Tlačiť Späť

Domov

Deklaracia z 8. konferencie ministrov zdravotnictva Rady Europy

Ôsma konferencia európskych ministrov zdravotníctva

Stiahnut súbor(RTF, 42 KB)



Ľudia v pohybe:

Ľudské práva a výzvy systémom zdravotníctva
Bratislavská deklarácia
o zdraví, ľudských právach a migrácii

Bratislava
22.-23. novembra 2007
PREAMBULA

My, ministri zdravotníctva štyridsiatich siedmich členských štátov Rady Európy, zhromaždení od 22. do 23. novembra v Bratislave na pozvanie slovenskej vlády na Ôsmej konferencii európskych ministrov zdravotníctva, organizovanej Radou Európy, ako strážcovia zdravia našich národov konštatujeme, že:

Pohyb ľudí v rámci Európy a do Európy je rastúcim fenoménom, ktorý prináša výzvy pre služby zdravotnej starostlivosti a ľudské práva;

Ľudia v pohybe nikdy nespadajú do jednej kategórie; môžu to byť imigranti, vnútorne presídlené osoby, interní migranti, utečenci, navrátilci, obete obchodu s ľuďmi, žiadatelia o azyl, iregulárni migranti a pracovní migranti, vrátane zdravotníckych profesionálov;

Faktory prispievajúce k neustálemu nárastu migrácie, ako chudoba, vojna, klimatické zmeny a chýbajúci prístup k základným službám, nevyhnutne vyvolávajú otázky o sociálnej integrácii a zdraví ľudí v pohybe;

Veríme, že musíme pracovať spoločne, aby sme zaistili, že migrácia v rámci Európy a do Európy v žiadnom ohľade nepriaznivo neovplyvní zdravie migrujúcich alebo obyvateľstva hostiteľskej krajiny;

Sme presvedčení, že o zdravie ľudí v pohybe musí byť postarané na oboch stranách migračného procesu, napríklad posilnením systémov zdravotnej starostlivosti vo vysielajúcich krajinách a poskytovaním rozvojovej pomoci;

Rovnako veríme, že ak všetky členské štáty koordinujú svoje aktivity, aktualizujú a podelia sa o vedecké údaje a informácie, bude možné nájsť rýchle spoločné odpovede na vynárajúce sa hrozby pre verejné zdravotníctvo.









Z TOHTO DÔVODU MY, MINISTRI,

SME SI VEDOMÍ, ŽE:

Vzhľadom na to, že problematika zdravia sa týka všetkých ľudí v pohybe, bez ohľadu na vek, pohlavie a kultúrne rozdiely, pri navrhovaní politík zdravotníctva by mali vlády zohľadniť kultúrnu (i náboženskú), sociálnu a ekonomickú rozmanitosť týchto ľudí;

Migračný proces je aj pri najlepších možných podmienkach stresujúca udalosť a zvyšuje teda riziko, že migrujúci podľahne chorobe; vnútorne presídlené osoby sú ešte vo väčšom riziku duševných alebo iných chorôb z dôvodu ich dlhodobého zúfalstva a nedostatku vyhovujúcich služieb zdravotnej starostlivosti;

Sociálno-ekonomické, kultúrne a jazykové bariéry môžu klásť prekážky ľuďom v pohybe, ktorí hľadajú zdravotné služby ako aj poskytovateľom týchto služieb; tieto prekážky môže zhoršovať nedostatočná informovanosť alebo neznalosť dostupných služieb;

Ženy, deti a staršie osoby potrebujú zvláštnu ochranu; predstavujú početnú časť všetkých ľudí v pohybe, majú špecifické zdravotné potreby a často sú vystavení riziku ekonomického, rodového a sexuálneho vykorisťovania a násilia;

Rastúca mobilita pracovníkov zdravotnej starostlivosti, vrátane mobility v rámci štyridsiatich siedmich členských štátov Rady Európy, zvýhodňuje niektoré krajiny a iné pripravuje o odborne vyškolených a veľmi potrebných profesionálov.

PRIPOMÍNAME, ŽE:

pre štáty, ktoré sú zmluvnými stranami týchto dokumentov:

- Európska sociálna charta (revidovaná) (ETS 163) zabezpečuje tam, kde je v štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami aplikovateľná, ochranu zdravia (článok 11), právo na sociálnu a lekársku pomoc (článok 13) a poskytuje ochranu migrujúcim pracovníkom (článok 19) a starším osobám (článok 23);

- Článok 3 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne (ETS 164) sa týka potreby prijať opatrenia na poskytnutie spravodlivého prístupu k zdravotnej starostlivosti primeranej kvality;

