Návrh na prioritné okruhy vedecko-výskumnej problematiky slovenského zdravotníctva na r. 2008-2011

Vaše námety, pripomienky a návrhy na doplnenie či úpravu možno predkladať elektronicky na adresu tajomníka Vedeckej rady MZ SR: lenka.cellarova@health.gov.sk a to do 20.03. 2008.

I. CHOROBY SRDCA, PĽÚC A CIEV

Kardiovaskulárne a cerebrovaskulárne ochorenia sú v Slovenskej republike najčastejšou príčinou mortality. Na komplikácie aterosklerózy umiera viac ako 50% občanov SR. Výskum príčin, patogenézy, klinických prejavov a komplikácií kardio- a cerebrovaskulárnych ochorení je preto zásadnou prioritou v oblasti biomedicínskeho výskumu.

Diabetes 2. typu postihuje takmer 7% a metabolický syndróm viac ako 20% populácie SR. Obidve ochorenia sú spojené s 2-4-násobne zvýšeným rizikom rozvoja kardiovaskulárnych ochorení a diabetes je spojený aj s rizikom závažných mikrovaskulárnych komplikácií.

V ekonomicky rozvinutých krajinách je chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) štvrtou najčastejšiou príčinou mortality, pričom sa predpokladá, že do roku 2020 bude CHOCHP treťou najčastejšou príčinou smrti v celosvetovom meradle. Bronchiálna astma a chronický kašeľ sa tiež výrazne podieľajú na morbidite vo všetkých európskych krajinách. Štatistika Európskej respirologickej spoločnosti uvádza prítomnosť nočného kašľa u 30%, produktívneho kašľa u 10% a neproduktívneho kašľa u 10% populácie.

Spánkové apnoe postihuje 4-6 % dospelej populácie, pričom je nezávislým rizikovým faktorom závažných kardiovaskulárnych ochorení, akými sú artériová hypertenzia, cievne mozgové príhody, ischemická choroba srdca a zlyhanie srdca. Súčasne je spánkové apnoe asociované s vysokým rizikom inzulínovej rezistencie, s prítomnosťou metabolického syndrómu a diabetu 2. typu.

Najvýznamnejším patologicko-anatomickým substrátom chorôb srdca a ciev je ateroskleróza. Analýzy pilotných epidemiologických štúdií doteraz vykonaných na Slovensku ukázali alarmujúco vysoký výskyt závažných rizikových faktorov aterosklerózy. Rizikové faktory aterosklerózy sa často zhlukujú v rámci vysokorizikových stavov, akými su metabolický syndróm, diabetes mellitus 2. typu, spánkové apnoe, niektoré endokrinné ochorenia (hypotyreóza, deficit rastového hormónu, hyperkorticizmus) a chronické renálne ochorenia. Výskum v posledných rokoch naznačuje, že z patogenetického hľadiska zohráva v rozvoji aterosklerózy významnú úlohu chronický subklinický zápal. Predpokladá sa, že subklinický zápal sa môže spolupodieľať na rozvoji kardiovaskulárnych chorôb pri metabolickom syndróme, diabete 2. typu, pri CHOCHP, spánkovom apnoe, ako aj pri systémových chorobách spojiva.

Navrhuje sa preto podporiť výskumné projekty zamerané na: a) sledovanie genetických a environmenálnych faktorov zúčastňujúcich sa na rozvoji aterosklerózy, b) sledovanie genetických, humorálnych a environmenálnych faktorov zúčastňujúcich sa na rozvoji patomechanizmov pri vzniku a rozvoji obezity, metabolického syndrómu a diabetu 2. typu, c) uskutočnenie prospektívnej randomizovanej intervenčnej štúdie zameranej na sledovanie farmakologického ovplyvnenia rizikových faktorov aterosklerózy; súčasne hodnotiť farmakoekonomické parametre intenzívnej a konvenčnej starostlivosti o pacientov s definovanými rizikovými faktormi aterosklerozy, d) sledovanie markerov včasného poškodenia myokardu.

V oblasti pneumológie je potrebné sústrediť výskumné zameranie na obštrukčné choroby pľúc – CHOCHP a bronchiálnu astmu, ako aj na chronický kašeľ. Prioritami sa stáva: a) po epidemiologickej stránke zmapovať výskyt chronických obštrukčných pľúcnych chorôb na Slovensku, b) sledovať interakcie medzi genetickými faktormi a prostredím v progresii obštrukčnej ventilačnej poruchy a/alebo chronického kašľa, c) identifikovať patogenetické mechanizmy, ktoré prispievajú k rozvoju CHOCHP a bronchiálnej astmy. Výskyt aterosklerózy a jej komplikácií, ako aj výskyt metabolických porúch je u pacientov s CHOCHP vyšší ako v populácii osôb bez obštrukčnej ventilačnej poruchy. Súčasne je častá koincidencia CHOCHP s poruchami dýchania v spánku – obštrukčným spánkovým apnoe, ktoré je často asociované s artériovou hypertenziou a metabolickým syndrómom. Preto je potrebné sústrediť výskumné zameranie taktiež na sledovanie ochorení asociovaných s CHOCHP a na tzv. systémové prejavy tohoto ochorenia.

● Prospektívne sledovanie rizikových faktorov aterosklerózy a artériovej hypertenzie vo vzťahu k celkovej a kardiovaskulárnej mortalite v Slovenskej republike, vrátane identifikácie najrizikovejších regiónov Slovenska a vypracovanie nápravných intervencií.
● Farmakoekonomické hodnotenie intenzívnej a konvenčnej starostlivosti o pacientov s definovanými rizikovými faktormi aterosklerózy.
● Molekulárno-biologické aspekty rozvoja obezity s dôrazom na úlohu hormónov.
● Genetické a environmentálne faktory v rozvoji metabolického syndrómu, diabetu 2. typu a aterosklerózy.
● Markery včasnej diagnostiky a kvality terapie včasného poškodenia myokardu a chronického srdcového zlyhania.
● Sledovanie genetických, biochemických, imunologických a environmentálnych faktorov aneuryzmatickej dilatácie tepien. Endovaskulárna liečba artériových aneuryziem a obliterujúcich ochorení artérií a vén.
● Sledovanie podielu genetických a environmentálnych faktorov na výskyte a progresii chronických obštrukčných pľúcnych chorôb (bronchiálnej astmy a chronickej obstrukčnej choroby pľúc) a ich komplikácií.
● Molekulárno-biologické aspekty metabolických porúch u pacientov s ochoreniami respiračného systému.
● Patofyziologické mechanizmy pri chronickom kašli, úloha patologického gastro-ezofágového refluxu v patogenéze astmy a chronického kašľa.

