných školách na Slovensku.
K očakávaným legislatívnym opatreniam patrí pripravovaný návrh nového Zákona o
premávke na pozemných komunikáciách, podmienkach vedenia vozidiel a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. v gescii MV SR. Legislatíva sa musí venovať aj
otázkam zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky so zameraním na chodcov, cyklistov
a zraniteľných účastníkov cestnej premávky. Prioritne je orientovaný na
viditeľnosť vodorovného a zvislého dopravného značenia. Realizácia projektu je
ponechaná na správcoch PK – cesty I. triedy – MDPT SR, cesty II. a III. triedy –
vyššie územné celky a obce. Tento plán sa bude napĺňať priebežne aj v
nasledujúcich rokoch.
MDPT SR bude v príprave nového cestného zákona (teraz platný zákon 135/1961 Zb.)
pamätať na bezpečné zóny a preventívne stavebno-technické opatrenia z hľadiska
bezpečnosti cestnej premávky.
Zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky so zameraním na chodca sa upraví cez
všeobecne záväzné právne predpisy o bezpečnosti chodca v doprave, obmedzenie
rýchlosti v obciach na úroveň prežitia pri strete s motorovým vozidlom,
preventívnymi opatreniami na zabránenie kolízie chodca a motorového vozidla
cestou svetelných zariadení alebo mimoúrovňovou komunikáciou (nadchody,
podchody) v miestach s vysokou koncentráciou detí.
V oblasti prevencie sa v Slovenskej republike realizujú preventívne projekty s
celorepublikovou pôsobnosťou – „Jablko a citrón“ a „Správaj sa normálne“. V
rámci jednotlivých krajských riaditeľstiev sa v súčasnosti realizujú ďalšie
projekty zamerané na bezpečnosť detí v cestnej premávke – „Póla radí deťom“,
„Detský regulovčík“, „Sám do školy“, „Na ceste nie si sám“, „Na ceste bezpečne“,
„Bezpečne v našom meste“, „Dopravná výchova trochu inak“, „Policajt môj
kamarát“, „Jazda zručnosti na bicykli“, „Automobil nie je výklad“, „Preukaz
cyklistu“, „Pripraviť sa, pozor, štart“, „Autoškola pre deti“.
V slovenských materských, základných a stredných školách neexistujú komplexné
informačné, edukačné a metodické materiály z oblasti prevencie úrazovosti.
Materiály, ktoré sa v školách objavujú v rámci nekoordinovaných kampaní, majú
krátkodobú a parciálnu pôsobnosť. Edukácia detí, ale aj rodičov je v oblasti
prevencie detskej úrazovosti v našej krajine v úzadí. Témy z oblasti prevencie
sa vyučujú fragmentárne, medzipredmetovo, sú bez kontextu a súvislostí
nekompletne a nekomplexne zaradené do iných vyučovacích predmetov.
4. 2 Ciele
1. Prevencia úrazov v dopravnej situácii, vznikajúca počas pobytu doma a vo
voľnom čase, v škole, počas vyučovania, hodín telesnej výchovy a prestávok.
2. Celoživotné vzdelávanie občanov v poskytovaní prvej pomoci.
3. Poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti detskému pacientovi s
polytraumou výlučne v sieti definovaných pracovísk.
4. Znižovanie počtu zneužívania a týrania detí, osobitne ich komerčného
sexuálneho zneužívania zameraného na analýzu ich príčin a typológiu obetí.
5. Znižovanie detskej úrazovosti a mortality v dôsledku úrazov smerujúce k
nulovej detskej úrazovosti a mortalite, zníženie kriminality detí a dorastu,
zvýšenie informovanosti a zodpovednosti detí a dorastu v súvislosti so zmenou
negatívnych návykov, eliminácia násilia detí a dorastu. V ambulanciách
všeobecnej starostlivosti o deti a dorast sledovanie poúrazových stavov,
sledovanie rehabilitácie a liečby.
4. 3 Úlohy
1. Vypracovať relevantné štatistiky detských úrazov a násilia porovnateľné s
medzinárodnými databázami.
Termín: 31. 12. 2009
Zodpovedný: MZ SR
2. Vytvoriť štyri detské trauma centrá (Bratislava, Martin, Banská Bystrica,
Košice).
Termín: r. 2009 - 2014
Zodpovedný: MZ SR
Finančné krytie: kapitola MZ SR – rozpočet nemocníc
Orientačná finančná potreba: 10 mil. Sk na 1 rok
3. Vytvoriť Národný koordinačný výbor pre prevenciu detských úrazov.
Termín: r. 2009
Zodpovedný: MZ SR
4. Ovplyvniť správanie sa účastníkov cestnej premávky prostredníctvom
dobrovoľníkov cez realizáciu európskeho projektu VAMOS a budovanie siete
dobrovoľníkov.
Termín: 31. 12. 2009
Zodpovedný: MDPT SR
Finančné krytie: fondy EÚ, kapitola MDPT SR
Orientačná finančná potreba: 6 mil. Sk
5. Zaviesť projektové riešenie k dozoru pred základnými školami a školskými
zariadeniami v čase začiatku a ukončenia vyučovania v prípade, že si to vyžaduje
nebezpečnosť cestnej premávky v bezprostrednej blízkosti školy.
