OECD vydala 7. novembra 2023 svoju každoročnú kľúčovú publikáciu z oblasti zdravia - Health at a Glance 2023 OECD Indicators. Poskytuje komplexný súbor ukazovateľov zdravia obyvateľstva a výkonnosti zdravotníckych systémov v členských krajinách OECD a v kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomikách. Zahŕňajú zdravotný stav, rizikové faktory zdravia, prístup k zdravotnej starostlivosti a jej kvalitu a zdroje systému zdravotníctva. Analýza vychádza z najnovších porovnateľných oficiálnych národných štatistík a ďalších zdrojov.
Popri analýze jednotlivých ukazovateľov sa v prehľadovej kapitole uvádza porovnanie výkonnosti krajín a hlavné trendy. Toto vydanie sa osobitne zameriava aj na digitálne zdravotníctvo, v ktorom sa meria digitálna pripravenosť zdravotníckych systémov krajín OECD a uvádza sa, čo musia krajiny urobiť, aby urýchlili digitálnu transformáciu zdravotníctva.
- Zdravotnícke systémy sú pod finančným tlakom. Odráža to náročnú hospodársku klímu, v ktorej konkurenčné priority znižujú objem verejných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii pre zdravotníctvo.
- Základné ukazovatele zdravotného stavu obyvateľstva ukazujú, že spoločnosť sa ešte úplne nezotavila z pandémie a mnohí ľudia majú stále psychické a fyzické problémy.
- Nezdravý životný štýl a nepriaznivé životné prostredie sú príčinou predčasnej smrti miliónov ľudí. Fajčenie, nadmerné požívanie alkoholu, nedostatok fyzickej aktivity a obezita sú hlavnou príčinou mnohých chronických ochorení.
- Prekážky v prístupe k zdravotnej starostlivosti pretrvávajú napriek politike všeobecnej zdravotnej starostlivosti vo väčšine krajín OECD.
- Zvýšenie pozornosti na primárnu starostlivosť a prevenciu je jedným z dôležitých spôsobov, ako súčasne zlepšiť dostupnosť a účinnosť.
- Kvalita starostlivosti sa zlepšuje z hľadiska bezpečnosti a účinnosti.
- Digitálne zdravotníctvo má obrovský potenciál na transformáciu zdravotníckych systémov. Mnohé krajiny sú však na transformáciu digitálneho zdravotníctva zle pripravené.
Hodnotenie:
- ➤ Hoci sa priemerná dĺžka života vo väčšine krajín za posledné desaťročie zvýšila.
- ➤ Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou priemernou dĺžku života (menej ako 75 rokov). Zároveň sa počas pandémie (pravdepodobne dočasne) táto hodnota ešte znížila;
- ➤ Denná miera fajčenia sa vo väčšine krajín OECD za posledné desaťročie znížila z 20,4 % v roku 2011 na 15,9 % v roku 2021.
- ➤ Na Slovensku, v Luxembursku a Turecku sa však miera fajčenia zvýšila (o 2 percentuálne body).
- ➤ Rakovina prsníka je druhou najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu u žien.
- ➤ Slovenská republika sa radí medzi krajiny s najnižšou mierou skríningu (preventívna mamografia), nedosahujúcu ani 30% (naproti tomu v Dánsku, Fínsku, Portugalsku a Švédsku až 80 % alebo viac žien vo veku 50 - 69 rokov).
- ➤ Spomedzi krajín OECD, patrilo v roku 2021 Slovensko do skupiny krajín s najvyššou mierou úmrtnosti na rakovinu (v Maďarsku, Slovenskej republike, Slovinsku, Lotyšsku a Poľsku 240 a viac úmrtí na 100 000 obyvateľov).
- ➤ Čakacie lehoty sa od roku 2011 zvýšili najmä v Slovinsku, Estónsku, Írsku a Slovenskej republike.
- ➤ Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou krytia ambulantnej lekárskej starostlivosti z povinného poistného systému (viac ako 90%).
- ➤ Farmaceutické prípravky a iné zdravotnícke potreby sú hlavnou zložkou výdavkov domácností, ktoré v roku 2021 predstavovali v priemere 43 % OOP - Out Of Pocket výdavkov na zdravie.
- ➤ V Mexiku, Slovenskej republike a Poľsku predstavovali výdavky na lieky viac ako 60 % OOP;
- ➤ Odporúčaný cieľ WHO zaočkovanosti proti sezónnej chrípke, 75 % ľudí vo veku 65 rokov a viac, sa v roku 2021 podarilo dosiahnuť len v UK (81 %), KR (80 %) a DK a IE (75 %);
- ➤ Miera imunizácie na Slovensku nedosahovala ani 15%.
- ➤ V rokoch 2019 až 2021 Slovenská republika a Poľsko, zaznamenali výrazný nárast úmrtnosti po akútnom infarkte myokardu (AMI).