Nádorové ochorenia patria k hlavným príčinám chorobnosti a úmrtí u obyvateľstva priemyselne vyspelých krajín, vrátane obyvateľstva SR. V posledných rokoch došlo k explózii poznatkov o nádorových ochoreniach, ktoré sa sústreďujú do nasledovných oblastí:

- do oblasti rozpoznávania chorobných zmien, ktoré sú rizikové z hľadiska možnej evolúcie nádorového ochorenia, alebo ktoré jej predchádzajú,
- do oblasti včasnej diagnostiky nádorových ochorení a zábrany rozšírenia nádorového procesu,
- do oblasti sledovania priebehu nádorového ochorenia a včasnej identifikácie jeho prípadného relapsu,
- do oblasti zlepšenia výsledkov liečby onkologických pacientov, vrátane zlepšenia kvality ich života,
- do oblasti identifikácie prognostických a prediktívnych parametrov nádorového ochorenia,
- do oblasti implementácie nových metodík a technológií využívaných pre diagnostiku, sledovanie priebehu a pre liečbu nádorového ochorenia.

Preto je žiadúce orientovať výskumné kapacity slovenského zdravotníctva do vyššie menovaných oblastí, so zameraním najmä na nižšie uvedené hlavné ťažiskové programy:

● diagnostické rozpoznanie a terapeutické riešenie prekanceróznych stavov,
● hodnotenie, inovácia a optimalizácia diagnostických, terapeutických a monitorovacích prístupov riešenia onkologických ochorení v rámci stavu súčasnej vedy primeraných postupov,
● komplexná a skorá diagnostika nádorového ochorenia (vrátane genomiky a proteomiky) s cieľom zvýšenia záchytu ochorenia v jeho včasných štádiách,
● identifikácia nových prognostických, prediktívnych a terapeuticky relevantných markerov,
● identifikácia a možné ovplyvnenie primárnych, ako aj terapiou indukovaných mechanizmov rezistencie nádorových buniek,
● diagnostika a monitoring hereditárnych zmien v expresii relevantných génov, ktorých produkty majú zásadný vplyv na účinnosť a toxicitu aktuálne používaných chemoterapeutík

Výstupom riešenia každého predloženého a schváleného vedecko-výskumného projektu v oblasti „Onkológia“ by mala byť snaha o zlepšenie diagnostických algoritmov, inovácia terapeutických protokolov, stále užšia individualizácia terapie a dosiahnutie zlepšenia kvality života a dĺžky prežívania onkologického pacienta.

Absencia národného perinatologického programu starostlivosti o matku, plod a novorodenca priniesla už prvé negatívne výsledky. Popri výraznom, takmer 50% poklese pôrodnosti sme za obdobie 15 rokov po rozdelení Československa dosiahli takmer dvojnásobne horšie výsledky v perinatálnej mortalite a morbidite v porovnaní s Českou republikou.

Národný program starostlivosti o matku, plod a novorodenca zameraný predovšetkým na prenatálnu diagnostiku a liečbu plodu in utero prinesie zlepšenie kvality štatistických ukazovateľov perinatálnej mortality a morbidity zdokonalením prenatálnej diagnostiky intrauterinného ohrozenia zdravého plodu hypoxiou a súčasne aj zvýšenie kvality genofondu populácie včasnou diagnostikou geneticky podmienených a liečbou vrodených a metabolických ochorení plodu.

Dôležitou súčasťou perinatologického programu - Národného programu starostlivosti o matku, plod a novorodenca je aj ekonomický prínos vo forme znížených nákladov do zdravotnej a sociálnej starostlivosti o telesne alebo duševne postihnutého jedinca, pri včasnej prenatálnej diagnostike a účinnej intrauterinnej liečbe ohrozeného alebo postihnutého plodu. Významnou zložkou je dobudovať Národné centrum materno-fetálnej medicíny v Bratislave ako vrcholného odborného zariadenia pre výskum, diagnostiku a liečbu ochorení plodu a novorodencov.

● Národný perinatologický program – program starostlivosti o matku, plod a novorodenca
● V rámci perinatologického programu – skúmať a analyzovať vplyv vonkajších faktorov prostredia na vývoj plodu
● Zavedenie kombinovaného a integrovaného prenatálneho skríningu geneticky podmienených, metabolických a vrodených vývojových chýb plodu v I. a II. trimestri
● Vypracovanie nového modelu skríningového testu pre exaktnú diagnostiku intrauterinnej hypoxie plodu pomocou nových moderných neinvazívnych a invazívnych vyšetrovacích metód.
● Zabezpečenie komplexnosti vyšetrenia tehotnej a potenciálneho intrauterinného pacienta v prenatálnej starostlivosti
● Stanovenie spektra indikácií na neinvazívne a invazívne vyšetrovacie metódy v jednotlivých trimestroch gravidity
● Definovanie etických a právnych noriem v problematike prenatálnej diagnostiky a liečby plodu
● Vypracovanie štandardov /guidelines/ pre prenatálnu neinvazívnu a invazívnu diagnostiku vrodených vývojových chýb plodu v jednotlivých trimestroch gravidity
● Vypracovanie štandardov /guidelines/ pre neinvazívnu a invazívnu diagnostiku intrauterinnej hypoxie plodu v II. polovici gravidity
● Definovanie rozsahu možností a indikácií pre neinvazívnu a invazívnu liečbu plodu v postavení intrauterinného pacienta
● Vypracovanie štandardov /guidelines/ pre neinvazívnu a invazívnu liečbu vrodených vývojových chýb a intrauterinnej hypoxie plodu in utero
● Zavedenie rozhodovacích kritérií v prípadoch, u plodov s vrodenými vývojovými chybami, u ktorých nie je možné jednoznačne a spoľahlivo stanoviť prenatálnu a postnatálnu prognózu
● V súčinnosti s biologickými rodičmi a odborníkmi z medicínskej etiky a medicínskeho práva riešiť diagnostické a liečebné postupy vo fetálnej medicíne