Termín: 31. 12. 2010
Zodpovedný: samosprávy miest a obcí, MŠ SR, MV SR, zriaďovatelia škôl
6. Zabezpečiť monitorovanie dopravy, inštalovať spomaľovače premávky v
bezprostrednej blízkosti škôl a školských zariadení.
Termín: 31. 12. 2010 a priebežne
Zodpovedný: MDPT, MV SR, správa pozemných komunikácií
Finančné krytie: Finančné krytie bude zabezpečované z prostriedkov štátneho
rozpočtu
formou dotácií prostredníctvom rozpočtov obcí a VÚC
Orientačná finančná potreba: 10 mil. Sk
7. Upraviť všeobecne záväzné právne predpisy na používanie ochranných pomôcok
pri športových aktivitách – prilby, chrániče a iné pomôcky a stanoviť represívne
opatrenia.
Termín: 31. 12. 2009
Zodpovedný: MZ SR, MV SR, MŠ SR
8. Upraviť vo všeobecne záväzných právnych predpisoch bezpečnosť chodca v
doprave, obmedziť rýchlosť motorových vozidiel v obciach na úroveň prežitia
chodca (dieťaťa) pri strete s motorovým vozidlom.
Termín: 31. 12. 2015
Zodpovedný: MV SR, MŠ SR
9. Vytvoriť podmienky na výcvik žiakov na detských dopravných ihriskách a na
vzdelávanie každého žiaka základnej školy o správaní sa v cestnej premávke s
použitím pomôcky Detské virtuálne dopravné ihrisko.
Termín: 31. 12. 2009 a trvale
Zodpovedný: MŠ SR
10. Upraviť vo všeobecne záväzných právnych predpisoch povinnosť zdravotníckych
pracovníkov ohlasovať prípady sexuálneho zneužívania detí.
Termín: 31. 12. 2009
Zodpovedný: MZ SR, MV SR, MPSVR SR
11. Upraviť štatistické zisťovania vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately pre deti týrané, zanedbávané, zneužívané alebo pre
deti u ktorých je podozrenie z týrania, zanedbávania lebo zneužívania aj
komerčného, ak sa podstata trestného činu týrania, zanedbávania alebo
zneužívania naplní.
Termín: 31. 12. 2010 a trvale
Zodpovedný: MPSVR SR, MV SR, ÚSVRK
Finančné krytie: kapitola MPSVR SR, MV SR, ÚSVRK
Orientačná finančná potreba: 2 – 2,5 mil. Sk
12. Zaviesť podrobnú evidenciu o obetiach (vek, pohlavie) v štatistikách a
záznamoch orgánov sociálno – právnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Termín: 31. 12. 2010 a trvale
Zodpovedný: podpredseda vlády SR, MPSVR SR
Finančné krytie: kapitola MPSVR SR
Orientačná finančná potreba: 1,5 mil. Sk
13. Rozširovať informovanosť verejnosti o problematike násilia na deťoch s
osobitným dôrazom na problematiku komerčného sexuálneho zneužívania detí, jej
spoločenskej závažnosti a o službách a opatreniach, ktoré môžu slúžiť ohrozeným
deťom, so zameraním sa hlavne na rizikové skupiny detí a dorastu.
Termín: od r. 2010 a trvale
Zodpovedný: podpredseda vlády SR, MK SR,MV SR, MPSVR SR, MŠ SR, MZ SR
Finančné krytie: kapitola MK SR, MV SR, MPSVR SR, MŠ SR, MZ SR
Orientačná finančná potreba: 2,5 mil. Sk
14. Realizovať systém špecializovaného vzdelávania pre súdy a pre orgány činné v
trestnom konaní, ako aj pre sociálnych, školských, komunitných, a zdravotníckych
pracovníkov v oblasti násilia páchaného na deťoch vrátane domáceho násilia a
sexuálneho zneužívania.
Termín: 31. 12. 2015
Zodpovedný: MV SR, MS SR, MPSVR SR, MŠ SR
Na vedomie: Generálna prokuratúra
15. Zaradiť problematiku komerčného sexuálneho zneužívania detí do sexuálnej
výchovy v základných školách.
Termín: 31. 12. 2009 a trvale
Zodpovedný: podpredseda vlády SR, MŠ SR
16. Podporovať činnosť centier a krízových liniek pedagogicko-psychologických
služieb pri úradoch práce
Termín: od r. 2009 a trvale
Zodpovedný: podpredseda vlády SR, MŠ SR, MZ SR, MPSVR SR
17. Doplniť zabezpečenie služieb školským psychológom pre základné a stredné
školy.
Termín: do 31. 12. 2010 a trvale
Zodpovedný: podpredseda vlády SR, MŠ SR
18. Zabezpečiť pre deti základných škôl vzdelávacie materiály „Mladý záchranár“
pre prevenciu detských úrazov a na správne riešenie rôznych krízových situácií.
