Vzhľadom na mnohé šíriace sa hoaxy súvisiace s pripravovanými projektmi výstavby a rekonštrukcií nemocníc, a to aj zo strany niektorých politikov, ktorí  poskytujú mediálne vyhlásenia  s cieľom destabilizovať sektor, si dovoľujeme uviesť na pravú mieru niektoré tvrdenia.
 
Ministerstvo zdravotníctva SR transparentne posúdilo stav pripravenosti projektov všetkých štátnych nemocníc, ktoré môžu čerpať prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR (POO) priamym zadaním. Posúdenie prebehlo v súlade s metodikou, kritériá ktorej boli detailne prezentované vláde a ku ktorej neboli vznesené žiadne pripomienky. Následne rezort predložil na rokovanie vlády SR materiál, na základe ktorého sa 1.7.2022 uzniesla, že sa postavia nové univerzitné nemocnice: v lokalite Rázsochy vo forme Shell & Core a v Martine, v celkovej hodnote 611 miliónov eur. Táto suma predstavuje viac ako dve tretiny z celkových prostriedkov určených na výstavbu nemocníc.
 
Na základe rozhodnutia vlády bola  vypracovaná metodika čerpania pre zostávajúci balík zdrojov komponentu 11 plánu obnovy, t.j. na sumu 265 miliónov eur. Začiatkom septembra 2022 bola táto metodika vládnym kabinetom schválená. V rámci metodiky bola reflektovaná požiadavka na spravodlivé regionálne rozloženie ostávajúcich financií s čo najkomplexnejším dopadom na slovenského pacienta.
 
Jej základom bola analýza čerpania kapitálových prostriedkov v minulosti, či už z kapitoly MZ SR alebo z prostriedkov EÚ. Cieľom bolo, aby sa zostávajúce zdroje z POO použili v čo najväčšej miere na vyrovnanie regionálnych rozdielov v kapitálových investíciách v sektore. Samotné čerpanie bolo nastavené v dvoch kolách, a to pre projekty nad a do 5 miliónov eur. Pri príprave metodiky na projekty nad 5 miliónov eur rezort zvažoval viaceré faktory, a to najmä, aká je pridaná hodnota  investícií, veľkosť spádu danej nemocnice či typ projektu. Podstatou POO je realizovať komplexné projekty, na čo sú naviazané aj povinné indikátory, ako je, napríklad, počet rekonštruovaných či postavených postelí. To musela reflektovať aj použitá metodika.
 
Rezort zdravotníctva na základe tejto metodiky pripravil ako prvú Výzvu pre projekty nemocníc nad 5 miliónov eur, ktorá bola vyhlásená 8.11.2022. Na túto výzvu je určených celkovo 212 miliónov eur z POO. Výzva je tzv. dopytovou výzvou, čo znamená, že reflektuje dopyt žiadateľov, a ministerstvo nevie a nemá možnosť ovplyvniť, kto sa do nej rozhodne prihlásiť. Ministerstvo má k dispozícii len prehľad investičných zámerov, teda potenciálnych projektov, ktoré boli identifikované na základe zberu dát.
 
Z uvedeného a samotnej logiky procesu vyplýva, že na dopytovú výzvu budú reagovať predovšetkým nemocnice, ktoré majú jednoznačný investičný zámer, systematicky na ňom pracovali a už počas zberu dát deklarovali pripravenosť. Do výzvy sa môžu prihlásiť všetky nemocnice, teda aj nemocnice vyšších územných celkov (VÚC) a súkromné nemocnice v súlade so schémou štátnej pomoci. Tento fakt vyplýva aj z textu Plánu obnovy, kde autori konkrétne napísali: „O financovanie projektov v rámci investície sa budú môcť uchádzať všetci poskytovatelia bez ohľadu na typ zriaďovateľa, a to formou výzvy, ktorú zverejní Ministerstvo zdravotníctva SR“.
 
Na základe neustálych invektív a útokov na rezort ministerstvo detailne analyzovalo požiadavky súkromných nemocníc, ktoré môžu v prípade splnenia všetkých kritérií z tejto výzvy čerpať cca 150 mil. eur, čo predstavuje približne 17% prostriedkov komponentu 11 z POO. Ak by sme sa však na to pozreli ešte detailnejšie, ich investičné zámery smerujú k výstavbe alebo rekonštrukcii veľkého počtu lôžok pre regióny, čím pomôžu dosiahnuť plnenie KPI komponentu 11 POO.
 
Zjednodušene povedané, štátne a verejné nemocnice si rozdelia sumu 720 miliónov eur a nemocnice, ktoré prevádzkuje súkromný poskytovateľ, pričom infraštruktúra je však vo väčšine prípadov stále majetkom VÚC, len odhadom maximálne 150 miliónov eur. Súkromní prevádzkovatelia tiež verejne deklarovali, že všetok majetok získaný z POO bude prepísaný na zriaďovateľa, čiže v ich prípade na VÚC. Im teda nezostane žiaden majetok, všetko skončí vo verejnom vlastníctve.
 