Miniinvazívna chirurgia je operačná technika šetriaca pacientku pri zachovaní celého rozsahu chirurgického výkonu.Takýto postup dovoľuje intímny kontakt s operačným poľom, selektívny prístup ku tkanivám šetriacim lymfatický systém a vegetatívne nervstvo. Výsledkom je včasná rekonvalescencia, návrat k plnohodnotnému životu v pooperačnom období aj po radikálnych operáciách pacientok s onkologickým ochorením a endometriózou.

Ťažiskom navrhovanej vedeckej činnosti je:

● riešenie miniinvazívneho postupu pri liečbe panvovej bolesti a endometriózy
● zavádzanie šetrných operačných techník u onkologických pacientok, stanovenie limitov pre miniinvazívne prístupy u takýchto ochorení
● komplexná diagnostika a nové postupy s použitím cudzorodých materiálov v liečbe panvovej nedostatočnosti a močovej inkontinencie
● optimalizácia multiodborovej spolupráce pri riešení panvovej patológie
● minimálne invazívne postupy v mamológii vrátane komplexu sentinelovej uzliny
● vedecky vypracovať odôvodnený systém skríningu, profilaxiu ochorení, diagnostiku, liečbu a poliečebné sledovanie pacientiek s malígnym ochorením prsníkov a malígnym ochorením ženského genitálu.

Incidencia vrodených vývojových chýb, genetických a imunitne podmienených ochorení má na Slovensku stúpajúcu tendenciu, avšak prevencia a rozsah diagnostiky stále zaostáva za vyspelými krajinami.

Cieľom vedeckého programu je stimulácia aktivít zameraných na podporu zdravia a zdravého štýlu života, zníženie negatívnych vplyvov životného prostredia a zvýšenie účinnosti a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti v záujme obmedzenia negatívnych dôsledkov chorôb. Podporujú sa akademické výskumné aktivity vychádzajúce z univerzitných inštitúcii a aplikujúce novšie biomedicínske poznatky, ako aj multidisciplinárne výskumné siete v pediatrickej praxi, zamerané na štúdium zdravotného stavu väčších populácii novorodencov, detí a mladistvých. Významným nástrojom na identifikáciu pôsobenia environmentálnych, genetických, výživových, sociálnych a iných faktorov na zdravie detí, ako aj na poznanie vzťahov medzi parametrami prenatálneho obdobia a chronickými chorobami detského a dospelého veku je dlhodobé sledovanie kohort rodičia - deti.

Program sa koncentruje na otázky:

● vypracovania praktických prístupov ku zdravotným problémom detského veku podľa úrovne poznania
● rozšírenie existujúcich a zavedenie nových stratégii prevencie a liečby chorôb detského veku
● aplikácie výsledkov projektu skúmania ľudského genómu
● vytvárania podmienok na zdravý a plnohodnotný život detí a dospievajúcej mládeže

Ku špecifickým vedeckým okruhom projektu patria:

● genetické choroby a genetické predispozičné faktory vzniku chorôb
● malígne ochorenia u detí a ich diagnostika a liečba
● chronické ochorenia detského veku (nefropatie, diabetes, choroby čreva a pečene, hypertenzia, alergia, cystická fibróza atď.)
● poruchy výživy (anorexia, obezita)
● orgánové zlyhanie a orgánová transplantácia
● intenzívna starostlivosť a urgentná medicína
● identifikácia a eliminácia faktorov novorodeneckej morbidity a mortality
● vyhľadávanie rizikových sociálnych a environmentálnych faktorov

● zlepšenie pre- a postnatálnej diagnostiky dedičných chorôb
● včasná diagnostika progresívnych chronických ochorení
● zníženie incidencie chronického orgánového zlyhania a zníženie spotreby ekonomicky náročných liečebných postupov
● zriadenie celonárodných registrov detí s rôznymi chronickými ochoreniami
● zlepšenie starostlivosti o dieťa a zvýšenie kvality života chorých detí.

Jedná sa o zaujímavý klinický problém z reumatologického hľadiska. Pri týchto chorobách sa často vyskytujú združené autoimunitné choroby, ako je juvenilná idiopatická artritída, reumatoidná artritída a systémový lupus erythematosus, prípadne dermatomyozitída/polymyozitída najmä pri Klinefelterovom syndróme. Pri Turnerovom syndróme sa môže vyskytovať juvenilná idiopatická artritída, alebo artritídy podobné reumatoidnej artritíde. V rámci pripravovaného výskumu v budúcich rokoch je žiadúce sa snažiť pri difúznych chorobách spojiva sledovať mutácie génov v snahe odhaliť v našej populácii chorých s autoimunitnými chorobami, mutáciu génov podieľajúcich sa na vývoji autoimunitných chorôb, najmä pri juvenilnej idiopatickej artritíde.