Termín: r. 2009 a trvale
Zodpovedný: MŠ SR, MZ SR, mimovládne organizácie
Finančné krytie: kapitola MŠ SR, kapitola MZ SR, mimovládne organizácie
Orientačná finančná potreba: 1,5 mil. Sk na rok
5. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Detský organizmus je viac ako dospelý citlivý na pôsobenie nežiaducich faktorov
životného prostredia, ako je nedostatok čistej vody, zlá hygiena , nedostatočná
infraštruktúra, znečistené vonkajšie alebo vnútorné ovzdušie chemickými látkami
z prostredia. Tomuto problému sú najmä vystavené deti zo sociálne znevýhodnených
skupín obyvateľstva.
5. 1 Východiská
Riziko ochorení zapríčinených environmentálnymi faktormi je väčšie u detí ako u
dospelých. Vzhľadom na to, že deti sú veľmi zraniteľné, je potrebné zaručiť im
mimoriadnu ochranu a zabezpečiť rast a život v zdravých podmienkach. Základným
politickým a strategickým dokumentom v tejto oblasti je Európsky akčný plán pre
životné prostredie a zdravie detí Childrens Environmental and Health Action Plan
for Europe, ktorý prijali ministri zdravotníctva a životného prostredia z celého
európskeho regiónu na Budapeštianskej konferencii v júni 2004 a zaviazali sa
koordinovať a podporovať aktivity zamerané na ochranu zdravia detí.
Slovenská republika implementovala Childrens Environmental and Health Action
Plan for Europe, do Akčného plánu pre životné prostredie a zdravie obyvateľov
Slovenskej republiky III - National Environmental Health Action Plan , ktorý bol
uznesením č. 10 zo dňa 11. 1. 2006 prijatý vládou SR. Cieľom National
Environmental Health Action Plan III je znížiť, a kde je možné eliminovať,
vystavenie detí rizikovým faktorom životného prostredia a umožniť im pozitívny
vývoj. National Environmental Health Action Plan III vymedzuje najaktuálnejšie
problémy životného prostredia a zdravia obyvateľov SR, hlavne detí. Určuje
prioritné oblasti na riešenie v rokoch 2005 - 2010. Aktivity National
Environmental Health Action Plan III sú zamerané na nasledovné ciele:
- redukciu ochorení a úmrtnosti detí spôsobenej gastrointestinálnymi poruchami v
dôsledku nevyhovujúcej pitnej vody,
- prevenciu a redukciu zdravotných dôsledkov spôsobených nehodami a zraneniami
detí,
- prevenciu a zníženie respiračných chorôb u detí spôsobených znečistením
vonkajšieho a vnútorného ovzdušia,
- zníženie rizika poškodenia vývoja organizmu a vzniku chorôb a invalidity detí
spôsobenej expozíciami nebezpečných chemických látok (napr. pesticídom, ťažkým
kovom, polychlórovaným bifenylom a pod.) a biologickými činiteľmi v životnom
prostredí.
Ciele National Environmental Health Action Plan III sa plnia prostredníctvom
aktivít, na ktorých realizovaní sa podieľajú rezorty životného prostredia,
pôdohospodárstva, dopravy, pôšt a telekomunikácií, práce, sociálnych vecí a
rodiny, výstavby a regionálneho rozvoja, školstva a hospodárstva.
Realizovanie National Environmental Health Action Plan III má zabezpečiť
kontinuitu procesu trvalej udržateľnosti environmentálneho zdravia obyvateľov SR
so zreteľom na detskú populáciu v súlade s politikou EÚ a WHO v tejto oblasti a
cieľov Európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie detí, ktorý
schválili všetky členské štáty v EÚ.
5. 2 Ciele
1. Vytváranie zdravého a bezpečného prostredia pre deti a eliminovanie
vystavenia detí rizikovým biologickými, fyzikálnymi a chemickými faktorom
pochádzajúcim zo životného prostredia.
2. Minimalizovanie znečistenia vnútorného a vonkajšieho prostredia s cieľom
znížiť výskyt chorôb dýchacieho systému.
3. Zvyšovanie bezpečnosti v domácnostiach, na pracoviskách, v sídliskách, na
komunikáciách a v dopravných prostriedkoch.
4. Podporovanie programov a projektov enviromentálno–zdravotnej výchovy na
rozvoj pozitívneho vzťahu detí a dorastu k životnému prostrediu a trvalému
rozvoju osobností detí a dorastu.
5. Rozvoj osvetovej, vzdelávacej a výchovnej činnosti so zameraním hlavne na
zdravé potraviny, trvale využiteľnú energiu, čistú vodu, bezpečnú a zdravú
dopravu a odpady.
6. Podporovanie zdravého životného prostredia v školách a materských školách a
stratégie „zážitkového učenia“ v lesnom prostredí v rámci Národného lesníckeho
centra.
5. 3 Úlohy
1. Zvýšiť dostupnosť klimatoterapeutických pobytov včítane podpory
klimatoterapie a všetkých speleoterapeutických pobytov detí aj vo vybraných
sprístupnených jaskyniach SR (Jasovskej, Bystrianskej, Belianskej a Domici).
Termín: r. 2009 - 2015
Zodpovedný: MŽP SR, MZ SR
2. Rozvíjať osvetovú, vzdelávaciu a výchovnú činnosť detí a dorastu, s dôrazom
na environmentálnu výchovu a vzdelávanie k trvale udržateľnému rozvoju
prostredia, zameranú hlavne na zdravé potraviny, trvale využiteľnú energiu,
čistú vodu, bezpečnú a zdravú dopravu, zvyšovanie povedomia v oblasti separácie
odpadov, ich následnej recyklácie a zhodnocovania.