Výzva do 5 miliónov eur (alokácia cca 50 miliónov) bude vypísaná v priebehu decembra a bude mať oproti už vypísanej výzve iné hodnotenie zamerané primárne na menšie projekty veľkých nemocníc.
 
Projekty štátnych nemocníc
 
V súvislosti s pripravenosťou štátnych nemocníc na čerpanie prostriedkov z POO je potrebné a nevyhnutné zdôrazniť, že stav bol viac ako alarmujúci. Súčasné vedenie rezortu „nezdedilo“ žiadne pripravené projekty, dokonca aj projekty Rázsoch a martinskej nemocnice boli pozastavené. Súčasné vedenie ministerstva dokonca zistilo, že rezort mal pre projekt martinskej nemocnice poskytnuté finančné prostriedky na projektovú prípravu zo Slovenského investičného holdingu, ktoré boli predchádzajúcim vedením rezortu utajené, nemocnici neboli poskytnuté  a museli sa vrátiť.
 
Zároveň je potrebné si uvedomiť, že už v čase schválenia Plánu obnovy a odolnosti SR bolo viac-menej jasné, čo sa vzhľadom na Európskou komisiou určené míľniky dá stihnúť a čo nie.  Príprava POO v rámci rezortu absolútne nevzala do úvahy skutočnosť, že výstavba a rekonštrukcia sa dá realizovať len na základe projektovej dokumentácie a tú je potrebné pripraviť. Štátne nemocnice však musia na projektovú prípravu realizovať verejné obstarávanie, pričom vzhľadom na finančný rozsah ide predovšetkým o nadlimitné súťaže, ktoré podľa aktuálnej praxe trvajú takmer rok. Minimálne ďalší rok trvá príprava samotnej projektovej dokumentácie. A to nehovoríme o technickej príprave vrátane rôznych prieskumov, štúdií a hodnotení, ktoré sú povinnou súčasťou komplexnej prípravy. Tieto aktivity preto predstavujú pre štátne nemocnice riziko.
 
To znamená, že ak sme chceli realizovať výstavbu a rekonštrukciu v zmysle nastavených míľnikov POO,  malo sa už v čase prípravy plánu obnovy a odolnosti začať s intenzívnou predprojektovou a projektovou prípravou projektov štátnych nemocníc. Na podporu prípravy projektov mala byť zriadená Zdravotnícka implementačná agentúra (ZIA), ktorú však zriadilo okamžite po nástupe až aktuálne vedenie ministerstva zdravotníctva, a to konkrétne 1.6.2021.
 
Zriadenie ZIA však neprinieslo požadovaný efekt. Skôr sa potvrdilo, že zriadenie takejto agentúry je nehospodárne, neefektívne a napriek mediálne komunikovaným informáciám ZIA nedokázala plniť ani základné funkcie v rozsahu jej zriaďovacej listiny. Už vôbec by nedokázala vykonávať komplexnú projekčnú činnosť pre všetky štátne nemocnice, respektíve pre nemocnice, ktoré by boli financované z POO.  ZIA nedokázala vypracovávať ani štúdie realizovateľnosti a posúdiť tak investície z hľadiska technickej a finančnej pripravenosti. Nakoľko je však štúdia realizovateľnosti kľúčovou aj pre hodnotenie Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), začali si ich nemocnice realizovať samostatne.
 
Pre porovnanie, na projekte Rázsochy pracuje tím niekoľkých desiatok ľudí. Ich spektrum činností a zameranie je veľmi široké – medicínski odborníci, architekti, inžinieri, profesisti, rozpočtári a pod. Náklady na projektovú dokumentáciu tu predstavujú cca 16 miliónov eur. Realizovať niečo podobné komplexne pre všetky štátne nemocnice bola a je utopická predstava. Slovenský trh nemá toľko odborníkov zo všetkých profesií, ktorí by navyše mali záujem o prácu v štátnej organizácii, čo sa koniec koncov potvrdilo aj na výberovom konaní na post riaditeľa ZIA a pri obsadzovaní jednotlivých pozícií.
 
Príkaz ministra
 
Veľmi často sa v médiách spochybňuje aj príkaz ministra z 24.3.2022. Účelom tohto príkazu nebolo zastaviť prípravy na projektoch nemocníc, ktoré sa chceli uchádzať o prostriedky z POO, ale naopak, usmerniť nemocnice v príprave a zodpovedne vyhodnotiť, či sa stíhajú pripravované zámery realizovať. Hlavným cieľom tohto opatrenia bolo šetriť štátne finančné zdroje, ktoré mohli byť bezbreho využívané na prípravu nevyužiteľných a v niektorých prípadoch opakovane menených projektových zámerov bez súladu s nastavenými míľnikmi a ukazovateľmi POO.
 
V tom čase totiž rezort zaznamenal tendencie niektorých nemocníc najímať externé konzultačné firmy na minoritné projektové činnosti, ktoré mohla a mala realizovať ZIA. V jej prípade to ministerstvo vyhodnotilo ako  neefektivitu nakladania s finančnými prostriedkami. Všetky opodstatnené žiadosti o zazmluvnenie konzultačných firiem, ktoré následne rezortu predložili nemocnice, boli obratom schválené. V tomto období sa začal rezort opakovane intenzívne venovať aj opodstatneniu ZIA a jej spôsobom manažmentu a práce. Snažil sa pritom zachovať pôvodnú myšlienku a zámer bývalého vedenia ministerstva, týkajúci sa ZIA.
 