- Európsky dohovor o právnom postavení migrujúcich pracovníkov (ETS 093), článok 19, ustanovuje, že: „Každá zmluvná strana sa zaväzuje poskytnúť na svojom území migrujúcim pracovníkom a ich rodinným príslušníkom, ktorí sa oprávnene zdržujú na jej území, sociálnu a lekársku pomoc na rovnakom základe ako vlastným štátnym príslušníkom“ v súlade so záväzkami prijatými z titulu iných medzinárodných dohôd a zvlášť Európskeho dohovoru o sociálnej a lekárskej pomoci z roku 1953;

Niektoré odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia sa zvlášť týkajú zdravia a životných podmienok cudzích štátnych príslušníkov zbavených slobody;

Cieľom viacerých odporúčaní Výboru ministrov je zabezpečiť súhrnnú ochranu, hlavne Odporúčanie Rec(2006)18 o zdravotných službách v multikultúrnej spoločnosti, Odporúčanie Rec(2006)10 na zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti pre Rómov a kočovníkov v Európe a Odporúčanie Rec(2006)11 o cezhraničnej mobilite zdravotníckych profesionálov a jej dôsledkoch na fungovanie systémov zdravotníctva.


UZNÁVAME, ŽE:

Dobre riadené zdravotnícke opatrenia pre migrantov, vrátane verejného zdravotníctva, podporujú životné podmienky všetkých a môžu uľahčiť integráciu a účasť migrantov v hostiteľských krajinách podporou a porozumením, čím prispievajú k sociálnej súdržnosti a zosilnenému rozvoju,

Väčšie zapojenie sa žien do podpory a ochrany zdravia migrujúcich žien umožňuje lepšie pochopenie a integráciu migrujúcich žien v systémoch zdravotníctva hostiteľských krajín, čím sa zohľadní ich osobitná úloha pri výchove ďalšej generácie;

V oblasti zdravia by sa nemali uplatňovať žiadne výnimky z princípov a noriem zakotvených v medzinárodnom práve týkajúcom sa migrácie;

Členské štáty zabezpečia, že iregulárni migranti budú mať prístup k službám zdravotnej starostlivosti v súlade s platnými medzinárodnými zmluvami a vnútroštátnymi zákonmi a politikami.

V reakcii na výzvy, ktoré prináša mobilita pre ľudské práva v oblasti zdravotníctva a systémov zdravotníctva, my, ministri zdravotníctva členských štátov Rady Európy,

SME ROZHODNUTÍ:

Prostredníctvom spolupráce s inými medzinárodnými organizáciami, vrátane nevládnych organizácií, klásť dôraz na etické a ľudskoprávne aspekty migrácie;

Zvážiť zmluvnými stranami Európskej sociálnej charty (revidovanej) prijatie ustanovení týkajúcich sa zdravia a blahobytu vo všetkých členských štátoch, a tam, kde je to vhodné, ustanovení týkajúcich sa ochrany migrujúcich pracovníkov v duchu článku 19 Európskej sociálnej charty (revidovanej);

Pracovať na odstránení prekážok pri prístupe k primeranej ochrane zdravia pre všetkých ľudí v pohybe, vrátane iregulárnych migrantov, pokiaľ ide o pohotovostnú starostlivosť;

Pracovať na prekonaní prekážok pri prístupe k ochrane zdravia pre ľudí v pohybe budovaním kapacít a zvyšovaním povedomia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, tvorcov politík, plánovačov zdravotníckeho manažmentu a zdravotníckych pedagógov ako aj iných profesionálov zúčastňujúcich sa na poskytovaní zdravotníckych služieb;

Uskutočniť opatrenia vedúce k riadeniu verejného zdravotníctva týkajúce sa medzinárodnej migrácie rozvojom a posilňovaním partnerstva medzi vládami a organizáciami na medzinárodnej, vnútroštátnej a komunitárnej úrovni, vrátane dobrovoľných združení;

Podporovať výskum verejného zdravotníctva na posilnenie vnútroštátnych a medzinárodných dozorných a informačných systémov na posilnenie a podporu programov založených na preukázaných skutočnostiach pre podporu zdravia ľudí v pohybe;

Podniknúť kroky k posilneniu a začleneniu zdravotného rozmeru do politiky rozvoja a spolupráce v súlade s princípom „zdravie vo všetkých politikách“;

Podporovať účasť migrantov na plánovaní programov, poskytovaní zdravotníckych služieb a hodnotení;

Venovať pozornosť zdravotníckym opatreniam, v súlade s Medzinárodnými zdravotníckymi predpismi (2005), pri príchode migrantov z oblastí s vysokým zdravotným rizikom, aby bolo o nich lepšie postarané a boli nasmerovaní na príslušné služby;


Zaškoliť a vzdelávať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, tvorcov politík, plánovačov zdravotníckeho manažmentu a zdravotníckych pedagógov a riešiť tak problematiku zdravotnej starostlivosti spojenej s mobilitou obyvateľstva a rozdielmi v zdravotníckych službách rôznych geografických oblastí;

Zvážiť potrebné kroky na lepšie prispôsobenie služieb zdravotníctva veku, pohlaviu a rozmanitosti, napríklad poskytnutím ľahko prístupných informácií v príslušnom jazyku alebo poskytnutím sprostredkovateľov.