Ďalej sa odporúča sledovať genetickú variáciu v autoimunitnom géne PTPN22 na diferenciáciu T lymfocytov u pacientov s reumatoidnou artritídou a ich prvostupňových príbuzných. Reumatoidná artritída je najčastejšie systémové ochorenie, ktoré postihuje približne 1 % svetovej populácie. Zatiaľ čo etiológia RA zostáva neobjasnenou, je v súčasnosti jasné, že genetická predispozícia hrá významnú úlohu pri vzniku ochorenia. Nedávno objavený single-nucleotide polymorfizmus (zámena C na T na pozícii 1858) génu PTPN22 kódujúcom lymfoidnú tyrozínfosfatázu (LYP) je po špecifických HLA variantoch v oblasti hlavného histokompatibilného komplexu, druhou najčastejšou genetickou variantou asociovanou s RA a inými autoimunitnými ochoreniami ako sú diabetes mellitus typ 1, juvenilná idiopatická artritída, či systémový lupus erythematosus. Je pomerne dobre známe, že pomocné CD4+ T lymfocyty hrajú primárnu úlohu v rozvoji zápalu u RA. RA sa považuje tradične za ochorenie vedené Th 1 pomocnými lymfocytmi. Najnovšie dáta však poukazujú na kľúčovú úlohu Th 17 subpopulácie pri rozvoji RA. Produkciou niektorých interleukínov (IL) ako napr. IL-2 sú CD4+ lymfocyty nevyhnutné pri aktivácii cytotoxických CD8+ T lymfocytov, podieľajúcich sa na deštrukcii tkaniva postihnutého zápalovým procesom. Antigénny receptor T lymfocytov (TCR) je významným mediátorom regulujúcim funkciu CD4+ T lymfocytov. Alela PTPN22 T1858 vedie k zámene aminokyseliny arginínu za tryptofán na pozícii 620 v proteíne LYP. Funkcia tohto proteínu je pomerne málo známa a prakticky obmedzená na interakciu so signálnymi kinázami v CD4 lymfocytoch. LYP je negatívnym regulátorom kináz, ktoré sprostredkúvajú prenos signálu z TCR komplexu (TCRζ/CD3) v CD4+ lymfocytoch. TCR vedie k transaktivácii génu pre IL-2. Je zaujímavé, že fosfatázová aktivita variantu LYP enkódovaného génom asociovaného s RA (T1858) je vyššia ako bežného variantu. A teda paradoxne, dochádza k silnejšej inhibícii signálu z TCR. Akým mechanizmom sa variant T1858 teda podieľa na vzniku autoimunitného procesu zatiaľ nie je jasné. Cieľom výskumu je prispieť k objasneniu funkcie LYP v CD4+ lymfocytoch. Pracovnou hypotézou je, že variant LYP, kódovaný génom s alelou T1858 sa podieľa na odlišnej maturácii naivných CD4 buniek na jednotlivé stubtypy pomocných lymfocytov (Th1, Th2 alebo Th17) v porovnaní s bežnou alelou 1858 v géne PTPN22. Výskum v budúcnosti prispeje veľkou mierou k porozumeniu vplyvu variácie génu PTPN22 na diferenciáciu T lymfocytov, ktorá je jedným z kľúčových patogenetických procesov v rozvoji chronického zápalu u RA.

Treťou časťou výskumného zámeru je sledovanie porúch muskuloskeletálneho aparátu pri Downovom syndróme, pričom je potrebné sa zamerať na skeletálne zmeny, atlanto-axiálnu dislokáciu, predčasný vývoj degeneratívnych zmien kĺbov, najmä koxartrózy, prípadne artropatie, ktoré sú veľmi podobné klinickému obrazu juvenilnej idiopatickej artritídy. Včasná diagnostika a liečba porúch pohybového ústrojenstva pri vyššie uvedených chromozomálnych aberáciach pomôže zmierniť priebeh a zlepšiť prognózu pacientov s Downovým syndrómom, hlavne čo sa týka zlepšenia kvality života. Na výbere pacientov je žiadúce spolupracovať s endokrinológom dospelých a detí, so SZU centrom Downovho syndrómu. Pacienti by mali byť klinicky vyšetrení, stanoví sa profil autoprotilátok, hormonálne analýzy a podľa platných diagnostických kritérií sa potvrdí alebo vylúči prítomnosť zápalových reumatických ochorení, alebo prítomnosť kongenitálnej alebo familiárnej artropatie, juvenilnej idiopatickej artritídy, prípadne iných odchyliek zo strany pohybového ústrojenstva, ako je hypermobilný syndróm, predčasná koxartróza a atlanto-axiálna dislokácia. Dôležité bude tiež sledovanie terapeutických postupov zo strany bazálnej liečby pri výskyte autoimunitných chorôb pri chromozomálnych aberáciach, ako aj špeciálne rehabilitačné postupy.

Ďalšou časťou potenciálneho výskumu je sledovanie genetických mutácii na 18 chromozóme v priebehu chronickej multifokálnej osteomyelitídy u detí a iných autoimunitných ochorení, ako je familiárna hypertrofická synovitída u detí. Tieto nozologické jednotky patria medzi vzácne autoimunitné ochorenia a o ich nozografickom ohraničení je potrebné získať ďalšie poznatky.

Prenosné choroby predstavujú stále závažný problém v systémoch zdravotnej starostlivosti vo svete. Meniace sa socioekonomické podmienky na jednotlivých kontinentoch spolu s globálnym rozvojom obchodu, turizmu, urbanizácie, migrácie obyvateľstva, podmienenej ekonomickými, spoločenskými, náboženskými, etnickými a vojenskými konfliktami prispievajú k rýchlej adaptabilite infekčných agensov v nových podmienkách a k ich prestupu medzi odlišnými ekosystémami ako aj k bezprecedentnému prekonávaniu barier medzi živočíšnou ríšou a človekom. V tejto situácii sa stiera aj bariera medzi vyspelými a rozvojovými krajinami pokiaľ ide o výskyt infekčných ochorení. Preto odborníci upozorňujú aby sa neznižovala pozornosť infekčným chorobám a vývoju nových terapeutických a preventívnych prostriedkov. Objavujú a budú sa objavovať nové druhy infekčných ochorení, vyvolané nepoznanými alebo novými agensami tak ako to bolo v prípade Lymeskej borreliózy, Legionárskej choroby, STSS, AIDS, SARS, vtáčej chrípky a ďalších.

Súčasné vedecké poznatky poskytujú dôkazy o tom, že infekčné ochorenia a následné poruchy imunity sa podieľajú tiež na vzniku ochorení kardiovaskulárneho systému, endokrinného systému a chorôb pohybového systému. Najnovšie poznatky z oblasti nádorových ochorení tiež svedčia o tom, že pri vzniku nádorových ochorení zohrávajú až v 70% významnú úlohu mikroorganizmy.

