Pracovný poriadok vo verejnej službe

stanovisko k úprave interného pracovného poriadku organizácie


1)
Podľa § 1 ods. 5 zákona NR SR č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v platnom znení (ďalej len ZoVS), na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, len ak tento zákon alebo osobitný predpis neurčuje inak.
Podľa § 3 ods. 1 zákona NR SR č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v platnom znení (ďalej len ZP) sa pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby spravujú ZP, ak osobitný predpis (ZoVS) neurčuje inak.
2)
Z dikcie oboch zákonných úprav vyplýva, že ZoVS má voči ZP postavenie osobitného právneho predpisu (lex specialis) voči všeobecnému (lex generalis). Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak ZoVS (vrátane vykonávacích predpisov) určité pracovnoprávne vzťahy neupravuje, tieto pracovnoprávne vzťahy sa riadia režimom ZP, ktorý je všeobecne záväzným právnym predpisom v oblasti pracovného práva.
3)
Paragraf 9 ZP upravuje rozsah kompetencií vedúcich zamestnancov príslušných stupňov riadenia robiť právne úkony v mene zamestnávateľa. Na pracovnoprávne účely sa nimi rozumie prejav vôle zamestnávateľa, s ktorými zákon spája vznik, zmenu alebo zánik relevantných právnych skutočností.
Zákon o verejnej službe nemá ustanovenie o právnych úkonoch.
4)
Paragraf 10 ZoVS sa týka zákonného obmedzenia štatutárneho orgánu a iných vedúcich zamestnancov, o ktorých to ustanoví pracovný poriadok, vykonávať podnikateľskú a inú zárobkovú činnosť v závislom pracovnoprávnom vzťahu s výnimkou pracovných činností (druhu prác), ktoré taxatívne vymenováva § 10 ods. 1 ZoVS.
ZP má úpravu výkonu inej zárobkovej činnosti konštituovanú vo svojom § 83 ZP odlišne. Táto úprava sa však nevzťahuje na zamestnávateľov, ktorí sú vymenovaní v § 1 ods. 1 ZoVS (napr. na štátne rozpočtové a príspevkové organizácie).
5)
Zákon o verejnej službe (na rozdiel od ZP) ukladá zamestnávateľom v § 11 povinnosť vydať po predchádzajúcom súhlase odborového orgánu pracovný poriadok.
V pracovnom poriadku sú zamestnávatelia povinní určiť okruh vedúcich funkcií (pracovných miest) pri výkone verejnej služby, na ktoré sa bude vzťahovať obmedzenie podnikania a výkonu inej zárobkovej činnosti v rozsahu § 10 ZoVS, rovnako ako na výkon funkcie štatutárneho orgánu.
Zákonodarca ponecháva voľbu okruhu týchto systemizovaných pracovných miest zamestnávateľa na dohodu medzi zamestnávateľom a príslušným odborovým orgánom. Konsenzus vyplýva priamo z dikcie príslušného § 11 ZoVS, nakoľko pracovný poriadok zamestnávateľa bez predchádzajúceho súhlasu príslušného odborového orgánu by bol neplatný.
6)
Podľa nášho názoru okruh pracovných miest vo verejnej službe, ktoré podliehajú obmedzeniam podnikania a inej zárobkovej činnosti v zmysle úpravy danej § 10 ZoVS, by sa mal týkať tých pracovných miest (funkcií) vo verejnej službe, obsadzovanie ktorých je zamestnávateľ povinný zabezpečiť formou výberového konania podľa § 4 zákona o verejnej službe.

Pracovný poriadok vo verejnej službe - stanovisko k úprave interného pracovného poriadku organizácie - verzia vo formáte PDF pre tlač