Primárna zdravotná starostlivosť je jednou z priorít ministerstva zdravotníctva, táto úloha vychádza z cieľov stanovených v Strategickom rámci v oblasti zdravia pre roky 2014 – 2030, ktorý schválila vláda SR. Jej konkrétne napĺňanie sa postupne realizuje v praxi, v tejto fáze v  súvislosti so zvyšovaním kompetencií všeobecných lekárov;  ide o  diagnózy hypertenzia, poruchy metabolizmu tukov, dna a cukrovka.
V januári 2015 vstúpilo do platnosti „Odborné usmernenie MZ SR na poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti dospelým pacientom s artériovou hypertenziou“, zamerané na komplexné manažovanie diagnostiky a liečby pacientov s hypertenziou nielen u všeobecných lekárov ale aj u špecialistov. Pri jeho príprave MZ spolupracovalo s hlavnými odborníkmi MZ pre kardiológiu, internú medicínu, všeobecné lekárstvo a revízne lekárstvo, pričom východiskom bolo aj aktuálne európske odporúčanie na liečbu hypertenzie. Hlavní odborníci sú pri príprave odborných usmernení kľúčovými partnermi MZ (pracovné návrhy usmernení majú možnosť konzultovať s kolegami z odborných spoločností).
Hlavným prínosom uvedeného odborného usmernenia pre medicínsku prax aj pre pacientov je, že MZ v ňom štandardizuje starostlivosť o pacientov s hypertenziou bez ohľadu na špecializáciu lekára. Definuje, kto je v ktorom štádiu ochorenia, určuje aké vyšetrenia, v akých intervaloch a za akých podmienok má príslušný lekár vykonať, aby správne určil liečbu. Cieľom je, aby zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, účelne a bezpečne nielen pre pacienta, ale aj z hľadiska ošetrujúceho lekára. Ak je to potrebné, ošetrujúci lekár môže vykonať všetky ďalšie vyšetrenia a liečebné intervencie, ktoré považuje za nutné a poslať pacienta na vyšetrenie k ďalšiemu lekárovi špecialistovi.
Artériová hypertenzia je diagnóza, ktorá má stúpajúcu tendenciu a náročná je aj jej nákladovosť. Všeobecná zdravotná poisťovňa v r. 2014 registrovala takmer 940- tis. pacientov s hypertenziou. V súvislosti s touto diagnózou pacienti navštívili lekára 4,4-miliónkrát (každý pacient s diagnostikovanou hypertenziou teda navštívil lekára kvôli svojej diagnóze v priemere 4,7- krát. Z toho počtu bolo 3,3 milión návštev u všeobecných lekárov, 820- tisíc u internistov a 240- tisíc u kardiológov).
V júni 2014 MZ vydalo „Odborné usmernenie MZ SR o postupe objednávania, vykonávania a kontroly laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení“ a „Odborné usmernenie MZ SR o vykonávaní ambulantných vyšetrení u dospelých pred plánovanými zdravotnými výkonmi s potrebou anestéziologickej starostlivosti“. Táto úprava prispela k zefektívneniu  kontroly vykonávania laboratórnych vyšetrení a dnes už aj všeobecní lekári môžu realizovať  tzv. predoperačné vyšetrenia. Od júla 2014 do januára 2015 poistenci VšZP absolvovali v ambulanciách všeobecných lekárov takmer 10-tisíc predoperačných vyšetrení, čo výrazne zvýšilo komfort pacientov a urýchlilo ich prípravu na operačné zákroky.
V štádiu rozpracovanosti je problematika, ktorá sa týka usmernenia, vyhľadávania a liečby diabetických pacientov; cieľom je určiť hranice/kompetencie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti všeobecnými lekármi a diabetológmi. Základom je, aby starostlivosť o diabetikov bola komplexná a odborná. Diskusia na MZ už bola otvorená - 18. marca 2015 sa uskutočnilo rokovanie, na ktorom sa zúčastnila hlavná odborníčka pre diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy, hlavná odborníčka pre všeobecné lekárstvo, zástupcovia  diabetologickej spoločnosti, pacientskej organizácie diabetikov so záverom, že všeobecní lekári a diabetológovia spoločne vypracujú odborné usmernenie (predpokladaná účinnosť: od  januára 2016). 
Ďalšie oblasti, na ktoré MZ zameria pozornosť v súvislosti s posilnením kompetencií všeobecných lekárov: liečba hyperurikémie (dny), odborné  usmernenie k diagnostike a liečbe porúch metabolizmu lipidov. 

Cieľ zvyšovania kompetencií všeobecných lekárov:
• zatraktívnenie tejto odbornosti pre mladých začínajúcich lekárov,
• obnova a doplnenie personálnej základne všeobecných lekárov, 
• skvalitnenie servisu pre pacientov (viac zdravotnej starostlivosti  u jedného lekára),
• efektivita poskytovanej zdravotnej starostlivosti ( sprehľadnenie manažmentu pacienta  a určenie pravidiel jeho pohybu v systéme, stanovenie podmienok, za ktorých  pacient ostáva v starostlivosti všeobecného lekára a kedy už musí byť odoslaný k lekárovi- špecialistovi, odstránenie duplicitných/zbytočných vyšetrení u rôznych ďalších lekárov,  ako aj nadbytočné predpisovanie liekov).
​