Efektívnosť terapie ochorení infekčnej etiológie sa oslabuje narastajúcou rezistenciou mikroorganizmov na antibiotiká a biocídy.

Výskyt alergických ochorení má výrazne stúpajúci trend. Stúpa výskyt kožných a respiračných alergií tak v dospelej ako aj v detskej populácii s podielom mikróbných agensov ako spúšťačov týchto ochorení. Poruchy imunitného systému podmienené endogénnymi aj exogénnymi faktormi majú taktiež stúpajúci trend. Dôležité je uvedomiť si, že spomínané ochorenia majú nesmierne závažný dopad na ekonomiku Slovenskej republiky prostredníctvom strát, ktoré vznikajú úbytkom pracovnej sily a nákladmi na zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Navyše vysoký výskyt spomínaných ochorení bráni rýchlejšiemu vzostupu dĺžky života nášho obyvateľstva.

Je preto absolútnou prioritou aby každý štát vrátane našej republiky umožnil rozvoj vedy a bádateľskej činnosti, ktorý môže zásadným spôsobom prispieť k:

- Poznaniu úlohy konkrétnych faktorov životného prostredia v etiológii infekčných, imunologických (alergických, autoimunitných), degenerativných a nádorových ochorení.
- Poznaniu mechanizmov zodpovedných za progresiu uvedených ochorení
- Zavedeniu preventívnych a liečebných opatrení, ktoré by výskyt a závažnosť týchto ochorení obmedzili, resp. ich vyliečili.

Nové vedecké poznatky získané tvorivou bádateľskou činnosťou vo vyššie uvedenom

zameraní sú reálnym základom pre strategickú rozhodovaciu činnosť smerujúcu k skvalitneniu diagnostiky, prevencie a terapie ochorení vyvolaných infekčnými agensami. Pre naplnenie tohto zámeru je nutné aby sa vedeckovýskumná činnosť orientovala na nasledovné oblasti:

- Výskum patogenézy, diagnostiky, terapie a prevencie ochorení mikróbnej etiológie so zameraním na molekulové a bunkové mechanizmy s využitím poznatkov a metodológie genomiky, proteomiky, transkriptomiky a bioinformatiky. Využitie nových poznatkov z vyššie spomenutých disciplín pre rozvoj personalizovanej farmakoterapie, teranostiky, targetovej terapie a tiež využitie biomarkerov v diagnostike.
- Skúmanie významu imunitného systému v obrane proti infekčným, degeneratívnym a nádorovým ochoreniam. Poznávanie štruktúrnych, genetických a funkčných zákonistostí imunitného systému ľudského organizmu s cieľom uplatniť nové poznatky v kontrole a prevencii ochorení vyvolaných mikroorganizmami ale aj neprriaznivými faktormi životného prostredia a alergénmi.
- Objasňovanie vzťahu genetických faktorov k funkcii imunitného systému a k aktivite metabolizovať xenobiotiká (cudzorodé látky v životnom prostredí).
- Skúmanie vzťahu biotických a abiotických faktorov životného prostredia na výskyt a závažnosť vzniku nádorov a autoimunitných chorôb.
- Vývoj nových prostriedkov rýchlej diagnostiky infekcií a porúch imunitného systému. Včasná diagnostika je vysokoefektívny nástroj redukujúci náklady a straty spôsobené infekciami v ľudskej populácii.
- Poznávanie základných molekulových mechanizmov rezistencie na antimikróbne látky a vývoj preventívnych a terapeutických postupov mimo chemoterapie s využitím probiotík, prebiotík, peptidov cytokínov/chemokínov a inžinierstva protilátok. Objavujú sa varovania odborníkov že účinnosť chemoterapie v súčasnosti sa bude výrazne oslabovať narastaním rezistencie mikroorganizmov na antimikrobné látky. Preto vývoj alternatívnych metód a postupov k antibiotickej terapii má svoje opodstatnenie. Súčasne poznávanie mechanizmov šírenia rezistencie na antimikróbne látky môže významne prispieť k zmierneniu tohto problému.

- Vývoj neonatálnych, mukozálnych vakcín a vakcín založených na báze výživových komponent (jedlé vakcíny). Vakcinácia predstavuje jeden z najefektívnejších nástrojov prevencie chorôb. Je preto opodstatnené rozvíjať výskum a vývoj v oblasti nových resp. zdokonalených vakcín, zvyšovať ich protektívnu účinnosť, skúmať nové formy vakcinácie a odhaľovať zatiaľ nepoznané oblasti imunitnej odpovede makroorganizmu.

- Vývoj preventívnych opatrení a racionálnej terapie ochorení imunitného systému, infekčných ochorení, zápalových ochorení neinfekčného pôvodu a nádorových ochorení.

Cerebrovaskulárne ochorenia sú na Slovensku stále závažným medicínskym a socioekonomickým problémom, keďže na rozdiel od iných vyspelých štátov mortalita a morbidita nielenže neklesla, ale naopak, v niektorých skupinách obyvateľstva stúpla. I keď hlavné rizikové faktory a základné patofyziologické mechanizmy cerebrovaskulárnych ochorení sú spoločné s inými kardiovaskulárnymi ochoreniami, preukázateľne existujú špecifiká, ktoré si vyžadujú osobitný prístup k cievnym mozgovým príhodám. Výskumné projekty by sa mali orientovať na:

- Úlohu genetických faktorov v patogenéze cievnych ochorení mozgu.
- Úlohu koagulopatií, hemoreologických faktorov a zmien v endoteliálnych funkciách v patogenéze porúch cerebrálnej cirkulácie.
- Vzťah medzi ochoreniami srdca a cievnymi ochoreniami mozgu.
- Epidemiológiu cievnych ochorení mozgu z hľadiska ich prevalencie a výskytu rizikových faktorov.