Termín: r. 2009 - 2015
Zodpovedný: MŽP SR, MŠ SR
Finančné krytie: kapitola MŽP SR, kapitola MŠ SR
Orientačná finančná potreba: 1,0 mil. na 1 rok
3. Podporiť vzdelávanie v rámci „Eko dni jar“, „Eko dni jeseň“, navštevovanie
environmentálnych výstav, podujatí a múzeí deťmi materských a základných škôl a
študentmi stredných a špeciálnych škôl, realizovanie projektov ,,Zelená nádej”
na celoživotné vzdelávanie v oblasti práce s hendikepovanými deťmi.
Termín: r. 2009 - 2015
Zodpovedný: MŽP SR, MŠ SR
Finančné krytie: kapitola MŽP SR, kapitola MŠ SR
Orientačná finančná potreba: 0,6 mil. na 1 rok
4. Zrealizovať vydanie odborných publikácii SZO „Prevencia detskej nehodovosti“,
„Bezpečnosť v materských školách a základných školách“ „Hluk v školách“.
Termín: 31. 12. 2015
Zodpovedný: MŠ SR
Finančné krytie: kapitola MŠ SR
Orientačná finančná potreba: 0,6 mil. Sk
5. Monitorovať kvalitu vnútorného ovzdušia a hodnotiť vybrané parametre
zdravotného stavu detí vo vybraných školách na Slovensku.
Termín: 31. 12. 2015
Zodpovedný: MZ SR, MŽP SR
6. Vytvoriť podmienky pre budovanie zelených trás (greenways) a cyklotrás.
Realizovať grantový systém „Revitalizácia a elektronizácia zariadení školského
stravovania“ a analyzovať súčasný stav zabezpečenia školských stravovacích
zariadení pitnou vodou.
Termín: 31. 12. 2015
Zodpovedný: MŠ SR, MŽP SR
Finančné krytie: kapitola MŠ SR, kapitola MŽP SR
Orientačná finančná potreba: 0,6 mil. Sk
7. Vytvoriť komisiu na vypracovanie koncepcie predmetu „Výchova k zdraviu“ pre
základné a stredné školy na Slovensku.
Termín: 31. 12. 2015
Zodpovedný: MŠ SR, MZ SR
6. DORASTOVÝ VEK
Dorastový vek a adolescencia je obyčajne najproblematickejším obdobím v živote
jedinca. Počas tejto etapy vývoja sa ustáli životný štýl, ktorý môže ovplyvniť
zdravie na celý život. V tomto období je mimoriadne ovplyvniteľná pri vytváraní
závislosti od užívania návykových látok, pričom rozhodujúcu úlohu zohrávajú
výchova a vplyv prostredia. Podpora somatického a mentálneho zdravia je
prioritou u tejto rizikovej skupiny obyvateľstva. V Slovenskej republike je
starostlivosť o túto vekovú skupinu na pomerne vysokej úrovni.
6. 1 Východiská
Koncepcia výchovy k manželstvu a rodičovstvu bola Ministerstvom školstva (MŠ SR)
vypracovaná na základe uznesenia vlády SR č. 390 zo dňa 4. 6. 1996 s účinnosťou
od 1. 9. 1998. Výchova k manželstvu a rodičovstvu je zaradená už od prvého
ročníka základnej školy. Vyučuje sa v rámci predmetov etická výchova, náboženská
výchova, prvouka a prírodoveda.
V tejto oblasti pracuje organizácia Národné osvetové centrum v zriaďovateľskej
pôsobnosti Ministerstva kultúry SR. Vo svojej činnosti sa Národné osvetové
centrum zameria predovšetkým na:
- problematiku ochrany a podpory práv detí a dorastu, ako je to zakotvené v
Dohovore OSN o právach dieťaťa,
- problematiku zdravého životného štýlu predovšetkým predchádzanie obezite,
propagáciu zdravej výživy, športových aktivít, sexuálnu a rodinnú výchovu,
- prevenciu užívania tabaku, alkoholu, omamných, psychotropných látok a pod.,
- problematiku mentálneho zdravia detskej populácie a dorastu a na prevenciu
antisociálneho správania.
6.2 Ciele
1. Zaistenie hodnotenia trendov užívania návykových látok (tabaku, alkoholu,
omamných, dopingových a psychotropných látok) u mladých ľudí v SR.
2. Prevencia užívania návykových látok tabaku, alkoholu, omamných, dopingových a
psychotropných látok so zameraním na ochranu pasívnych fajčiarov a podporu
zdravého životného štýlu.
3. Podporovanie zdravotnej výchovy vzhľadom na reprodukčné zdravie dorastu.
Podporou výchovy k manželstvu, rodičovstvu, plánovanému tehotenstvu, prevencii
pohlavne prenosných chorôb (používanie kondómov) a sexuálneho zneužívania.
4. Zabezpečenie starostlivosti o zdravie dorastu do ukončenia prípravy na
povolanie zaradením vzdelávania v subšpecializácii v dorastovom lekárstve na
miesto vzdelávania vo všeobecnej starostlivosti o deti a dorast.
