Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková hneď po nástupe do funkcie avizovala, že jej prvoradou snahou v zostávajúcich týždňoch roka 2023 bude „vyboxovať“ pre rezort viac finančných zdrojov. Napriek nepriaznivému stavu verejných financií sa na rok 2024 podarilo zabezpečiť o 955 miliónov eur viac oproti rozpočtu roku 2023. Celkovo tak do zdravotníctva poputuje 7,97 miliardy eur. Nevďačíme za to len navýšeniu zdrojov zo strany ministerstva financií, ale aj konsolidačným opatreniam.

Pri tvorbe rozpočtu pre rezort zdravotníctva na rok 2024 sa vychádzalo z očakávanej skutočnosti v roku 2023, v ktorom do verejného zdravotného poistenia poputovalo necelých 6,9 miliardy eur. K tejto položke sa pripočítali inflácia, nárast spotreby liekov, valorizácia miezd zdravotníckych  pracovníkov, ako aj nárast spotreby zdravotnej starostlivosti spôsobený starnutím populácie. Bez zmeny politík teda analytici na Ministerstve zdravotníctva SR pracovali so sumou necelých 7,4 miliardy eur.

K tejto sume sa ďalej pripočítali náklady vo výške vyše 300 mil. eur na prevádzku zdravotných poisťovní, ako aj povinné príspevky do Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) a Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO). V snahe o konsolidáciu preto ministerstvo v tomto bode pristúpilo k úprave príspevkov pre tieto inštitúcie.

Príspevky sú stanovené ako isté percento z celkovej sumy poistného vo verejnom zdravotnom poistení v predchádzajúcom roku, teda príspevky vyplácané budúci rok sú stanovené na základe zdrojov v roku 2023. V roku 2023 rástli výdavky na zdravotnú starostlivosť významne nad rámec očakávania, a to vzhľadom na mimoriadne zvyšovanie platov zdravotníckych pracovníkov, ako aj na dofinancovanie sektora v októbri tohto roku. 

Naposledy boli tieto príspevky navyšované v roku 2022, keď sa na činnosť NCZI vyčlenilo celkovo 0,55 % z verejného zdravotného poistenia, pre OS ZZS a ÚDZS 0,45 % a pre NIHO 0,032 %. Tieto percentá boli stanovené na základe potrieb uvedených inštitúcií. Zároveň sa však predpokladalo, že zdroje, z ktorých budú príspevky prepočítané na rok 2024, budú významne nižšie ako skutočnosť roku 2023. Tiež je nevyhnutné podotknúť, že všetky vymenované inštitúcie budú mať aj po tejto konsolidačnej zmene k dispozícii dostatočné zdroje.

Finančné zdroje v roku 2024 výrazne presahujú sumu, ktorú by spomenuté inštitúcie získali, ak by sa o infláciu valorizovali zdroje, z ktorých boli financované tieto inštitúcie pred zmenou percent v roku 2022. Podobne, ak zohľadníme predpokladané zdroje, ktoré by mali tieto inštitúcie k dispozícii nebyť významného rastu zdrojov verejného zdravotného poistenia a pri zachovaní zvýšených percent, tak s výnimkou NCZI budú mať všetky tieto inštitúcie napriek úprave percent v roku 2024 viac zdrojov, než s akými počítali pri zmene legislatívy v roku 2022. V záujme šetrenia prostriedkov verejného zdravotného poistenia bol teda tento konsolidačný krok nevyhnutný a zároveň bez vplyvu na schopnosť týchto inštitúcií plniť si svoje úlohy.

Touto zmenou sme sa pri tvorbe rozpočtu dostali na celkové výdavky takmer 7,7 miliardy eur na budúci rok bez takzvaných zmien politík. Avšak, keďže zdravotníctvo by sa malo nielen stabilizovať, ale aj posúvať vpred, ministerstvo si určilo priority, ktoré si budú v budúcom roku vyžadovať dodatočné zdroje financovania. Po započítaní nákladov na tieto priority sa dostávame na celkovú sumu 7,97 miliardy eur.

Konkrétne ide o problém s nedofinancovaním štátnych nemocníc, ako aj nárast produkcie z dôvodu skracovania čakacích lehôt, zavádzanie DRG, ako aj o implementáciu optimalizácie siete nemocníc. Cieľom ministerstva preto bude v nadchádzajúcom roku aktívnejšie manažovať štátne nemocnice a tiež prísnejšie dohliadať nad finančnými výsledkami zdravotníckych zariadení patriacich štátu. 

V minulom roku bola  Ministerstvom zdravotníctva SR vydaná programová vyhláška, ktorá presne stanovila, akým spôsobom majú byť prerozdelené finančné zdroje z verejného zdravotného poistenia v detaile na presnú sumu pre konkrétny typ zdravotnej starostlivosti. Rovnakú vyhlášku plánujeme vydať v najbližších týždňoch aj pre rok 2024, pričom jej súčasťou bude aj podrobný informačný dokument, ktorý vyhláškou prevedie zdravotné poisťovne s cieľom vysvetliť čo najlepšie prerozdelenie zdrojov pre jednotlivé segmenty zdravotníctva.

Na záver treba dodať, že ak sa podarí presadiť úsporné opatrenia z revízie výdavkov, ako aj ďalšie identifikovateľné a zrealizované úsporné opatrenia, vytvorí sa priestor v objeme takmer 100 mil. eur na implementáciu zoznamu zdravotných výkonov v ambulantnej sfére v druhom polroku 2024, a tak aj na spravodlivejšie nastavené financovanie a lepšiu dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

Výdavky rozpočtu musia byť kryté príjmami. Tie pre zdravotníctvo sú tvorené dominantne dvoma zdrojmi – odvody ekonomicky aktívneho obyvateľstva a tzv. platbou za poistencov štátu, teda transfer z daňových zdrojov štátu. S tvorbou rozpočtu tak súvisí druhé konsolidačné opatrenie, ktoré bolo navrhnuté  v rámci balíčka konsolidačných opatrení schválených vládou SR. Ide o zvýšenie sadzby odvodov poistného na verejné zdravotné poistenia od 1. januára 2024. Konkrétne sa zvýši sadzba poistného pre zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnú osobu a samoplatiteľa, a to o 1 percentuálny bod.

Keďže sadzba poistného sa určuje z vymeriavacieho základu, ktorý je individuálny pre každého platiteľa (napr. vymeriavací základ pre SZČO je vo výške podielu základu dane z príjmov nezníženého o zaplatené odvody a koeficientu 1,486), nie je možné vo všeobecnosti povedať, o akú sumu v eurách sa tento odvod zvýši. Konkrétne percentá uvádzame v tabuľke nižšie.
tabulka.png
Zvýšený odvod prinesie približne 400 mil. EUR dodatočných zdrojov v budúcom roku. V kombinácii s platbou za poistencov štátu sú tak kryté výdavky VZP 7,97 mld. eur spomenuté vyššie.