V súvislosti so všeobecným starnutím populácie zabezpečenie dôstojnej staroby je jednou z rozhodujúcich úloh modernej spoločnosti. Jedným z ochorení, ktoré mimoriadnym spôsobom znižuje kvalitu života tak staršej populácie ako aj časti populácie v produktívnom veku (vzhľadom na opatrovateľské povinnosti), sú demencie. Výskumné projekty by sa mali orientovať na:

- Mapovanie výskytu genetických mutácií spojených s demenciou v slovenskej populácii.
- Zhodnotenie možností a efektívnosti modifikácie známych rizikových faktorov Alzheimerovej choroby a vaskulárnej demencie, resp. zmiešanej demencie.
- Identifikáciu optimálnych diagnostických postupov v podmienkach klinickej praxe na Slovensku
- Zistenie reálnej incidencie a prevalencie demencií v slovenskej populácii ako aj aktuálnej situácie v terapii demencií.

Neurodegeneratívne a demyelinizačné ochorenia patria medzi najčastejšie neurologické ochorenia, ktoré, vzhľadom na chronický priebeh a invalidizujúci charakter, význam spôsobom ovplyvňujú kvalitu života pacientov a predstavujú dlhodobú sociálnu a ekonomickú záťaž pre celú spoločnosť. Výskumné projekty by sa mali orientovať na:

- Genetiku a molekulárnu biológiu neurodegeneratívnych ochorení
- Biologické markery neurodegenerácií
- Funkčné zobrazovacie metódy v diagnostike neurodegeneratívnych ochorení
- Optimalizáciu terapie sklerosis multiplex
- Vplyv chronických neurologických ochorení na kvalitu

Ochorenia medzistavcových platničiek a ich následky, t.j. kompresia miechy, v krčnej a hrudníkovej oblasti, respektíve miechových koreňov v driekovej oblasti, postihujú v rôznej miere prevažnú časť populácie, sú aj jednou z najčastejších príčin pracovnej neschopnosti a často vedú k invalidizácii. Výskumné projekty by sa mali orientovať na:

- identifikáciu príčin vzniku a progresie degeneratívnych zmien medzistavcových platničiek
- zhodnotenie relevantných diagnostických postupov a indikácií medikamentóznej, respektíve chirurgickej liečby
- vypracovanie vedecky zdôvodnených odporúčaní pre jednotlivé typy operácií a druhy použitého materiálu určeného na implantáciu

V záujme zlepšenia komplexnej starostlivosti o pacientov s mozgovými nádormi výskumné projekty by sa mali orientovať na :

- Optimalizáciu liečby mozgových gliómov
- Komplexnú terapiu nádorov hypofyzo-hypotalamickej oblasti.

Na Slovensku tvoria pacienti s psychickými poruchami 11 % všetkých chorých. Je potrebné zabezpečiť implementáciu princípov Národného programu pre rozvoj duševného zdravia a výskumné projekty by sa mali orientovať na :

- Výskum incidencie a prevalenie jednotlivých duševných porúch (depresie, schizofrénie, úzkostné poruchy, abúzus alkoholu a drog, Alzheimerova demencia).
- Výskum etiopatogenézy psychických porúch, s cieľom zabezpečenia včasnej diagnostiky a racionálnej terapie so zreteľom aj na farmakoekonomické ukazovatele.
- Genetiku a molekulárnu biológiu psychických porúch
- Optimalizáciu diagnostiky a liečby schizofrénie
- Psychoneuroendokrinológiu: rozdiely medzi pohlaviami vo výskyte psychických porúch, špecificite generačných období v živote ženy a ich významu pre vznik a priebeh psychických porúch.
- Zavedenie moderných zobrazovacích techník do výskumu, diagnostiky a liečby psychických porúch: fMRI, MRI, PET, SPECT.
- Výskum psychologických faktorov, dopadu životného prostredia a zmeny životného štýlu na incidenciu a prevalenciu psychických porúch.

Transplantácie tkanív a orgánov sa dnes stali relatívne bežnou a účinnou metódou liečby početných chorôb. Svedčí o tom viac než 20 000 nových transplantácií, ktoré pribúdajú ročne a ktorých úspešnosť sa stále zvyšuje. Trend vývoja transplantácií zachytilo aj Slovensko, o čom svedčia najmä transplantácie obličiek, kostnej drene, srdca, ktoré sa robia okrem Bratislavy aj v Košiciach, Banskej Bystrici a napokon aj v Martine. Vývoj transplantológie pokračuje ďalej tak v rovine výskumnej, aj praktickej aj organizačnej. Slovensko si nemôže dovoliť zaostávanie v tejto dynamicky sa rozvíjajúcej medicínskej oblasti najmä teraz, keď sa už stalo členom Európskej únie a snaží sa dostať do jej transplantačných spoločností. Výskum v oblasti transplantológie by sa mal koncentrovať najmä na tieto okruhy problémov:

● aplikáciu vedeckých výsledkov výskumu v oblasti imunogenetiky transplantačného systému HLA do diagnostickej praxe,
● zapojiť HLA-typizačné centrá do medzinárodnej siete podľa požiadaviek Európskej federácie pre imunogenetiku (EFI),
● štúdium rejekčných mechanizmov po transplantácii (HvG a GvH), aj imunologických aj genetických, ktoré predurčujú určitý typ reakcie a umožňujú ho do určitej miery aj predvídať. Identifikovať predovšetkým rizikové markery pre dlhodobú prognózu prežitia štepu,
● sledovanie účinku nových imunosupresívne pôsobiacich biologických prípravkov,
● v oblasti transplantácií hematopoetických buniek sa treba zaoberať účinkom rastových faktorov (G-CSF, GM-CSF) na rýchlu obnovu krvotvorby a problematikou kmeňových buniek,
● sledovať účinnosť transplantácie pupočníkovej krvi, jej uskladnenia a prežívania,
● štúdium možností tkanivovej a orgánovej regenerácie prostredníctvom autológnych a alogénnych kmeňových buniek derivovaných z kostnej drene, tukového tkaniva a iných druhov tkanív relevantných pre zisk buniek s pluripotentným charakterom.
● Štúdium regenerácie ischemicky poškodeného myokardu pomocou bunkovej terapie.

Súčasne so štúdium predchádzajúcej problematiky, treba venovať pozornosť aj bunkovej terapii cievnej nedostatočnosti.

