Spotreba antibiotík na Slovensku klesá, najväčšími konzumentmi sú deti

Najvyššia spotreba antibiotík je u detí a mládeže

Antibiotiká sa používajú na liečbu infekčných chorôb už viac ako päťdesiat rokov. Najmä ich neobozretným používaním v priebehu desaťročí však došlo k nárastu odolnosti voči antibiotickej liečbe a šíreniu odolných organizmov.

„Baktérie sú veľmi adaptabilné, a tak si začali vytvárať cestičky ako inaktivovať antibiotiká, tie sa stávajú neúčinné, ale zároveň nám ničia našu črevnú flóru a výsledkom sú závažné zápalové ochorenia čriev, či rôzne alergie. Ohrozený je najmä detský pacient, ktorý podľa štatistík za rok spotrebúva takmer dvojnásobné množstvo antibiotík oproti pacientom iných vekových kategórií. Z detí nám tak rastú alergici a môžu ich trápiť chronické zápalové ochorenia v neskoršom veku,“ hovorí riaditeľka Odboru zdravotnej starostlivosti MZ SR doc. MUDr. Adriána Liptáková, PhD., MPH.

Za posledných päť rokov (obdobie 2014 - 2018) spotreba antibiotík na Slovensku klesla, v roku 2018 pripadalo na jedného obyvateľa približne 0,9 balenia antibiotík ročne. Celkovo sa minulý rok predpísalo 4,2 milióna receptov a vydalo 4, 8 milióna balení antibiotík.

 

pisovali lekári v období rokov 2014 - 2018 deťom vo veku 0 až do 9 rokov. V roku 2014 pripadali na jedno takéto dieťa viac ako dve balenia antibiotík ročne, v roku 2018 kleslo toto číslo pod dve balenia antibiotík ročne.

Deti a mládež vo veku 10 až 19 rokov spotrebujú tiež výrazne viac antibiotík ako slovenskí pacienti v iných vekových kategóriách. V roku 2018 pripadalo na túto vekovú skupinu viac ako jedno balenie antibiotík ročne, ale i tu vidieť klesajúcu tendenciu.

 

Najvyššia spotreba antibiotík je v Medzilaborciach, najnižšia v Košiciach – okolí

Spotreba antibiotík sa od okresu k okresu líši. Medzi okresy s vyššou ako 30-percentnou spotrebou antibiotík v porovnaní s celoslovenským priemerom patria Medzilaborce, Námestovo, Stará Ľubovňa a Tvrdošín. Najvyššia spotreba antibiotík v roku 2018 bola v okrese Medzilaborce, kde na obyvateľa pripadalo viac ako 1,3 balenia antibiotík ročne. Najnižšia spotreba antibiotík bola v roku 2018 v okrese Košice – okolie, kde na jedného pacienta pripadalo približne 0,40 balenia antibiotík. Výrazne nízka preskripcia antibiotík oproti slovenskému priemeru je aj v okresoch Krupina, Senec a Gelnica.

„Tieto čísla môžu byť mementom pre lekárov z okresov, ktoré majú výrazne vyššiu spotrebu antibiotík, aby prehodnotili, či je toľko predpísaných antibiotík skutočne nevyhnutných. Antibiotiká nie sú vôbec vhodné pre vírusové ochorenia. Pre stanovenie vhodnej liečby je veľmi dôležité CRP vyšetrenie, keďže je to diagnostický marker pre diferencovanie vírusovej infekcie od baktériovej. CRP ukáže, či pacient potrebuje antibiotickú liečbu alebo nie,“ hovorí riaditeľka Odboru zdravotnej starostlivosti MZ SR.

 

Od 1. januára 2011 majú byť ambulancie všeobecných lekárov povinne vybavené prístrojmi na stanovenie CRP. Toto testovanie v ambulanciách sa však ešte stále nevyužíva ako bežná vyšetrovacia metóda, o čom svedčia zaznamenané štatistiky. V roku 2018 bolo predpísaných 4 219 709 receptov na antibiotiká, zaznamenaných však bolo len 2673 CRP testov vykonaných v deň predpisu receptu. Do tohto počtu sa nezarátali CRP testy, ktoré si pacienti hradili sami.