- ➤ V rovnakom období došlo v Litve, Slovenskej republike a Českej republike k výraznému zvýšeniu úmrtnosti na ischemickú cievnu mozgovú príhodu.
- ➤ Výdavky na zdravotnícky tovar (vrátane liekov) v krajinách s nižšími príjmami často predstavujú vyšší podiel výdavkov v porovnaní so službami. Napríklad v roku 2021 predstavovali výdavky na zdravotnícke potreby na Slovensku približne 30 % všetkých výdavkov na zdravie.
- ➤ Výdavky na ambulantných poskytovateľov v Grécku, Holandsku a Slovenskej republike, ostali v roku 2021 pod úrovňou 20% celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
- ➤ Hustota lekárov je vo všeobecnosti vyššia v metropolitných regiónoch.
- ➤ V roku 2021 boli rozdiely v hustote lekárov medzi metropolitnými a odľahlými regiónmi najväčšie v Litve, Lotyšsku a Slovenskej republike.
- ➤ Počet zdravotných sestier na 1 000 obyvateľov za posledné desaťročie vzrástol takmer vo všetkých krajinách OECD s výnimkou Lotyšska, Slovenskej republiky a Švédska, kde v rokoch 2011 až 2021 mierne klesol.
- ➤ Mnohé lekárske fakulty v RO, BG, SR, ČZ, HU a PL lákajú čoraz viac zahraničných študentov medicíny, často tým, že ponúkajú programy v angličtine. Vo väčšine prípadov títo zahraniční študenti po ukončení štúdia v krajine nezostávajú.
- ➤ Bez ďalšej prevencie a pokroku v medicíne bude do roku 2040 v 12 členských krajinách OECD (CZ, EE, FI, HU, IT, JP, LV, LT, PL, PT, SR a SL) výskyt demencie predstavovať najmenej 25 osôb na 1 000 obyvateľov, pričom v troch krajinách (JP, LV, SL) to je viac ako 30 osôb na 1 000 obyvateľov.
Informácia:
V roku 2019, pred vypuknutím pandémie, krajiny OECD vynakladali na zdravotnú starostlivosť v priemere 8,8 % HDP, čo je hodnota, ktorá sa od roku 2013 relatívne nezmenila. Do roku 2021 sa tento podiel zvýšil na 9,7 %. Odhady na rok 2022 však poukazujú na výrazný pokles tohto pomeru na 9,2 %, čo odráža zníženú potrebu výdavkov na boj proti pandémii, ale aj vplyv inflácie.
Výdavky na zdravotníctvo na osobu predstavovali v priemere necelých 5 000 USD, pričom sa pohybovali od 12 555 USD v Spojených štátoch po 1 181 USD v Mexiku ( prispôsobené rozdielom v kúpnej sile).
Zatiaľ čo počet pracovníkov v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti neustále rastie, obavy z ich nedostatku sú čoraz naliehavejšie. Starnutie obyvateľstva je jedným z dôvodov, prečo sa zdá, že dopyt po pracovníkoch v zdravotníctve a dlhodobej starostlivosti prevyšuje ponuku, pričom v roku 2021 bude v priemere 18 % obyvateľstva vo veku 65 rokov a viac.
Vysoká inflácia v niektorých krajinách znížila reálne príjmy v zdravotníctve, čo sťažuje získavanie a udržanie zdravotníckych pracovníkov. Pri analýze dlhodobejších trendov sa rast reálnych miezd zdravotníckych pracovníkov výrazne líšil, pričom vo väčšine krajín strednej a východnej Európy došlo od roku 2011 k veľkému nárastu (vrátane SR), zatiaľ čo vo Fínsku, Taliansku, Portugalsku, Španielsku a Spojenom kráľovstve reálne mzdy stagnovali alebo klesali.
V rokoch 2019 až 2021 sa priemerná dĺžka života v krajinách OECD znížila v priemere o 0,7 roka. Hoci predbežné údaje za rok 2022 poukazujú na opätovné zotavenie v niektorých krajinách, v 28 krajinách zostáva priemerná dĺžka života pod úrovňou spred pandémie.
Infarkt, mŕtvica a iné choroby obehovej sústavy spôsobili viac ako jedno zo štyroch úmrtí; jedno z piatich úmrtí bolo spôsobené rakovinou a COVID-19 spôsobil 7 % všetkých úmrtí ( evidovaných údajov) v roku 2021. Takmer tretine všetkých úmrtí sa dalo predísť účinnejšou a včasnejšou prevenciou a opatreniami v oblasti zdravotnej starostlivosti.
V priemere viac ako jedna tretina ľudí vo veku 16 rokov a viac uviedla, že žije s dlhodobou chorobou alebo zdravotným problémom. Sociálno-ekonomické rozdiely sú veľké: Dlhodobý problém uviedlo v priemere 43 % ľudí z príjmovo najnižšieho kvintilu v porovnaní s 27 % ľudí z najbohatšieho kvintilu.