Zo všetkých uvedených oblastí najakútnejšie sa ukazuje problematika vybudovania referenčného laboratória pre určovanie HLA-aliel a HLA-antigénov a jeho akreditácia Európskou federáciou pre imunogenetiku. Bez tejto akreditácie nie je možná medzinárodná spolupráca, najmä uznávanie výsledkov HLA-typizácie, výmena orgánov, vytváranie registrov dobrovoľných darcov, spoluúčasť na listinách čakateľov na transplantáciu obličiek a pod. Na Slovensku existuje viacero HLA-laboratórií, z ktorých buď pracovisko na Slovenského centra orgánových transplantácií alebo laboratórium Kliniky hematológie a transfúzie krvi FNsP Petržalka by sa tejto úlohy malo podujať. I keď ide odbornú činnosť, s ňou úzko súvisí aj výskumná aktivita, pretože oblasť transplantačnej imunológie, imunogenetiky, imunoterapie a pod. sa rozvíja a s jeho vývojom treba držať krok a prispievať k nemu vlastnou výskumnou aktivitou.

Rozvoj molekulovej medicíny podobne ako v krajinách Európskej Únie patrí k prioritám slovenského medicínskeho výskumu. Dôležitou úlohou naďalej ostáva vybudovanie silnej infraštruktúry a podpora aplikovania poznatkov molekulovej medicíny do prevencie, diagnostiky a terapie pre vybudovanie základov personálnej medicíny vrátane vytvorenia účinných bioinformačných prostriedkov pre spracovanie a interpretáciu stále narastajúceho množstva genómových údajov a ich sprístupnenie odborníkom v použiteľnej forme. V rámci tejto oblasti bude podpora zameraná na aplikačne, interdisciplinárne alebo medzinárodne orientované kvalitné tímy a špičkové projekty smerujúce k vývoju nových alebo k vylepšeniu existujúcich diagnostických a terapeutických postupov. Medzi prioritne podporované oblasti medicínskej genomiky na Slovensku patrí molekulová biológia a genetické faktory v diagnostike, prognóze, prevencii a liečbe závažných multifaktoriálne podmienených ochorení (kardiovaskulárne, cerebrovaskulárne, respiračné, diabetes, nádorové, neurologické, psychické a pod.), vybudovanie a podpora klinickej a výskumnej základne v oblasti prevencie a medzigeneračného prenosu génových či genómových anomálií, vybudovanie a prepojenie informačnej siete medicínskych, molekulárno-biologických a genetických pracovísk a harmonizácia už existujúcich databáz ako aj využitie génových manipulácií u cicavcov pri štúdiu patogenézy ľudských ochorení a podpora výskumu v oblasti biotechnológií a nanotechnológií a zhodnotenie rizík a benefitov využitia nanomateriálov.

● Najčastejšie spoločensky závažné ochorenia (napr. kardiovaskulárne a respiračné ochorenia, diabetes mellitus, nádory) - molekulová epidemiológia, diagnostika, prevencia a liečba s využitím poznatkov molekulovej biológie, genomiky a proteomiky.
● Genomika a proteomika závažných dedičných ochorení a predispozícií k závažným chorobám.
● Interakcie gén-prostredie a rizikové environmentálne faktory prispievajúce k vzniku ochorení.
● Molekulová podstata starnutia a choroby starnutia (Alzheimer, Parkinson a pod.)
● Výskum v oblasti kmeňových buniek a potenciálne aplikácie v súvislosti s rozvojom regeneratívnej a transplantačnej medicíny.
● Alternatívne metódy v in vitro toxikológii.
● Nové biotechnológie, riziká a benefity nanotechnológií.
● Vybudovanie spoločnej databázy spojením existujúcich štúdií alebo dátových a informačných zdrojov za účelom združenej analýzy dát a informácií (napr. genetické poruchy ovplyvnené rovnakými polymorfizmami génov pre metabolizmus fázy I a II, reparačných génov a pod.; choroby z oxidačného stresu; chronické ochorenia; vrodené poruchy metabolizmu alebo embryonálneho vývinu a pod.).
● Mozog, choroby nervového systému a psychické ochorenia. Genomika, proteomika a ďalšie moderné postupy pri poznávaní porúch nervového systému a ich liečby.
● Prenosné ochorenia, využitie genomických poznatkov v diagnostike a epidemiológii.
● Transplantácia orgánov a tkanív aplikácia poznatkov genomiky na stanovenie rizika straty štepu. Nové postupy vo výbere párov darca - príjemca.
● Vývoj a testovanie nových imunoterapeutických nástrojov. Genomika porúch imunitného systému (alergie)
● Vývoj efektívnych terapeutických alebo preventívnych postupov a opatrení na ochranu genómu pohlavných buniek a novovznikajúcich jedincov.

Podľa SZO približne štvrtinu úmrtí a globálnej záťaže chorobami možno pripísať životným podmienkam, vrátane pracovných podmienok. Sú dôkazy, že faktory životného prostredia majú úlohu vo viac ako 80% ochorení pravidelne hlásených SZO.

V období rokov 2008 – 2011 odporúčame orientovať výskum na tri hlavné oblasti, a to: environmentálne zdravie, zdravie pri práci a epidemiológiu infekčných a neinfekčných hromadne sa vyskytujúcich chorôb. Všeobecným cieľom výskumu v oblasti environmentálneho zdravia bude objasňovanie vzťahov (a predovšetkým ich kauzality) medzi expozíciou populácie a jej vybraných podskupín (napr. detí, tehotných žien, pracovníkov a staršej populácie) faktorom životného a pracovného prostredia a zdravotným stavom danej populácie.