Antibiotická politika v ústavných zdravotníckych zariadeniach, teda v nemocniciach

Na základe rezistencie na antibiotickú liečbu, ktorá ma stúpajúci charakter, musia zdravotnícke zariadenia väčšmi dbať na zvýšenie obozretného používania antibiotík

„Antibiotiká sa užívajú nielen v humánnej medicíne, ale aj vo veterinárnej medicíne. Baktérie sa nepýtajú, za akým účelom ich človek indikoval, jednoducho si vytvoria rezistenciu. Najväčší problém spôsobuje rezistencia proti antibiotikám v nemocniciach, najmä na oddeleniach intenzívnej medicíny. Ak nezačneme antibiotiká používať obozretne, v roku 2050 môže celosvetovo v dôsledku rezistencie proti antibiotikám umrieť až 10 miliónov ľudí. Aj preto vláda SR schválila v januári 2019 Národný plán kontroly infekčných ochorení,“ upozorňuje prof. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD., prezident Slovenskej spoločnosti infektológov SLS a predseda Ústrednej komisie pre antitiinfekčnú liečbu a antibiotickú politiku MZ SR.

V rámci plnenia úloh Národného plánu kontroly infekčných ochorení je v štádiu pripomienkového konania na ministerstve zdravotníctva Štandardný diagnostický a terapeutický postup pre implementáciu antibiotickej politiky (antimicrobial stewardship). Zavedenie takýchto postupov v ústavných zdravotníckych zariadeniach podporuje optimálnu preskripciu všetkých antimikrobiálnych látok (antibiotík, antimykotík, antivirotík). Vedie k poklesu zbytočnej a nevhodnej preskripcie, znižuje morbiditu a mortalitu, vedie k spomaleniu šírenia antimikrobiálnej rezistencie a efektívnejšiemu využitiu finančných prostriedkov v zdravotníctve. Antibiotická politika je dôležitou súčasťou zdravotnej starostlivosti, bezpečnosti pacienta a má strategický význam pre zachovanie účinnosti na antimikrobiálne látky, ktoré máme v súčasnosti k dispozícii.

Miesto antibiotík fekálna mikrobiálna terapia

Neobozretné používanie antibiotík môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám a ochoreniam ako je napríklad klostrídiova enterokolitída. Ide o ochorenie, ktoré je najčastejšou príčinou hnačiek pochádzajúcich z nemocničného prostredia. Môže vzniknúť po podaní ktoréhokoľvek antibiotika, ktoré u konkrétneho pacienta spôsobí porušenie bakteriálnej rovnováhy. Vznik ochorenia bol zaznamenaný už aj po jedinej dávke antibiotika. Priebeh infekcie varíruje od ľahkého až po závažný a v určitých prípadoch môže viesť až k smrti pacienta.

Podľa údajov, ktoré každoročne zverejňuje Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) počet nákaz vyvolaných baktériou Clostridioides difficile len pri sledovaní od roku 2011 narastá. Počet pacientov, ktorí sú kolonizovaní Clostridioides difficile, je odhadovaný ÚVZ SR na 7-11 % z celkových hospitalizovaných pacientov, 5,7 % pacientov ležiacich v sociálnych zariadeniach a približne 2 % z ambulantných sledovaných pacientov. V manažmente recidívujúcich prípadov tejto infekcie sa ponúka komplexná starostlivosť o pacienta, ktorá zahŕňa aj výkon fekálnej mikrobiálnej terapie.

„V praxi to znamená, že sa stolica zdravého človeka upraví na transplantát, ktorý sa instiluje do čreva pacienta s cieľom obnovy jeho črevnej mikroflóry. Týmto mechanizmom sa navracia rovnováha v čreve,“ hovorí MUDr. Mária Kachlíková z Kliniky infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Transplantácia fekálnych mikrobiálnych buniek sa na Slovensku vykonáva na experimentálnej úrovni na špecializovaných pracoviskách v Bratislave či Košiciach. Metóda sa testuje aj u pacientov, ktorí trpia Crohnovov chorobou a ulceróznou kolitídov.

Pozn.

Vyššie uvedeným témam sa venuje aj nová knižná monografia Lekárska mikrobiológia, ktorú podporil aj Úrad verejného zdravotníctva v rámci Národného plánu kontroly infekčných ochorení v Slovenskej republike. Je určená nielen klinickým mikrobiológom, ale aj infektológom, epidemiológom, internistom, intenzivistom a špecialistom v jednotlivých odboroch klinickej medicíny. Kolektív autorov pod vedením Doc. MUDr. Adriány Liptákovej, PhD, MPH je zložený z 38 popredných slovenských odborníkov najmä v odbore lekárska mikrobiológia a infektológia. Kniha reflektuje aktuálny vývoj vedomostí o jednotlivých mikroorganizmoch, nové technológie využívané v ich diagnostike a aktuálne poznatky týkajúce sa antimikrobiálnych látok a možnosti terapie infekčných ochorení.