Ukazovatele poukazujú na mierne zlepšenie duševného zdravia obyvateľstva v čase, keď sa zotavujeme z pandémie, ale duševné choroby zostávajú na zvýšenej úrovni: podiel obyvateľstva, ktoré v roku 2022 hlásilo príznaky depresie, zostáva najmenej o 20 % vyšší ako pred pandémiou.
Miera obezity vo väčšine krajín OECD naďalej rastie, pričom 54 % dospelých má nadváhu alebo je obéznych a v priemere 18 % je obéznych. Zdravá strava a fyzická aktivita sú veľmi dôležité, ale v priemere len 15 % dospelých konzumuje päť alebo viac porcií ovocia a zeleniny denne a len 40 % vykonáva aspoň 150 minút fyzickej aktivity strednej až vysokej intenzity týždenne.
Hoci denná miera fajčenia vo väčšine krajín OECD naďalej klesá, v priemere 16 % ľudí vo veku 15 rokov a viac stále denne fajčí a pravidelné používanie výrobkov z elektronických cigariet (vaping) je na vzostupe. Miera fajčenia bola vyššia ako 25 % vo Francúzsku a v Turecku a tiež v Číne, Bulharsku a Indonézii.
Takmer každý piaty dospelý (19 %) uviedol, že v priemere aspoň raz mesačne nadmerne konzumuje alkohol, pričom v Nemecku, Luxembursku, Spojenom kráľovstve a Dánsku bola miera tohto javu vyššia ako 30 %.
Nedostatky vo finančnej ochrane spôsobujú, že zdravotná starostlivosť je menej dostupná. Platby domácností z vlastného vrecka tvoria v priemere necelú pätinu výdavkov na zdravie, pričom v Mexiku je to viac ako 40 %. U najmenej majetných osôb je v priemere trikrát vyššia pravdepodobnosť, že odkladajú alebo nevyhľadajú zdravotnú starostlivosť, ako u osôb z najvyššieho príjmového kvintilu.
Čakacie doby, ktoré sú v mnohých krajinách dlhodobým problémom, sa v dôsledku COVID-19 ešte zhoršili. Čakacie doby na výmenu bedrového a kolenného kĺbu, dve bežné plánované operácie, sa od vrcholu pandémie vo všeobecnosti zlepšili, ale vo väčšine krajín sú stále vyššie ako pred pandémiou.
Telekonzultácie môžu zlepšiť dostupnosť, najmä v odľahlých oblastiach. Počet telekonzultácií sa od pandémie výrazne zvýšil a v roku 2021 tvorili v priemere 19 % všetkých konzultácií s lekárom.
Ukazovatele bezpečia pacientov vykazujú povzbudivé výsledky: napríklad bezpečné predpisovanie liekov v primárnej starostlivosti sa vo väčšine krajín časom zlepšilo, pričom sa znížil priemerný objem antibiotík, opioidov a dlhodobo predpisovaných liekov proti zrážaniu krvi. Napriek tomu bezpečie pacientov zostáva problémom, pričom 57 % nemocničných lekárov a zdravotných sestier vníma úroveň personálu a pracovné tempo ako nebezpečné.
Počet hospitalizácií, ktorým sa dá vyhnúť, sa za posledné desaťročie znížil vo väčšine krajín OECD, pričom výrazné zníženie sa zaznamenalo v Litve, Mexiku, Poľsku a Slovenskej republike. To svedčí o tom, že primárna starostlivosť pomáha udržiavať ľudí v dobrom stave a liečiť nekomplikované prípady.
Služby akútnej starostlivosti sa naďalej zlepšujú vo svojej základnej úlohe udržiavať ľudí pri živote. Takmer v každej krajine OECD je 30-dňová úmrtnosť po infarkte alebo mŕtvici nižšia ako pred desiatimi rokmi. Tieto miery úmrtnosti sa však v rokoch 2019 až 2021 v priemere mierne zvýšili v dôsledku oneskorenia liečby počas pandémie.
Pripravenosť krajiny na digitálnu transformáciu závisí od silnej úrovne správy zdravotníckych údajov, koherentných prístupov k digitálnej bezpečnosti a schopnosti zodpovedne využívať digitálne nástroje (vrátane umelej inteligencie) vo verejný prospech.
Hoci 90 % krajín OECD má zavedený elektronický zdravotný portál, len 42 % uviedlo, že verejnosť má prostredníctvom portálu prístup ku všetkým svojim údajom a zároveň s nimi môže aj pracovať. Približne tretina (38 %) krajín nemá klinické štandardy ani certifikáciu dodávateľov systémov elektronických zdravotných záznamov, čo obmedzuje interoperabilitu zdravotných údajov.
Publikácia "Health at a Glance 2023" na stiahnutie v pdf súbore (veľkosť 15,9 MB)