5. Vykonávanie programov „harm reduction“ (zmenšovanie škôd spojených s užívaním
omamných, dopingových a psychotropných látok) v otvorenom prostredí.
6. Úprava súčinnosti a postupov v oblasti zdravotného diagnostikovania porúch
správania sa na sociálnu ochranu detí, sociálnu kuratelu a výkon súdnych
rozhodnutí v zariadeniach.
6.3 Úlohy
1. Zrealizovať projekt „Prečo som na svete rád/rada“, ktorý je zameraný na
prevenciu užívania tabaku, alkoholu, omamných a psychotropných látok a edukačné
aktivity detí, ktorého cieľom je prevencia a podpora zdravého životného štýlu
dorastu.
Termín: r. 2008 a priebežne
Zodpovedný: MK SR
Finančné krytie: kapitola MK SR
2. Uskutočniť celoslovenské epidemiologické štúdie zamerané na hodnotenie
trendov v užívaní tabaku, alkoholu, omamných a psychotropných látok u mladých.
Termín: 31. 12. 2009 a v 2-ročných intervaloch
Zodpovedný: MŠ SR, MZ SR
Finančné krytie: kapitola MŠ SR, kapitola MZ SR
Orientačná finančná potreba: 2 mil. Sk
3. Inovovať učebné osnovy výchovy k manželstvu a rodičovstvu a navrhnúť zmenu
všeobecne záväzných právnych predpisov na podporu výchovy k sexuálnemu a
reprodukčnému zdraviu, plánovanému rodičovstvu, prevencii pohlavne prenosných
chorôb (používanie kondómov), sexuálnemu zneužívaniu detí a mládeže a to aj s
dopadom na žiakov l. stupňa ZŠ.
Termín: 31. 12. 2009
Zodpovedný: MŠ SR
4. Upraviť podmienky vykonávania programov „harm reduction" tak, aby bol
utvorený priestor na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately a na poskytovanie zdravotníckych služieb v otvorenom
prostredí.
Termín: 31. 12. 2009 a trvale
Zodpovedný: MPSVR SR, MZ SR
5. Upraviť súčinnosť a postupy v oblasti diagnostikovania porúch správania sa na
účely vykonávania opatrení sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately a výkonu
súdnych rozhodnutí v školských zariadeniach.
Termín: 31. 12. 2009 a trvale
Zodpovedný: MPSV SR, MZ SR
6. Zaradiť dorastové lekárstvo ako samostatnú subšpecializáciu v rámci
vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.
Termín: r. 2008
Zodpovedný: MZ SR
7. Podporiť programy zamerané proti negatívnym javom (agresivita, suicidálne
činy, užívanie návykových látok tabaku, alkoholu, omamných, dopingových a
psychotropných látok, šikanovanie, atď.) na zlepšenie mentálneho zdravia detskej
populácie a dorastu.
Termín: r. 2009 a trvale
Zodpovedný: MŠ SR, MZ SR
Finančné krytie: kapitola MZ SR, kapitola MŠ SR, granty
Orientačné finančné krytie: 2 mil. Sk ročne
7. PSYCHOSOCIÁLNY ROZVOJ A MENTÁLNE ZDRAVIE
Na Slovensku vzrastá počet samovrážd a depresívnych stavov, najmä v
dorasteneckom veku a v adolescencii. Príčinou sú často zlé výsledky v škole,
užívanie tabaku, alkoholu, omamných a psychotropných látok, poruchy výživy a
neusporiadané rodinné zázemie.
Využitie potenciálu fyzickej aktivity pre zdravý duševný vývoj a osobný rozvoj
predstavuje jednu z kľúčových výziev a úloh verejného zdravotníctva.
7. 1 Východiská
Úrad vlády SR pripravuje Strednodobú stratégiu pre rómsku národnostnú menšinu s
dôrazom na sociálne znevýhodnené skupiny na roky 2008 – 2015. Príprava
materiálov prebieha v koordinácii MŠ SR a Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre
rómske komunity a ďalších odborníkov z praxe.
V rámci vyrovnávacích opatrení je potreba vytvárania tzv. vzdelávacích
komunikačných centier. Prostredníctvom navrhovaných vzdelávacích centier
spojených so zdravotnou starostlivosťou a prevenciou bude snaha podchytiť a
podporovať vzdelávanie a eliminovať zdravotné problémy v marginalizovaných
rómskych komunitách, v jednotlivých komunitách spojených so zdravotnou
starostlivosťou a prevenciou pre mladé matky a ich deti. V marginalizovaných
rómskych komunitách sa často objavuje u neplnoletých žien skoré materstvo a aj z
tohto dôvodu mnohé z nich nedokončia ani povinnú školskú dochádzku a prirodzene
nepokračujú v štúdiu na stredných školách.