Vzhľadom na z minulosti zdedené znečistenie životného prostredia Slovenska, životný štýl slovenskej populácie charakterizovaný mnohými nezdravými prvkami, meniace sa pracovné podmienky a s tým súvisiace zdravotné riziká a chorobnosť asociovanú s určitou etnickou skupinou, je vo výskume v oblasti environmentálneho zdravia nevyhnutné prednostne vychádzať z najnovších vedeckých poznatkov o patogenéze širokého spektra chorôb, kde jednu z najvýznamnejších úloh hrá interakcia medzi génmi príslušného jedinca a faktormi prostredia. Faktory prostredia sa ponímajú v najširšom slova zmysle, teda vrátane chemických a fyzikálnych komponentov prostredia ako aj prvkov životného štýlu. Podľa tejto predstavy, ktorá nachádza čoraz väčšiu oporu vo vedeckom dôkaze, interakcia medzi génmi jedinca a faktormi prostredia vedie ku vzniku väčšiny chronických degeneratívnych chorôb. V záujme charakterizovania týchto interakcií sa podporia vedecké aktivity zamerané na poznanie mutagénnych, karcinogénnych a imunomodulačných vlastností xenobiotík, ich spôsobilosti vyvolávať alergie a atopiu a ich vlastností ako endokrinných rozrušovačov. Prioritu budú mať v tejto oblasti programy zamerané na:

● zmeny v génovej expresii vplyvom environmentálnych expozícií, vrátane objasnenia epigenetických mechanizmov zodpovedných za zmenenú génovú expresiu,
● individuálnu vnímavosť, jej zmeny v čase a jej ovplyvnenie určitými génmi a environmentálnymi faktormi,
● toxikogenomiku skúmajúcu ako genóm určuje odpoveď organizmu na environmentálne toxikanty aplikáciou génových a proteínových technológií v environmentálnej medicíne s cieľom identifikovať biomarkery efektu a expozície toxickým látkam,
● úlohu voľných kyslíkových radikálov v patogenéze chronických degeneratívnych chorôb, mechanizmy poškodenia a reparácie DNA v súvislosti s patogenézou chorôb a ich prevenciou,
● toxikokinetiku významných znečisťujúcich látok životného a pracovného prostredia.

Podporu dostanú hlavne projekty a témy v nasledovných špecifických vedeckých okruhoch:

● Epidemiologické štúdie zamerané na znečistenie ovzdušia ako významný zdraviu škodlivý faktor, vzhľadom na vzťah medzi expozíciou respirabilným časticiam a úmrtím a hospitalizáciu pacientov s kardiorespiračnými chorobami a kratšou očakávanou dĺžkou života.
● Projekty zamerané na objasnenie mechanizmov pôsobenia perzistentných organických znečisťujúcich látok, hlavne polychlórovaných dibenzo-p-dioxinov a furánov (PCDD/Fs) a polychlórovaných bifenylov (PCB), identifikáciu biomarkerov ich efektu a expozície a na epidemiológiu ich toxického pôsobenia na ľudí s dôrazom predovšetkým na detskú populáciu.
● Projekty zamerané na znečisťujúce látky vo vonkajšom a vnútornom prostredí, pasívne fajčenie a genetické faktory v súvislosti s rizikom vzniku astmy a alergických chorôb všeobecne, predovšetkým v detskom veku.
● Projekty zamerané na kombinovaný účinok chemických faktorov v životnom a pracovnom prostredí na zdravie ľudí, nakoľko reálny expozičný scenár má takmer vždy multifaktorálny charakter.
● Výskum zdravotných dôsledkov dlhodobej profesionálnej a neprofesionálnej expozície nízkym koncentráciám chemických látok (long-term, low-level exposure").
● Využitie geografického informačného systému v epidemiológii infekčných a neinfekčných chorôb.
● Indikátory zdravia populácie využiteľné pre výkazníctvo na medzinárodnej úrovni.
● Účasť faktorov životného štýlu na vzniku chronických degeneratívnych chorôb (okrem nesprávnych stravovacích návykov, nedostatku pohybu, fajčenia a iných faktorov treba skúmať genetické a environmentálne faktory zneužívania alkoholu, vrátane alkoholového fetálneho syndrómu).
● Epidemiologické štúdie zamerané na obezitu detí a mládeže, ale aj dospelých, vrátane komorbidity.
● Vedecké projekty, kde bude cieľom primárna prevencia chronických degeneratívnych ochorení, hlavne diabetu, osteoporózy a kardiovaskulárnych chorôb.
● Vedecké projekty zamerané na epidemiológiu, diferenciálnu diagnostiku a prevenciu profesionálnych a neprofesionálnych zmien podporno-pohybového systému, najmä chorôb z DNJZ, vrátane ochorení chrbtice
● Longitudinálne kohortové epidemiologické štúdie párov matka – dieťa, nakoľko fetálny vývoj a rast vo včasnom detskom veku môžu byť najvýznamnejšími determinantami chorôb v neskoršom živote. V tejto súvislosti sa pozornosť sústreďuje predovšetkým na rakovinu, astmu, alergie, imunologické choroby, autizmus, vrodené defekty, diabetes, obezitu. a na choroby kardiovaskulárneho a respiračného aparátu.
● Výskum karcinogenity, reprodukčnej toxicity, neurotoxicity a imunotoxicity látok využívaných v alternatívnej medicíne, vrátane pôsobenia akútnych vysokých dávok ale aj dlhodobého účinku chronickej expozície týmto látkam.
● Epidemiologické štúdie zamerané na výskum toxických účinkov endokrinných rozrušovačov na reprodukčný systém človeka, nakoľko sa zväčšuje skupina látok s vlastnosťami, ktoré môžu narušiť normálnu hormonálnu signalizáciu.
● Projekty zamerané na fototoxicitu a fotokarcinogenitu slnečného žiarenia vzhľadom na verejno-zdravotnícky rozmer kožných malignít, predovšetkým so zameraním na génovú expresiu, toxicitu a karcinogenitu v kombinácii s lokálne alebo celkovo aplikovanými látkami.
● Výskum imunotoxicity, neurotoxicity, karcinogenity a reprodukčnej toxicity vedľajších produktov chlórovania pitnej vody
● Vedecké projekty zamerané na efektívnosť a vedľajšie účinky vakcín
● Projekty orientované na mikróbový profil zdravotníckeho zariadenia, rezistenciu na dezinfekčné látky, surveillance a prevenciu nozokomiálnych nákaz
● Epidemiologické štúdie optimalizácie pracovných podmienok staršej populácie a kritériá posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu

prof. MUDr. Lukáš Plank, CSc.
predseda Vedeckej rady MZ SR