Riešiť osobitnú náchylnosť ľudí v pohybe k infekčným chorobám ako TBC, HIV/AIDS a pohlavne prenosným chorobám, snažiť sa o lepšiu konvergenciu v prístupoch k politikám a stratégiám prevencie, kontroly a liečby;

Zohľadniť potreby ľudí v pohybe s prihliadnutím na chronické choroby, vrátane duševného zdravia;

Podporovať v hostiteľských krajinách mechanizmy na riešenie špecifických problémov zdravotníctva, ktoré môžu vyplynúť z núteného presídlenia, ako poskytovanie poradenstva a psychoterapeutickej pomoci a rehabilitácie obetiam mučenia alebo traumy, vrátane sexuálneho a rodového násilia alebo iných porušení ľudských práv;

Podniknúť kroky s cieľom pôsobiť proti praktikám, ktoré škodia ženám a dievčatám, ako zmrzačenie ženských genitálií a skoré alebo nútené svadby, ktoré môžu mať vážne zdravotné následky;

Vyzvať hostiteľské krajiny, aby zvážili výzvu Parlamentného zhromaždenia v Rezolúcii 1509 (2006) na zrušenie príkazu pre poskytovateľov zdravotníckych služieb a školským úradom oznámiť prítomnosť iregulárnych migrantov úradom;

Vyzvať hostiteľské krajiny, aby poskytovali prístup k zdravotnej starostlivosti všetkým osobám, ktoré majú nárok na medzinárodnú ochranu na rovnakej báze ako štátnym príslušníkom a pritom zabezpečiť, aby žiadatelia o azyl dostali potrebnú zdravotnú starostlivosť, ktorá zahŕňa rýchlu zdravotnú pomoc, základné liečenie choroby a potrebnú lekársku a inú pomoc tým, ktorí majú osobitné potreby;

Podporovať občianske iniciatívy migrujúcich žien pre migrujúce ženy, hlavne v prípadoch, kde môžu migrujúce ženy sprostredkovať sociálnu súdržnosť a toleranciu;

Podporovať prístup k informáciám o zdravotníctve a zdravotnej výchove pre migrantov, hlavne pre mladých ľudí; zdravotná výchova by mala zahŕňať informácie o reprodukčnom a sexuálnom zdraví, rovnosti pohlaví, výžive a pracovných úrazoch;

Posilniť etický prístup koordináciou spoločných činností medzi krajinami pôvodu a hostiteľskými krajinami, s cieľom riadiť emigráciu zdravotníckych profesionálov z krajín, ktoré investovali do ich školenia;

A S TÝMTO ZÁMEROM ODPORÚČAME, ABY

členské štáty, ktoré to ešte nespravili, zvážili podpísanie a ratifikáciu:

- tých dokumentov Rady Európy, ktoré pokrývajú aspekty zdravotníctva a smerujú k zjednodušeniu integrácie migrujúcich pracovníkov, ako Európska sociálna charta (revidovaná), Európsky dohovor o právnom postavení migrujúcich pracovníkov, Európsky dohovor o sociálnej a lekárskej pomoci a Európsky dohovor o sociálnom zabezpečení.

Okrem toho, s cieľom dosiahnuť väčšiu sociálnu súdržnosť v Európe a trvalé uplatňovanie Akčného plánu Varšavského summitu a Stratégie sociálnej súdržnosti odporúčame, aby Výbor ministrov Rady Európy:

1. posilnil rozmer zdravotníctva pri budúcich akčných programoch Rady Európy s cieľom dosiahnuť väčšiu sociálnu súdržnosť;

2. pokračoval v podporovaní politík, ktoré začleňujú etický, sociálny a ľudskoprávny rozmer do politík zdravotníctva, s ohľadom na špecifické potreby zraniteľných skupín migrantov;

3. posilňoval úlohu Rady Európy ako strážcu ľudských práv a sociálnej súdržnosti, zahrnutím prvkov solidarity a medzikultúrneho dialógu do Európskych politík zdravotníctva, ktoré zahrňujú migrantov, utečencov a iných "ľudí v pohybe";

4. vyzval Európsky zdravotný výbor (CDSP), aby zohľadnil pri jeho budúcej práci etický a ľudskoprávny rozmer migrácie, vrátane medzinárodného etického kódexu zdravotnej starostlivosti o „ľudí v pohybe";

5. zveril Európskemu zdravotnému výboru (CDSP) vypracovanie pracovného programu o aktuálnych zdravotníckych výzvach vzťahujúcich sa na zraniteľné skupiny, vrátane migrantov, utečencov, žiadateľov o azyl, Rómov a kočovníkov.