Zameranie sa vzťahuje aj na rodovú rovnosť, pretože v segregovaných
marginalizovaných rómskych komunitách sa vo vyššej miere vyskytujú rodové
disparity v rámci svojich rodín a komunít. V uvedených centrách si budú môcť
mladé matky, ktorých sa dotýka skoré materstvo, dokončiť povinnú školskú
dochádzku, pokračovať v štúdiu vo vybranom učebnom odbore a tak získať
kvalifikáciu, ktorá je dnes nevyhnutnosťou pre uplatnenie sa na trhu práce. Vo
vyššej miere budú môcť využívať pomoc a podporu učiteľov, komunitných sociálnych
pracovníkov, komunitných pracovníkov v oblasti zdravotnej výchovy,
zdravotníckych pracovníkov pri výchove a starostlivosti o svoje deti. Pre tieto
deti to bude súčasne aj tzv. predškolské zariadenie, ale bude špecifickejšie,
pretože bude rozšírené o zdravotnú starostlivosť a prevenciu. Predškolské
zariadenie bude prístupné pre všetky deti bez rozdielu. Túto zdravotnú
starostlivosť budú môcť využívať všetci Rómovia a Nerómovia žijúci v uvedenom
mikroregióne.
Cestou na zlepšenie zdravotnej starostlivosti o deti a dorast v
marginalizovaných rómskych komunitách je posilnenie funkcie komunitných
pracovníkov v oblasti zdravotnej výchovy pre všeobecného lekára pre deti a
dorast. Spolu so psychológom a sociálnym pracovníkom uskutočňuje návštevy v
rodinách, edukuje matku o dojčení, venuje sa nácviku praktických zručností v
starostlivosti o dieťa, o hygienu a zabezpečuje očkovanie detí a dorastu.
V základných a stredných školách sa eviduje nárast verbálnej a fyzickej agresie,
šikanovania, násilia, vandalizmu, užívania omamných a psychotropných látok,
záškoláctva, týrania a zneužívania, suicidálnych pokusov, tehotenstva
mladistvých či delikvencie a kriminality.
Problémy sa objavujú aj v oblasti sociálnych vzťahov v triedach, komunikácie so
spolužiakmi alebo aj s učiteľmi, akceptácie a tolerancie odlišností u
spolužiakov, adekvátneho riešenia konfliktov, zvládania záťaže a stresu, ale aj
správneho samoštúdia, výberu vhodného štýlu učenia, profesijného rozhodovania a
voľby vysokej školy a študijného odboru. Ide o problémy, ktoré sa týkajú
duševného zdravia detí a dospievajúcich a kvality ich života v školskom
prostredí, ktoré úzko súvisia s ich úspešnosťou v štúdiu, školskou
práceschopnosťou a výkonnosťou.
Problémy môže v rámci psychologických služieb školám kompetentne a vysoko
odborne riešiť školský psychológ, ako aj pedagogický zamestnanec školy alebo
školského zariadenia.
Zdravý psychosociálny rozvoj a duševné zdravie detí a dorastu nie je iba
záležitosťou marginalizovaných rómských komunít, ale zdravú sociálnu klímu
vytvára majoritná komunita bez ohľadu na sociálny status. Je najvyšší čas
vytvárať synergické riešenia s celostným pohľadom na zdravie. V rámci zdravotnej
starostlivosti je problematika duševného zdravia riešená primárne na úrovni
psychiatrickej starostlivosti bez toho, aby sme sa zameriavali na prevenciu,
ktorá je účinnejšia a nepomerne lacnejšia. Existujúca sieť
pedagogicko-psychologických poradenských zariadení rieši už vzniknuté problémy,
ktorých väčšina by nemusela vôbec vzniknúť v prípade využitia poznatkov o
zdravom spôsobe života, ktorých máme nadostač. Problematika zdravého štartu do
života je riešená v rámci prvej priority (Zdravie matky a novorodenca), avšak
týka sa života dieťaťa do veku max. 3 rokov. Ďalšie obdobie detstva je však
nemenej významné, a preto je dôležité riešiť ho s rovnakou naliehavosťou ako
obdobie novorodenecké a obdobie adolescencie. Predškolský vek, nástup do školy a
obdobie základnej školskej dochádzky zahŕňa širokú paletu výziev pre rodinu a
predstavuje výraznú záťaž.
Vplyvu sociálnych faktorov na vývoj detí sa v ostatnej dobe nevenuje dostatočná
pozornosť, pritom transformácia spoločnosti priniesla veľa alarmujúcich
negatívnych dopadov. Ide napr. o zmenu zriaďovateľa Dojčenských ústavov, pokles
zdravotníckej starostlivosti v Ústavoch sociálnej starostlivosti, ekonomizácia
činnosti PLDD so zníženým pediatrickým dohľadom v teréne (pokles návštevnej
služby), neexistujú „doliečovacie pediatrické oddelenia“, nezachytil sa rozvoj
dobrovoľníctva a charity za účelom spolupráce a podpory ochrany a upevňovania
zdravia detí. Okrem iného sa na tomto zúčastňuje aj skutočnosť, že sociálna
pediatria sa dostala na okraj záujmu odbornej aj laickej spoločnosti.