Tiež je nutné si uvedomiť, že príkaz bol platný až od 24.3.2022, čo bol vzhľadom na termín priameho zadania z POO (1.6.2022) absolútne hraničný termín vzhľadom k požadovanému objektívnemu a transparentnému vyhodnoteniu všetkých projektových zámerov nemocníc. Hodnotenie, ktoré preukázalo, že Martin je realizovateľný do tzv. „full fit out“ a  Rázsochy do „shell and core“ prebehlo v súlade s už  vyššie uvádzanou metodikou, objektívne a transparentne pod záštitou predsedu vlády a ním určenou a zostavenou pracovnou skupinou po celospoločenskej diskusii. Toto rozhodnutie bolo následne schválené vládou.
 
Realita je, žiaľ, taká, že Ministerstvo zdravotníctva SR zdedilo po predchádzajúcich vedeniach „prázdnu špajzu“, návrh „utopistickej agentúry“ a napísaný POO, ktorý muselo uchopiť a začať realizovať.  Na tom už pokyn vydaný tri mesiace pred indikovaním priamych vyzvaní absolútne nič nezmenil. Faktom je, že predchádzajúce vedenie do POO uviedlo zoznam snov miesto reálnych cieľov, ktoré by boli podrobené hlbšej analýze, absolútne nepochopilo čo znamená investičná príprava výstavby nových nemocníc a zanechalo v POO súčasnému vedeniu chaos, ktorý sa takmer rok snažilo súčasné vedenie upratať.
 
O tomto svedčí aj fakt, že pracovná verzia POO predchádzajúceho vedenia rezortu obsahovala vymenované nemocnice, pričom aký-taký stav bol len v Rázsochách a Martine. Marek Krajčí však aj tieto projekty pozastavil na jeden rok. Odblokoval ich až Vladimír Lengvarský. 
 
Výzva nad 5 miliónov eur
 
Vyhlásená výzva z 8.11.2022 je premietnutím celospoločenskej požiadavky a zároveň nadväzuje na požadované reformy v rámci optimalizácie siete nemocníc, ktorá je svojím spôsobom nosným prvkom POO pre zdravotníctvo. Nemôžeme a nedokážeme robiť reformy, pokiaľ nepodporíme všetky zložky ústavnej zdravotnej starostlivosti, teda aj menšie regionálne nemocnice.
 
Ozývajú sa však hlasy, ktoré tvrdia, že týmto spôsobom finančne podporíme iba súkromné spoločnosti Svet zdravia či Agel. Pre ľudí je však dôležitá aj informácia, že viaceré nemocnice, aj keď ich prevádzkujú súkromní poskytovatelia, patria štátu, vyšším územným celkom alebo neziskovým organizáciám. Dostupnosť zdravotnej starostlivosti príslušnej kvality je práve z pohľadu ľudí kľúčová. Ako vysvetlíme pacientom, že nemocnica v rámci ich dostupnosti nemôže byť obnovená, pretože ju prevádzkuje súkromník?
 
Vyššie územné celky a pacienti, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť, s tým problém nemajú. Z pohľadu ministerstva zdravotníctva je na prvom mieste pacient, a to aj pacient žijúci mimo okresného či krajského mesta, pacient, ktorý potrebuje dostupnú regionálnu nemocnicu bez ohľadu na jej vlastníka alebo prevádzkovateľa.
 
Trúfneme si tiež nesúhlasiť s tvrdením, že Svet zdravia či Agel majú dominantné postavenie, napríklad, na Východnom Slovensku. V Prešovskom a Košickom kraji je v rámci ústavnej starostlivosti viac ako 50 zariadení (vrátane kúpeľov, liečební a ďalších). Svet zdravia a Agel v tomto regióne prevádzkujú do desať zariadení.
 
Navyše sa v rámci výzvy počíta s mechanizmom, ktorý hovorí o tom, že majetok bude po uplynutí obdobia udržateľnosti prevedený do majetku štátu, resp. samosprávy. Platná schválená schéma štátnej pomoci tiež neumožňuje, napríklad, podporenému projektu dosiahnuť zisk viac ako cca 1 %. V takom prípade musí alikvotnú časť dotácie, zjednodušene povedané, vrátiť.
 
Všetky tieto nastavenia a mechanizmy len podčiarkujú správne zadefinované ciele rezortu. Štát je ako regulátor, tak účastník regulovaného prostredia. V prípade, že výzvy z plánu obnovy sústredíme výlučne na štátne zariadenia a neumožníme sa o financie uchádzať aj iným subjektom, narazíme tak na európsku antidiskriminačnú politiku, ako aj na záujem pacienta. V konečnom dôsledku by sme išli aj proti schválenému textu Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý, ako už vyššie spomíname, hovorí o možnosti uchádzať sa o zdroje všetkým poskytovateľom bez rozdielu zriaďovateľa.