Detské a dorastové obdobie života je dôležité pre formovanie základov pre zdravý
spôsob života v oblasti správneho stravovania, potreby fyzickej aktivity,
zmysluplného trávenia voľného času, osobného rozvoja prostredníctvom života v
rodine a širšej komunite, t. j. mimo školu. Rodina so školopovinnými deťmi je
vystavená psychickým, finančným a sociálnym tlakom, ktorých zvládanie je v
súčasnosti veľmi náročné a často vedie ku krízam a rozpadu rodiny. Deti sú touto
situáciou zbytočne traumatizované a takýto model nefunkčnej rodiny
transgeneračne prenášajú ďalej. So zmenou spoločenských pomerov došlo k
oslabeniu vonkajších stabilizačných faktorov, čím sa zvýšili požiadavky na
osobnostné faktory rodičov a ich pripravenosť na zabezpečenie zdravého vývoja
detí v zdravej dobre fungujúcej rodine.
7. 2 Ciele
1. Zvýšenie záujmu o prevenciu, podporu zdravia, zodpovednosť za vlastné zdravie
u všetkých detí a dorastu, najmä u marginalizovaných rómskych komunít a zvlášť
ohrozených skupín obyvateľstva.
2. Ovplyvňovať zdravý duševný vývoj detí a dorastu.
3. Využiť metódy a prístupy sociálnej pediatrie pre výber intervencií na
eliminovanie negatívnych faktorov na vývoj detí.
7. 3 Úlohy
1.Vytvoriť priestor a podmienky na vyššiu informovanosť verejnosti pre podporu
zdravého životného štýlu s dôrazom na duševné zdravie.
Termín: 31. 12. 2009 a trvale
Zodpovedný: MZ SR
2. Zabezpečiť informovanosť príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít o
starostlivosti o dieťa formou zážitkového učenia sa.
Termín: 31. 12. 2009
Zodpovedný: MŠ SR, MZ SR
3. Zvýšiť priemerný vek prvorodičiek a počet návštev preventívnych
gynekologických prehliadok u dievčat a žien z marginalizovaných rómskych komunít
prostredníctvom formálneho a neformálneho vzdelávania sa a formou rozvojových
komunitných podporných programov.
Termín: 31. 12. 2010
Zodpovedný: MZ SR, MŠ SR
4. Vzdelávať predstaviteľov samospráv (Vyššie územné celky, obce, mestá)
o právnych normách súvisiacich s ochranou a podporou zdravia detí a dorastu v
oblasti užívania tabaku, alkoholu, omamných a psychotropných látok.
Termín: 31. 12. 2009
Zodpovedný: MZ SR
Finančné krytie: kapitola MZ SR
Orientačná finančná potreba: 0,5 mil. Sk
5. Podporovať rozvoj mentálneho zdravia detí a dorastu prostredníctvom
grantového systému Ministerstva kultúry SR, hlavne podpory projektov zameraných
na rozvoj kultúry detí a dorastu vrátane kultúry detí a dorastu patriacich k
národnostným menšinám a znevýhodneným skupinám obyvateľstva.
Termín: r. 2008 a priebežne
Zodpovedný: MK SR
Finančné krytie: grantový zdroj
6. Realizovať preventívne programy s využitím fyzickej aktivity detí v školách a
školských zariadeniach ako účinného prostriedku podpory mentálneho zdravia detí
a dorastu.
Termín: r. 2009 a priebežne
Zodpovedný: MŠ SR, MZ SR
7. Aplikovať zásady mentálnej hygieny a zdravia do vyučovacích osnov pre žiakov
základných a stredných škôl zmenou v organizácii vyučovania a prepracovaním
osnov tak, aby sa znížila intenzita preťažovania žiakov.
Termín: r. 2009 a priebežne
Zodpovedný: MŠ SR, MZ SR, zriaďovatelia škôl
8. Vytvárať deťom a dorastu adekvátne podmienky pre vzdelávanie a výchovu v
rámci psychologických služieb a prednostne sa zamerať na zdravý osobnostný
rozvoj žiakov a ich psychické zdravie.
Termín: r. 2009 a trvale
Zodpovedný: MŠ SR, MZ SR
9. Realizovať v základných a stredných školách profesionálnu orientáciu pri
voľbe povolania žiakov a ich optimálny kariérový rozvoj a rast prostredníctvom
odbornej práce školských psychológov na základe osobných predpokladov a
schopností žiakov a ponukám a požiadavkám trhu práce.
Termín: r. 2009 a trvale
Zodpovedný: MŠ SR
10. Venovať systematickú psychologickú starostlivosť nadaným a talentovaným
žiakom, žiakom s poruchami učenia a správania sa a žiakom integrovaným na
základe telesného alebo mentálneho postihnutia vytvorením vhodných edukačných
podmienok.
Termín: r. 2009 a trvale
Zodpovedný: MŠ SR
11. Smerovať psychologické služby školského psychológa aj pre učiteľov. Osobitne
sa zamerať na ich psychické zdravie, osobnostný rozvoj, riešenie medziľudských
vzťahov, riešenie interpersonálnych konfliktov, predchádzanie psychickej záťaži,
stresu a syndrómu vyhorenia. Venovať pozornosť aj ich profesijnému rastu v
oblasti psychológie, edukácie a optimalizácie výchovno-vzdelávcieho procesu
(výber obsahu učiva, vhodných didaktických foriem, metód a prostriedkov a
zabezpečovanie psychohygieny vyučovacieho procesu).
Termín: r. 2009 a trvale
Zodpovedný: MŠ SR
12. Realizovať konzultačno-poradenské služby pre rodičom žiakov, zamerané na
zlepšenie ich štýlov výchovného pôsobenia a starostlivosti o deti s poruchami
učenia a správania sa a zabezpečovať kvalitnú kooperáciu školy a rodiny.
Termín: 1. 9. r. 2009 a trvale
Zodpovedný: MŠ SR
13. Národné osvetové centrum poskytne na požiadanie regionálnych osvetových
stredísk a iných osvetových zariadení metodické školenia zamerané na utváranie
zdravého životného štýlu detí a dorastu.
Termín: r. 2009 a trvale
Zodpovedný: MK SR
Finančné krytie: komunitné zdroje, grantové zdroje, kapitola MZ SR
Orientačné finančné krytie: 1 mil. Sk na rok
14. Rozšíriť počet komunitných pracovníkov v oblasti zdravotnej výchovy -
koordinátorov pre osvetu v oblasti zdravia a pre komunikáciu medzi všeobecnými
ambulantnými lekármi pre deti a dorast do viacerých osád s marginalizovanou
rómskou komunitou.
Termín: od r. 2009 a trvale
Zodpovedný: MPSVR SR, Úrad splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity, MZ SR
Finančné krytie: ÚSVPRK SR, kapitola MPSVR SR, kapitola MZ SR, komunitné
zdroje,
grantové zdroje, UNICEF, ,
Orientačné finančné krytie: 0,5 mil. Sk na rok
15.Vypracovať koncepciu sociálnej pediatrie so stanoveným harmonogramom úloh na
r. 2009 -2015.
Termín: r. 2009
Zodpovedný: MZ SR,
Orientačné finančné krytie: kapitola MZ SR
16. Predložiť štúdiu o zabezpečení logopedických vyšetrení detí v nadväznosti na
preventívne prehliadky detí zo zákona.
Termín: r. 2010
Zodpovedný: MZ SR
Prílohy
|
Tab. č. 1 Vybrané ukazovatele z demografie v SR za rok 2006
|
|
Územie
|
Narodení
spolu |
V tom
|
Živo-
naro-
dení
spolu |
V tom
|
Mŕtvo-
naro-
dení
spolu |
V tom
|
Dojče-
nská
úmrt-
nosť |
Novo-
rodenecká úmrtnosť |
chlap-
ci |
diev-
čatá |
chlap-
ci |
diev-
čatá |
chlap-
ci |
diev-
čatá |
| Slovenská republika |
54 122
|
27 792
|
26 330
|
53 904
|
27 682
|
26 222
|
218
|
110
|
108
|
6,59
|
3,53
|
| v tom kraj |
|
Bratislavský kraj |
5 932
|
3 036
|
2 896
|
5 921
|
3 031
|
2 890
|
11
|
5
|
6
|
3,21
|
2,03
|
|
Trnavský kraj |
5 071
|
2 550
|
2 521
|
5 059
|
2 544
|
2 515
|
12
|
6
|
6
|
3,95
|
2,37
|
|
Trenčiansky kraj |
5 091
|
2 573
|
2 518
|
5 075
|
2 568
|
2 507
|
16
|
5
|
11
|
4,53
|
3,55
|
|
Nitriansky kraj |
6 049
|
3 179
|
2 870
|
6 024
|
3 168
|
2 856
|
25
|
11
|
14
|
5,98
|
2,66
|
|
Žilinský kraj |
7 010
|
3 611
|
3 399
|
6 980
|
3 595
|
3 385
|
30
|
16
|
14
|
4,30
|
3,44
|
|
Banskobystrický kraj |
6 236
|
3 165
|
3 071
|
6 215
|
3 154
|
3 061
|
21
|
11
|
10
|
6,60
|
3,22
|
|
Prešovský kraj |
9 629
|
4 945
|
4 684
|
9 576
|
4 918
|
4 658
|
53
|
27
|
26
|
8,46
|
4,28
|
|
Košický kraj |
9 104
|
4 733
|
4 371
|
9 054
|
4 704
|
4 350
|
50
|
29
|
21
|
11,60
|
5,19
|
Zdroj: ŠÚ SR
| Tab. č. 2 Hlásené vrodené chyby podľa územia trvalého bydliska matky za
r. 2006 |
| Územie
|
Spolu
|
Živonarodené
deti |
Mŕtvonarodené
deti |
UPT z dôvodu
prenatálne
zistenej
vrodenej
chyby plodu |
| Slovenská republika |
1463
|
1416
|
10
|
37
|
| v tom kraj |
|
|
|
|
|
Bratislavský kraj |
142
|
140
|
1
|
1
|
|
Trnavský kraj |
166
|
163
|
2
|
1
|
|
Trenčiansky kraj |
114
|
111
|
-
|
3
|
|
Nitriansky kraj |
176
|
175
|
1
|
-
|
|
Žilinský kraj |
174
|
164
|
-
|
10
|
|
Banskobystrický kraj |
109
|
105
|
-
|
4
|
|
Prešovský kraj |
360
|
345
|
4
|
11
|
|
Košický kraj |
222
|
213
|
2
|
7
|
Zdroj: NCZI
| Na stiahnutie: |
pdf 374 kB |
rtf 586 kB |
doc 289 kB |